Slovensko sa konečne zbavilo hanby našej krajiny, plastový ostrov na rieke Bodva je preč

Po zhliadnutí videa zachytávajúceho rieku Bodvu plnú plastových fliaš, sem prišiel minister životného prostredia Ján Budaj a poslankyňa parlamentu Anna Zemanová. Vďaka vládnej iniciatíve sa spojili sily Slovenského vodohospodárskeho podniku, spoločnosti KOSIT a samosprávy obce Jasov s cieľom spoločne tento nelichotivý obraz konzumnej doby zlikvidovať.

zdroj: TASR/František Iván

Čistenie Bodvy má byť symbolickým príspevkom ministra, ktorým chcel upozorniť na vážnosť problému odpadov v našej krajine. Budaj vyhlásil, že pri práci na očistení Slovenska sa musia spojiť všetci ľudia dobrej vôle.

zdroj: SITA/Spoločnosť KOSIT

Do prác boli aktívne zapojení aj dobrovoľníci z blízkej osady. „Oslovili sme obyvateľov osady v katastri našej obce, ktorí sa spolupodieľali na prácach pri odstraňovaní a triedení odpadu. Financie získané z predaja druhotných surovín poputujú späť do obce a budú určené na likvidáciu ďalších čiernych skládok,“ uviedol starosta obce Jasov Marián Dzúrik.

zdroj: TASR/František Iván

„Aktivitu vnímame ako krok k motivovaniu ľudí, aby odpad nevhadzovali do rieky a neznečisťovali jej brehy, to naozaj nie je správne,“ uviedol Marián Miščík zo Slovenského vodohospodárskeho podniku.

Rieka Bodva patrí podľa MŽP medzi najčastejšie uvádzané príklady, keď nezodpovedné nakladanie s odpadom tvorí významnú záťaž pre celý ekosystém. S topiacim sa snehom sa zdvihne hladina vody a rieka splaví odpad zo svojich brehov.

Významnú časť systémového riešenia podľa ministra predstavuje zálohovanie PET fliaš a plechoviek. Práve tie tvoria podľa neho „významnú časť“ odpadu, ktorý sa dostáva do vodných tokov.

Ministerstvo tiež upozorňuje, že v rieke sa PET fľaše odierajú o dno či brehy a tvoria sa mikroplasty, ktoré prenikajú do potravinového reťazca rýb a cez ne aj do iných organizmov.

Podľa štúdie, ktorú pre WWF pripravila Univerzita Newcastle v Austrálii, sú mikroplasty bežnou súčasťou nášho jedálnička. Bežný človek príjme za týždeň asi päť gramov mikroplastov. To je toľko, koľko váži tvoja kreditná karta. Navyše potraviny, ktoré bežne nakupujeme v obchodoch, obsahujú toľko mikročastíc plastov, že do nášho tela sa ich za týždeň môže dostať až dvetisíc, za rok po spočítaní až 250 gramov. 

„Tieto čísla musia prebudiť  politických lídrov. Plastový odpad nezabíja len život v moriach, ale zvyšky plastov sú v každom z nás. Nemáme šancu uniknúť – mikroplasty sú súčasťou nášho jedálnička. Čelíme plastovej kríze a svet potrebuje spojiť sily pri jej riešení. Okamžite konať musia nielen vlády, ale aj firmy – producenti plastov a konzumenti. A riešenia musíme zacieliť ku koreňom tejto krízy – ak nechceme plasty v našich telách, musíme vyriešiť problém miliónov ton plastov, ktoré každý rok skončia v prírode,“  hovorí riaditeľ WWF International Marco Lambertini.