Slovensko starne rýchlejšie, ako sa čakalo: Kto nás bude živiť na dôchodku?

Starnutie už nie je témou budúcnosti, ale každodennou realitou aj v súčasnom pracovnom živote. Demografická krivka na Slovensku sa láme: pribúdajú ľudia po päťdesiatke, a starnú nielen obyvatelia ale aj ich lekári, takže dostupnosť zdravotnej starostlivosti je pod tlakom. Firmy preto nesú väčšiu zodpovednosť za to, aby skúsení zamestnanci neodchádzali zbytočne a ich výkonnosť neklesala len pre nevhodné pracovné podmienky. Prevencia a praktické kroky rozhodnú.

Starnutie sa podpisuje aj na našom pracovnom výkone

Zamestnávatelia čelia rastúcej zodpovednosti. Zuzana Kaňuchová z Alma Career Slovakia poukazuje na to, že firmy sa s realitou starnúcej pracovnej sily stretávajú už teraz a prehliadanie tejto témy môže mať rýchle následky.

„Firmy si už dnes nemôžu dovoliť prichádzať o skúsených ľudí len preto, že nevedia prispôsobiť pracovné prostredie ich meniacim sa potrebám. Zdravé starnutie zamestnancov má priamy vplyv na fluktuáciu, absencie aj výkon,“ dopĺňa Z. Kaňuchová.

Demografické zmeny prebiehajú rýchlejšie, ako stíha reagovať trh práce aj zdravotný systém. Predlžujúci sa pracovný život prináša jasnú výzvu: bez dôrazu na prevenciu nemusí dlhšia kariéra znamenať aj zdravšiu kariéru. Odborníci varujú, že bez aktívneho zapojenia zamestnávateľov bude schopnosť ľudí pracovať po päťdesiatke čoraz viac ohrozená.

Starnutie je realitou dneška

„Starnutie pracovnej sily nie je téma budúcnosti, ale realita dneška. Z dát Union zdravotnej poisťovne vidíme, že náklady na zdravotnú starostlivosť prudko rastú po päťdesiatke a dramaticky po šesťdesiatom roku života. Prevencia a včasný zásah sú kľúčové nielen pre zdravie ľudí, ale aj pre stabilitu systému,“ upozorňuje Michal Špaňár z Union zdravotnej poisťovne.

Čísla hovoria jasnou rečou. Podľa údajov poisťovne sa počet návštev u lekára výrazne zvyšuje spolu s rastúcim vekom. „Kým priemerné ročné náklady na zdravotnú starostlivosť o poistenca vo veku okolo 40 rokov dosahujú približne 930 eur, u šesťdesiatnikov sú viac než dvojnásobné a u sedemdesiatnikov presahujú priemerne 3 200 eur. Najväčšia časť výdavkov pritom vzniká v posledných rokoch života,“ vysvetľuje M. Špaňár.

zdroj: Freepik

Lekára navštevujeme často

Rovnaký trend sa prejavuje aj v počte návštev lekára. Ľudia do 45 rokov navštívia obvodného lekára priemerne trikrát a špecialistu päťkrát ročne. Po päťdesiatke sa tieto čísla zdvojnásobia. Po dosiahnutí 65 rokov si poistenec vyžaduje až 12 návštev u špecialistu a 4 u obvodného lekára ročne, pričom 80-ročný poistenec potrebuje 18 lekárskych návštev a ďalších 11 výkonov telemedicíny.

Ďalší rozmer problému predstavuje nedostatok zdravotníckeho personálu. Do roku 2030 vzrastie v porovnaní s rokom 2021 počet osôb vo veku 70+ na jedného lekára o 10, čo predstavuje nárast o približne 33 %. Na jednu zdravotnú sestru pribudne až 11 takýchto pacientov, čo predstavuje nárast o takmer 58 %. Zhoršujúci sa pomer zdravotníckeho personálu k staršej populácii bude zvyšovať tlak na dostupnosť starostlivosti, a to najmä mimo veľkých miest.

Starnúca populácia naráža na problém

Ekonomický rozmer problému vysvetľuje Martin Vlachynský, analytik INESS. „Súčasný sociálny a zdravotný systém bol nastavený v čase, keď ho financovala silná generácia pracujúcich. Tento model dnes naráža na svoje limity. Aj v optimistickom scenári porastú zdravotné výdavky do roku 2030 o desiatky percent a verejné financie na to nebudú pripravené,“ hovorí M. Vlachynský.

Ceny na čerpačkách vystrelia hore. Slováci pocítia zdraženie už o pár dní, hlási analytik

Zodpovednosť za zvládnutie tejto situácie však podľa odborníkov neleží len na štáte. „Často sa pýtame, či sa má o starnúcich zamestnancov postarať štát. Lenže štát nemá svoje vlastné peniaze – zdravotníctvo financujeme všetci. Ak budeme čakať, že riešenie príde zhora, systém sa zmení sám, a to spôsobom, ktorý nebude príjemný pre nikoho,“ upozorňuje M. Špaňár.

Riešenie pritom nevyžaduje drahé benefity, ale skôr praktický prístup a včasné kroky. Patrí sem podpora duševného zdravia, preventívna starostlivosť, ergonomické pracovné podmienky, flexibilné pracovné úväzky či ochota manažérov vnímať vekovú rozmanitosť ako výhodu.

Ak sa téma zdravia starnúcich zamestnancov nestane systematickou prioritou, Slovensko bude čeliť súčasnému rastu nákladov na zdravotnú starostlivosť aj nedostatku ľudí schopných systém udržať v chode. Odpoveď na túto výzvu závisí od každého z nás.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika