Slovenským chovateľom sa neoplatí dávať zviera do kafilérie. Mäso častokrát radšej predajú po dedine

V poslednej dobe nielen Slovensko zasahujú škandály týkajúce sa nekvalitného mäsa, ktoré sa dostáva až na pulty našich obchodov. Častokrát chorý dobytok zjavne niektoré firmy nemajú problém naporcovať a posunúť ďalej do predaja. Zatiaľ sa však vždy jednalo o spracovateľov mäsa pôsobiacich za hranicami Slovenska. 

Je to však len otázka času, kým sa na našich tanieroch ocitne nekvalitné mäso aj zo slovenských chovov? Zdá sa, že štát nie je v tomto smere farmárom príliš nápomocný. Vedel si totižto, že zatiaľ čo v Českej republike majú 6 kafilérií, na Slovensku sa nachádza len jedna jediná a na našom trhu tak predstavuje absolútny monopol?

zdroj: pixabay.com

Navyše táto kafiléria v Mojšovej Lúčke pri Žiline od začiatku roka dvíha ceny. Upozorňujú na to samotní chovatelia, ktorým táto situácia výrazne zasahuje do podnikania.

My sme sa na tento problém pýtali samotných chovateľov dobytka, ktorí sa na Slovensku venujú ekologickému chovu. Ako v praxi riešia fakt, že v krajine máme len jednu kafilériu na zbavenie sa chorých či uhynutých zvierat? Je možné, že kvôli neustálemu zdražovaniu a nákladnému odvozu zvierat sa do našich obchodov dostane aj mäso, ktoré nepatrí na tanier ale do kafilérie?

„V poľnohospodárstve podnikám už približne 20 rokov. Ceny za likvidáciu kafilérneho odpadu sú naozaj vysoké a najmä je zvláštne, akým spôsob sa vyvíjali. V minulosti bolo na Slovensku viacero kafilerii ale postupne zanikali, resp. sa domnievam, že boli preberané tou jedinou až ostala len jedna pri Žiline. Najzvláštnejšie bolo, že pri preberaní predposlednej kafilérie, ak sa nemýlim, sa k tomu vyjadroval aj protimonopolný úrad a všetko vyzerá tak že ten to schválil,” vyjadril sa pre Startitup jeden z chovateľov.

zdroj: unsplash.com

Farmári sa preto pýtajú legitímnu otázku, ako mohlo prísť k vytvoreniu absolútneho monopolu v rámci tak vysoko špecifickej služby, ku ktorej neexistuje žiaden substitút. Výsledok bol, že pokým pred prebratím bola cena za likvidáciu zvieraťa cca 5 Sk/kg tak po prevzatí cena stúpla na cca 10 Sk/kg. To zodpovedá súčasnej cene približne 30 centov za kilogram. 

„Mám dojem, že samotná cena za kilogram sa už dlhodobejšie nemení. Domnievam sa, že jediné čo sa zmenilo bolo zavedenie minimálnej sadzby a to je tých cca 50 eur. V tejto súvislosti si treba uvedomiť, že reálne si zákazník objednáva k zrazenej mačke cez pol Slovenska pomerne drahé vozidlo, ktoré má celú nadstavbu z nerezu,”  vysvetľuje chovateľ.

Podľa farmárov tak otázka nestojí tak, či je to drahé, ale či je nevyhnutné odovzdávať uhynuté štvorkilové zvieratko do kafilérie a previesť ho z Michaloviec do Žiliny. 

zdroj: pexels.com

„Otázka teda znie, kto vymyslel tento super nápad. K vplyvu takýchto jázd na životné prostredie a verejnosť sa radšej ani nevyjadrujem,” konštatuje.

Farmári zároveň poukazujú na bežnú prax, kedy v našich lesoch ostávajú po poľovníkoch vývrhy (vnútornosti) po 250 až 300-tisícoch kusoch poľovnej zveri a nik to nerieši. 

„Čo sa týka sumy za likvidáciu, táto je naozaj pre mnohých farmárov neprijateľná približne 100 eur – 150 eur/ krava, a preto to mnohí riešia rôznymi obchádzkami systému. Napríklad kravu podomácky zarežú, lepšie mäso po dedine predajú, horšie dajú zožrať psom a následne nahlásia na polícii, že im zviera niekto odcudzil,” opisuje bežnú prax chovateľ.

„Čo sa týka predaja chorého zvieraťa na oficiálny bitúnok, toto je trošku hardcore cesta a v súčasnosti vzhľadom na prísnosť kontrol a nastavenie verejnosti toto riziko bitúnky nechcú podstupovať,” uzatvára.