Súd zamietol sťažnosti Harabina a Lipšica a rozhodol tak v prospech Slovenska

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodol v prípade dvojice sťažností podaných zo strany exministra Štefana Harabina a špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica v prospech Slovenskej republiky. V tlačovej správe o tom informoval hovorca Ministerstva spravodlivosti SR (MS SR) Peter Bubla.

V prípade Harabin verzus SR išlo o žalobu na ochranu osobnosti, na základe ktorej mala SR vyplatiť Harabinovi 33 200 eur z titulu nemajetkovej ujmy. Rozsudok však žalovaný napadol ústavnou sťažnosťou. V apríli 2016 ústavný súd sťažnosti vyhovel, zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie odvolaciemu súdu.

zdroj: TASR/Martin Baumann

„Sťažovateľ sa pred ESĽP sťažoval, že sa nemohol zúčastniť na konaní pred ústavným súdom, hoci sa týkalo jeho občianskych práv a záväzkov. Tvrdil, že sa o náleze ústavného súdu dozvedel 9. mája 2017. Po tom, ako ESĽP v máji 2020 notifikoval sťažnosť vláde, vláda v podanom stanovisku k sťažnosti vzniesla námietku zneužitia práva na podanie sťažnosti. Uviedla, že sťažovateľ na pojednávaní 9. mája 2017 vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaný mu už zaplatil príslušnú sumu a dôvod konania odpadol,“ uvádza rezort spravodlivosti.

Odvolací súd preto 22. septembra 2017 zrušil prvostupňový rozsudok, konanie zastavil a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 15. októbra 2018.

Zamietnutie súdmi na dvoch stupňoch

V prípade Daniela Lipšica bola proti sťažovateľovi podaná žaloba na ochranu osobnosti pre jeho vyjadrenie odvysielané v televíznych správach.

Žalobkyňa sa domáhala sťažovateľovho ospravedlnenia a požadovala sumu okolo 33 190 eur z titulu nemajetkovej ujmy. Všeobecné súdy na dvoch stupňoch žalobu zamietli.

Lipšic sa pred ESĽP sťažoval, že sa nemohol zúčastniť na konaní pred ústavným súdom, hoci sa týkalo jeho občianskych práv a záväzkov.

Vláda s poukazom na výsledok sporu okrem iného namietala, že sťažovateľova neúčasť na konaní pred ústavným súdom nemala žiadny negatívny dopad na schopnosť sťažovateľa obhájiť svoje občianske práva a záväzky pred všeobecnými súdmi, teda neutrpel „podstatnú ujmu“ a vzhľadom na zmenu príslušnej právnej úpravy dodržiavanie ľudských práv nevyžadovalo preskúmanie podstaty sťažnosti.