Švédska tajná služba upozorňuje, že Arktída sa stáva novým miestom súboja veľmocí. Obáva sa hlavne Ruska

Podľa vyjadrení švédskej tajnej služby SÄPO, Ruská federácia predstavuje pre Švédsko najvýznamnejšie medzinárodné bezpečnostné riziko. SÄPO zároveň upozornila na možnosť, že zahraniční nepriatelia môžu využiť narastajúce ohrozenie vyplývajúce z aktivít islamistických skupín a extrémistov z radov krajnej pravice.

V tejto ročnej hodnotiacej správe švédska tajná služba uviedla, že spravodajská hrozba zo strany Ruska, ale aj Číny a Iránu je naďalej vysoká a od minuloročnej správy sa dokonca zhoršila. Pričom označila Rusko ako najväčšiu bezpečnostnú hrozbu pre Švédsko.

„Všetci sa musíme naučiť žiť s vážnou bezpečnostnou situáciou,“ povedala šéfka SÄPO Charlotte von Essenová na tlačovej konferencii.

„Hrozby pre Švédsko sú komplexné. Vidíme, že zahraničné mocnosti a násilní extrémisti konajú spôsobom, ktorý znamená, že hrozby sa spájajú a posilňujú. Podnecujú rozdelenie a polarizáciu,“ dodala šéfka Švédskej bezpečnostnej služby. 

Von Essenová si tiež myslí, že zahraničné mocnosti disponujú vysokým potenciálom uskutočňovať rôzne formy útokov. Upozornila na to, že bezpečnostné riziká ohrozujúce Švédsko a švédske záujmy naďalej pretrvávajú.

Rast bezpečnostných hrozieb

V poslednom roku došlo vo Švédsku a v jeho susedných krajinách k sérii udalostí, ktoré výrazne ovplyvnili bezpečnostnú situáciu v regióne. Tieto incidenty zahŕňali pálenie koránov, svätej knihy moslimov, čo vyvolalo silné reakcie nielen v moslimskej komunite, ale aj medzi džihádistickými skupinami. Tento čin, vnímaný ako provokácia a urážka, vyústil do zvýšenia stupňa teroristickej hrozby v Švédsku.

Agentúra, zodpovedná za hodnotenie a reakciu na bezpečnostné hrozby, reagovala zvýšením úrovne teroristickej hrozby zo stupňa 3 na stupeň 4, v rámci päťstupňovej škály. Toto zvýšenie signalizovalo vážne znepokojenie nad možným rozvojom situácie a potenciálnymi reakciami radikálnych skupín.

Podľa šéfa operácií Bezpečnostnej služby Fredrika Hallstroma dochádza kvôli čoraz častejšiemu vyhosteniu ruských špiónov zo západných krajín k prehodnoteniu stratégie zo strany Ruska, ktoré podľa neho mení svoju taktiku a „používa oportunistickejšie metódy“.

Nová sféra vplyvu

Správa, o ktorej sa hovorí, upozorňuje na rastúce bezpečnostné riziká v nových oblastiach ako vesmír a Arktída. V týchto regiónoch, ako uvádza Švédska bezpečnostná služba, Rusko a Čína vyvíjajú aktivity, ktoré môžu predstavovať hrozbu pre globálnu bezpečnosť.

Čo sa týka Číny, tak tá má, ako pripomína portál Euractiv, ambície stať sa významným hráčom v Arktíde, ktorá sa stáva čoraz prístupnejšou v dôsledku topenia ľadovcov. Tento proces by mohol otvoriť nové lodné trasy a Čína plánuje tieto trasy využiť v rámci svojho projektu Novej Hodvábnej cesty. 

Na druhej strane Rusko sa zameriava na posilnenie svojich regionálnych vojenských kapacít, pričom zvláštny dôraz kladie na Švédsko.

Tento vývoj naznačuje, že Arktída a vesmír sa stávajú novými frontmi geopolitickej súťaže, kde veľmoci ako Rusko a Čína rozvíjajú svoje strategické záujmy. Tieto aktivity môžu mať dlhodobý vplyv na globálnu bezpečnostnú situáciu.

Vstup Švédska do Severoatlantickej aliancie

Maďarský parlament v pondelok schválil vstup Švédska do Severoatlantickej aliancie. Poslanci návrh prijali 188 hlasmi, 6 poslancov bolo proti. Opoziční poslanci výsledok ocenili potleskom.

Na pondelňajšie hlasovanie parlamentu sa prišiel pozrieť aj švédska veľvyslankyňa Diana Madunic, upozornil na to portál Telex.hu

Predseda parlamentnej frakcie maďarskej vládnej strany Fidesz Máté Kocsis ešte začiatkom minulého týždňa oznámil, že frakcia bude hlasovať za prijatie Švédska do Severoatlantickej aliancie, pripomína agentúra TASR.

Toto vyjadrenie nasledovalo po tom, ako švédsky premiér Ulf Kristersson počas svojej návštevy vo Varšave v pondelok poukázal na to, že vníma „silnú vôľu“ zo strany Maďarska podporiť vstup Švédska do Severoatlantickej aliancie. Tieto udalosti naznačujú, že medzi týmito krajinami došlo k diplomatickej komunikácii a vzájomnému porozumeniu.

„Dnešné stretnutie je dôležitým míľnikom v dlhom procese. Tento dlhý proces možno nazvať aj procesom obnovy dôvery, na ktorom sme pracovali mnoho mesiacov,“ poznamenal Orbán po stretnutí so švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom v Budapešti.