TOP 5 mladých slovenských vedátorov

Samuel Smoter

zdroj: archív Samuel Smoter

Hoci je len gymnazista, už teraz má za sebou vedecké výskumy, ktorými úspešne zabodoval aj na medzinárodnom poli. Samuel, študent Gymnázia sv. Mikuláša v Prešove, sa vo svojom najúspešnejšom výskume sa venoval zeolitu ako prostriedku na efek­tívnu a finančne nená­ročnú eli­mi­ná­ciu ťaž­kých kovov z vôd.

Samuela fascinujú prírodovedné odbory, predovšetkým biológia. Podarilo sa mu vyhrať celoslovenské kolo súťaže Festival vedy a techniky, ktorú pravidelne organizuje Asociácia pre mládež, vedu a techniku, vďaka čomu postúpil na  Medzinárodnú vedeckú projektovú olympiádu I-SWEEP v texaskom Houstone, na ktorej získal spomedzi 385 projektov zo 62 krajín sveta za svoj projekt „Eliminácia ťažkých kovov vo vodnom médiu prostredníctvom absorbentov na báze zeolitu“ bronzovú medailu. V celoštátnom kole biologickej olympiády obsadil 1. miesto, čo mu zasa zabezpečilo postup na Medzinárodnú projektovú súťaž IYIPO 2017 v Gruzínsku. Okrem toho získal v roku 2016 aj ocenenie Leaf Award, ktorým sa oceňujú nadaní žiaci.

Ivan Grega

zdroj: pcnews.sk

Medzi mladých vedcov, ktorí sotva stihli opustiť brány strednej školy, patrí aj Ivan Grega. Už ako študent Evanjelického gymnázia Jana Amosa Komenského v Košiciach sa venoval výskumu liečby rakoviny pomocou magnetických nanočastíc. So svojou prácou  „Magnetické nanočastice a ich využitie v biomedicínskych aplikáciách“ sa mu podarilo uspieť v celoštátnej súťaži mladých vedcov, Festival vedy a techniky. V máji minulého roku mal dokonca možnosť svoju prácu prezentovať na súťaži Intel ISEF v Phoenixe, ktorá sa koná už od roku 1950 a každoročne si na nej zmerajú svoje vedomosti stovky mladých vedcov z celého sveta.

Marek Buchman

zdroj: archív Marek Buchman

Len dvadsaťtriročný rodák z Levíc, Marek Buchman, je chemikom telom a dušou. Ešte ako študentovi strednej školy mu jeho excelentné znalosti chémie vyniesli niekoľko medzinárodných ocenení. Mal iba sedemnásť rokov, keď dostal možnosť absolvovať stáž v Hongkongu, kde skúmal syntézu nových organometalických komplexov irídia a platiny pre použitie do OLED zariadení.

Marek stihol napriek mladému veku úspešne absolvovať magisterské štúdium na vychýrenej Oxfordskej univerzite, kde patril medzi najlepších študentov. Na prestížnej súťaži pre mladých vedcov, Intel ISEF, sa umiestnil na druhom mieste, a za odmenu po ňom NASA pomenovala asteroid. V súčasnosti si robí doktorát na Rice University v Texase, kde sa venuje organickej chémii. Jeho najväčším snom je získať Nobelovu cenu.

Dominik Caban

zdroj: Daniel Dluhý

Sotva dostal občiansky preukaz, no už má za sebou mnohé úspechy v oblasti fyziky. Jeho vášňou je predovšetkým voda, svetelné efekty a elektrotechnika. Reč je o Dominikovi Cabanovi, nadanom študentovi strednej priemyselnej školy J. Murgaša v Banskej Bystrici, ktorý si v minulom roku ako pätnásťročný za svoj projekt Riadenie laminárneho prúdenia vody odniesol ocenenie LEAF Award, ktorým sa oceňujú výnimoční stredoškoláci a žiaci základných škôl.

Ide o fontánu založenú na princípe laminárneho prúdenia vody. Voda v takejto fontáne nefŕka po okolí tak, ako bežné fontány zvyknú, no naopak, správa sa, akoby pretekala cez sklenú tyč. Laminárne fontány môžu poslúžiť nielen ako fyzikálna pomôcka, ale aj ako zvlhčovač vzduchu či svetelný doplnok v interiéri. Ocenenie LEAF Award však nepatrí medzi Dominikove prvé úspechy – v roku 2013 získal na súťaži Festival vedy a techniky cenu profesora Jána Vilčeka z Univerzity v New Yorku, a v roku 2015 sa v kategórií Elektrotechnika a elektronika umiestnil na prvom mieste v rámci celoslovenskej súťaže základných škôl. .

Marek Psota

zdroj: t3.aimg.sk

Marek Psota je absolvent odboru verejného zdravotníctva Trnavskej univerzity v Trnave. Mladý vedec, ktorý sa venuje príčinám zmien v úmrtnosti na srdcovo-cievne, počas svojho doktorandského štúdia uskutočnil výskum, aby zistil, ako v posledných dvoch desaťročiach klesala úmrtnosť na kardiovaskulárne choroby. Išlo o prvý takýto výskum uskutočnený na Slovensku. Kvôli svojmu výskumu niekoľkokrát odišiel aj do Liverpoolu, kde spolupracoval s tímom profesora Simona Capewella, ktorý je autorom matematického modelu IMPACT o príčinách poklesu úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia.

Výsledok jeho práce odhalil, že v posledných dvoch dekádach klesla úmrtnosť na tieto ochorenia v našom štáte iba o 25 percent, čo sa ukázalo v porovnaní s ostatnými susednými krajinami ako alarmujúce číslo. Jeho práca zaujala aj oxfordských vedcov, ktorí ho v roku 2014 ako jediného mladého vedca zo Slovenska pozvali do Oxfordu na Výročnú konferenciu spoločnosti verejného zdravotníctva, aby odprezentoval výsledky svojho výskumu. Marek Psota sa aj naďalej aktívne snaží poukazovať na to, že vďaka užitočným údajom o pacientoch a informovanosti o skutočnom stave v krajine sa môžeme lepšie zamerať na prevenciu kardiovaskulárnych chorôb.