Tretina dospelých trpí úzkosťami: Strava bohatá na konkrétne živiny môže byť kľúčom k zmierneniu poruchy, tvrdí štúdia

Úzkostné poruchy patria medzi najčastejšie psychické ochorenia súčasnosti a podľa odborníkov zasahujú približne každého tretieho dospelého človeka. Napriek tomu, že ich príznaky sú často neviditeľné, dokážu výrazne ovplyvniť kvalitu života.

Typické sú pre ne pocity nadmerného strachu, obáv či napätia, ktoré sa objavujú aj v situáciách, kde objektívne neexistuje reálne nebezpečenstvo. Mnoho ľudí s úzkosťou sa denne potýka s búšením srdca, nespavosťou, problémami so sústredením alebo neustálym pocitom, že „niečo nie je v poriadku“.

Psychológovia upozorňujú, že úzkosť sama o sebe nie je nepriateľom. Ide o prirodzenú reakciu tela na stres. Problém nastáva vtedy, keď sa tento mechanizmus spúšťa príliš často a bez dôvodu. V takom prípade sa telo dostáva do trvalého stavu napätia, ktorý môže časom vyčerpať nervový systém aj fyzickú energiu.

Doteraz sa vedci pri výskume úzkostných porúch sústreďovali najmä na psychologické a hormonálne faktory. Nové zistenia však ukazujú, že za úzkosťou sa skrývajú aj chemické procesy v mozgu. 

Nízka hladina cholínu v mozgu 

Vedci z Kalifornskej univerzity v Davise totiž prišli s prelomovým zistením. Ľudia trpiaci úzkostnými poruchami majú v mozgu nižšie hladiny látky nazývanej cholín. Výsledky ich výskumu, publikované v prestížnom časopise Molecular Psychiatry, ukazujú, že práve táto živina by mohla hrať dôležitú úlohu v tom, ako mozog spracúva emócie a reaguje na stres.

Podľa autorov štúdie by objav mohol otvoriť nové možnosti v liečbe úzkosti – nielen prostredníctvom psychoterapie či liekov, ale aj vďaka zmenám v stravovaní. „Je to prvá veľká analýza, ktorá ukazuje chemický vzorec v mozgu ľudí s úzkostnými poruchami,“ vysvetlil spoluautor výskumu Dr. Jason Smucny z Katedry psychiatrie a behaviorálnych vied na UC Davis Health.

Menej cholínu, viac úzkosti

Tím výskumníkov preskúmal údaje z 25 štúdií, ktoré porovnávali mozgovú chémiu ľudí s úzkostnými poruchami a bez nich. Celkovo analyzovali mozgové údaje 370 pacientov s úzkosťou a 342 zdravých jedincov.

Zistili, že u ľudí s úzkostnými poruchami boli hladiny cholínu v priemere o 8 % nižšie – najvýraznejšie v prefrontálnej kôre, oblasti zodpovednej za reguláciu emócií, správania a rozhodovania.

„Osempercentný rozdiel sa možno nezdá veľký, ale v mozgu ide o významný údaj,“ dodal hlavný autor štúdie Dr. Richard Maddock, psychiater a profesor z UC Davis Health.

Vedci sa domnievajú, že chronická aktivácia stresovej reakcie pri úzkosti môže zvyšovať spotrebu cholínu v mozgu, čím sa jeho hladina postupne vyčerpáva. Tento nedostatok môže narušiť rovnováhu neurotransmiterov, chemických látok, ktoré prenášajú signály medzi nervovými bunkami, a tým zhoršiť schopnosť mozgu spracúvať emócie.

zdroj: Freepik/@karlyukav

Čo je cholín a prečo ho potrebujeme

Cholín je esenciálna živina, ktorá plní v tele viacero kľúčových úloh. Pomáha budovať bunkové membrány, podporuje funkcie mozgu ako pamäť, nálada a koncentrácia, a podieľa sa aj na tvorbe acetylcholínu – neurotransmitera, ktorý je zásadný pre komunikáciu medzi mozgovými bunkami, píše portál Knowridge.

Ľudské telo si dokáže vytvoriť len malé množstvo cholínu, preto ho musíme získavať zo stravy. Najlepšie zdroje predstavujú vajcia (najmä žĺtky), pečeň, ryby, kuracie mäso, sója a mlieko.

Napriek tomu väčšina ľudí prijíma nedostatok cholínu. Podľa údajov amerického Národného inštitútu zdravia veľká časť populácie, vrátane detí, nedosahuje odporúčaný denný príjem.

Maddock upozorňuje, že aj keď je zatiaľ predčasné odporúčať doplnky výživy, zdravá a vyvážená strava bohatá na cholín môže mať pozitívny vplyv na psychické zdravie.

„Ešte potrebujeme viac štúdií, aby sme vedeli potvrdiť, či zvyšovanie hladiny cholínu dokáže priamo znížiť úzkosť,“ zdôraznil. „No zabezpečiť dostatočný príjem cholínu v strave je dôležité pre každého – nielen pre ľudí s úzkostnými poruchami.“

Zaujímavé je aj prepojenie cholínu s omega-3 mastnými kyselinami, ktoré sa nachádzajú napríklad v lososovi. Podľa Maddocka môžu tieto tuky pomáhať mozgu efektívnejšie využívať cholín.

Mozog, stres a strach

Úzkostné poruchy patria medzi najrozšírenejšie psychické ochorenia. Postihujú približne 30 % dospelých. Zahŕňajú generalizovanú úzkosť, panickú poruchu, sociálnu úzkosť aj rôzne druhy fóbií.

Ľudia s týmito diagnózami často trpia nadmerným strachom a obavami, ktoré môžu výrazne ovplyvniť ich každodenný život. Pri týchto poruchách býva narušená komunikácia medzi amygdalou – centrom v mozgu, ktoré reaguje na hrozby – a prefrontálnou kôrou, ktorá pomáha regulovať naše emocionálne reakcie. Keď tieto oblasti nepracujú harmonicky, mozog môže reagovať prehnane aj na drobné stresory.

Okrem toho vedci už dlhšie vedia, že úzkosť úzko súvisí s nerovnováhou neurotransmiterov, napríklad norepinefrínu, ktorý sa podieľa na spúšťaní tzv. „reakcie bojuj alebo uteč“. Ak sa táto reakcia aktivuje príliš často, telo aj mozog sú v trvalom napätí, čo môže viesť k vyčerpaniu chemických látok, ako je práve cholín.

Nové možnosti pre výskum aj liečbu

Aby výskumníci lepšie pochopili chemické zmeny v mozgu, použili neinvazívnu zobrazovaciu metódu zvanú protonová magnetická rezonančná spektroskopia (1H-MRS). Na rozdiel od klasickej magnetickej rezonancie, ktorá vytvára obraz mozgu, táto technika meria hladiny chemických látok priamo v mozgovom tkanive.

Analýza potvrdila, že nižšie hladiny cholínu sú konzistentným znakom u ľudí trpiacich úzkosťou. Výsledky tak prinášajú nový pohľad na biológiu úzkosti a naznačujú, že ide o reálne chemické zmeny v mozgu, nielen o „psychický problém“ či „slabosť osobnosti“.

„Naše zistenia ukazujú, že výživa môže zohrávať oveľa väčšiu úlohu v duševnom zdraví, než sme si doteraz mysleli,“ uviedol Smucny. „Ak dokážeme pochopiť, ako jednotlivé živiny ovplyvňujú mozgové procesy, môžeme nájsť nové spôsoby, ako ľuďom s úzkosťou pomôcť.“

Výskum teda naznačuje, že strava a mozgová chémia sú úzko prepojené, a že to, čo jeme, môže ovplyvniť nielen naše telo, ale aj naše emócie. Hoci sú tieto zistenia len začiatkom, otvárajú cestu k budúcim štúdiám, ktoré by mohli presnejšie určiť, ako dopĺňanie cholínu či iných živín pomáha pri liečbe úzkostných porúch.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy