Trnava získala na budovanie cyklotrás státisíce. Podarí sa ju spojiť s Bratislavou?
- Mesto Trnava sa pomaly stáva malou slovenskou Kodaňou
- Mesto v týchto dňoch oznámilo ďalšiu dobrú správu, pre všetkých cyklistov
- Na konte má dva nenávratné finančné príspevky na vybudovanie cyklotrás na Saleziánskej a Bučianskej ulici v celkovej výške 602-tisíc eur
- Mesto Trnava sa pomaly stáva malou slovenskou Kodaňou
- Mesto v týchto dňoch oznámilo ďalšiu dobrú správu, pre všetkých cyklistov
- Na konte má dva nenávratné finančné príspevky na vybudovanie cyklotrás na Saleziánskej a Bučianskej ulici v celkovej výške 602-tisíc eur
Trnava sa bude na oboch projektoch podieľať aj vlastnými prostriedkami vo výške päť percent nákladov, spolu pôjde o približne 31-tisíc eur. Radnica predpokladá, že oba cyklochodníky v celkovej dĺžke takmer 1 000 metrov budú hotové do leta 2019.
Z projektu vyplýva, že cyklotrasa povedie po jestvujúcom chodníku, preto bude súčasťou stavby aj úprava komunikácie a vybudovanie nového 1,5 metra širokého chodníka pre peších, ktorý bude na určitom úseku oddelený od cyklotrasy pásom zelene. Ide o projekt, o ktorom v našom hlavnom meste len snívame.
Trnava je jasným príkladom toho, že ak si mesto zaumieni vybudovať priestor pre ľudí a nielen pre autá, tak sa to dá. Na čele so zarytým propagátorom cyklodopravy, primátorom Bročkom, sa Trnava pomaly mení na malý slovenský Amsterdam či Kodaň. V Bratislave je však situácia celkom odlišná. O budovaní cyklochodníkov síce počúvame z každej strany, no akosi sa v praxi deje len minimum.
Máme tu zopár cyklotrás, ktoré väčšinou vedú odnikiaľ nikam a na cestu do práce sú nepoužiteľné. V súčasnosti sa tak z bicyklov nemôže stať plnohodnotná alternatíva voči autám, pretože cyklisti sa na uliciach hlavného mesta necítia bezpečne. Problém si dokonca uvedomuje aj magistrát. Zaujal však postoj, v rámci ktorého, namiesto snahy o zlepšenie radšej len konštatuje, že k severským krajinám sa v oblasti cyklodopravy nikdy nebudeme môcť priblížiť.
„Vo využívaní bicyklov sa Bratislava nikdy nebude môcť porovnať s Amsterdamom alebo Kodaňou, a to z jednoduchého dôvodu – je príliš roztiahnutá,“ vyjadril sa Magistrát. V rámci rozpočtu hlavného mesta na roky 2018 – 2020 sú výdavky vo výške 354 371,5 tis. eur. Na mobilitu a verejnú dopravu pritom ide 75 070 889 eur.
Jedným z plánov, ktorému doposiaľ veríme, že sa naplní je aj prepojenie Bratislavy a Trnavy s cyklotrasou. Projekt Vinohradnícka cyklocesta má byť výsledkom spolupráce Bratislavského a Trnavského samosprávneho kraja. Zámer predpokladá napojenie vinohradníckych oblastí v Rakúsku s malokarpatskou oblasťou medzi Bratislavou a Trnavou.
Cyklocesta má viesť z Bratislavy do Svätého Jura a Pezinka, ďalej do Vinosadov, Modry, Dubovej, Častej a Dolian. Na území okresu Trnava sa predpokladá riešenie cyklocesty v dvoch variantoch.
Prvým je napojenie do Trnavy po trase Smolenice – Boleráz – Bohdanovce – Trnava, druhou pracovnou alternatívou je trasa Dolné Orešany – Suchá nad Parnou – Trnava. Celková dĺžka cyklocesty bude približne 45 kilometrov.
„Realizácia projektu posilní cestovný ruch a zároveň poskytne možnosť využívať cyklotrasy ako dopravné cesty pre ľudí dochádzajúcich do zamestnania na bicykli a pre tých, ktorí v súčasnosti využívajú cestovanie v rámci hromadnej alebo osobnej dopravy,“ poznamenal Patrik Velšic pre Mesto Trnava.
„Aktivita vinohradníckej cyklocesty je zameraná hlavne na podporu tradičných remesiel v regióne, v tomto prípade vinohradníctva, ktoré je silnou témou v rámci propagácie stredoeurópskych krajín a regiónov. Štúdia realizovateľnosti má pomôcť snahe primátorov a starostov dotknutých obcí priviesť návštevníkov a potenciálnych zákazníkov do ich regiónu,“ doplnil Velšic.
Na projekte participujú Slovenský dom Centrope ako žiadateľ, Bratislavský samosprávny kraj, Trnavský samosprávny kraj a cezhraničný partner Obec Neusiedler v Rakúsku.