„UNESCO z nás urobilo turistickú zoo.“ Slovenská dedina čelí náporu 100-tisíc ľudí ročne, hovoria o nočnej more

Malebná horská osada Vlkolínec patrí medzi najznámejšie a najfotografovanejšie miesta na Slovensku. Farebné drevené domy, tradičná architektúra a pokojná atmosféra vytvárajú dojem, akoby sa tu zastavil čas.

Práve vďaka tejto jedinečnosti bol Vlkolínec v roku 1993 zapísaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Obyvatelia malebnej dedinky so svojím statusom však nie sú veľmi spokojní. Informuje o tom portál Daily Mirror. 

To, čo malo byť prestížou a ochranou historického dedičstva, však dnes podľa niektorých miestnych obyvateľov prináša aj veľké problémy. Dedinu totiž každoročne navštívi približne 100-tisíc turistov, zatiaľ čo stála populácia má len približne 14 obyvateľov.

Dedina ako z rozprávky

Vlkolínec leží v pohorí Veľká Fatra neďaleko mesta Ružomberok. Organizácia UNESCO ho označuje za výnimočný príklad tradičnej stredoeurópskej dediny. Nachádza sa tu viac než štyridsať pôvodných drevených domov, ktoré si zachovali historickú podobu a usporiadanie.

Práve autentickosť je dôvodom, prečo sem prichádzajú turisti z celého sveta. Mnohí návštevníci chcú zažiť atmosféru dediny, ktorá vyzerá takmer rovnako ako pred stovkami rokov.

Zároveň však ide o miesto, kde ľudia stále žijú. A práve to podľa odborníkov vytvára napätie medzi každodenným životom obyvateľov a turistickým ruchom.

„Sme ako v turistickej zoo“

Niektorí obyvatelia sa začínajú ozývať čoraz hlasnejšie. V rozhovoroch pre zahraničné médiá opisujú situáciu veľmi kriticky.

„UNESCO z nás urobilo turistickú zoo. Toto ocenenie sa stalo nielen bremenom, ale aj živou nočnou morou,“ povedal jeden z miestnych obyvateľov pre britský denník Daily Mirror.

Podľa miestnych ľudia často vstupujú na súkromné pozemky, prechádzajú sa po dvoroch alebo si dokonca fotografujú interiér domov cez okná.

„Každý deň nám ľudia chodia po záhradách a tlačia tváre na kuchynské okná, akoby sme boli zvieratá v zoo,“ opisujú situáciu obyvatelia dediny. Práve správanie návštevníkov je podľa nich často väčším problémom než samotný počet turistov.

Menej obyvateľov, viac víkendových chalúp

Vlkolínec sa za posledné desaťročia výrazne zmenil. Ešte pred tridsiatimi rokmi tu žilo približne 27 obyvateľov v siedmich rodinách. Dnes zostalo len niekoľko rodín a veľká časť domov slúži ako víkendové alebo rekreačné chalupy. Mnohé domy tak zostávajú väčšinu roka prázdne, zatiaľ čo ulice zapĺňajú autobusy s turistami.

Ako uvádza portál Travel Tomorrow, podľa odborníka na kultúrne dedičstvo Miloša Dudáša je práve fakt, že ide o živú dedinu, jedným z hlavných dôvodov jej výnimočnosti. Ak by však miestni obyvatelia postupne odchádzali, lokalita by sa mohla zmeniť na akýsi skanzen bez života.

Prísne pravidlá komplikujú každodenný život

Kritika smeruje aj na pravidlá spojené s ochranou pamiatky. Niektorí obyvatelia tvrdia, že regulácie výrazne obmedzujú bežný život.

Najstarší obyvateľ dediny Anton Sabucha v rozhovoroch uviedol, že kvôli prísnym pravidlám je čoraz ťažšie vykonávať tradičné činnosti, ktoré boli kedysi bežnou súčasťou života na vidieku.

„Nemôžeme chovať zvieratá ani pestovať plodiny tak ako kedysi. Aj opravy domu sú komplikované, pretože každý detail musí byť schválený,“ uviedol. Podľa jeho slov by bolo možno jednoduchšie, keby dedinu zo zoznamu UNESCO vyradili.

Paradox turistického úspechu

Vlkolínec sa tak ocitol v paradoxnej situácii. Turistov láka práve preto, že ide o autentickú dedinu s reálnymi obyvateľmi, nie o múzeum pod holým nebom.

Práve rastúci turizmus však môže viesť k tomu, že sa charakter dediny postupne zmení. Organizácia UNESCO upozorňuje, že problémom je aj rast počtu rekreačných nehnuteľností, ktoré si kupujú ľudia ako víkendové chalupy. Dedina sa tak pomaly mení na turistickú kulisu namiesto živého spoločenstva.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska