Vedci obja­vili v ľud­skom mozgu nový typ skry­tej pamäte

Martina Rypáková / 9. január 2017 / Zaujímavosti

V novej štú­dii uve­rej­ne­nej v časo­pise Science, vedci ohlá­sili nový objav, tretí typ pamäte, ktorú nazvali „pri­oritná pamät“.

Vše­obecne pamäť roz­de­ľu­jeme na dva typy. Prvá z nich je pamäť úmy­selná, môže byť krát­ko­dobá, ľudovo nazý­vaná pra­cu­júca pamäť, alebo dlho­dobá. Akti­vuje sa pri pri­jí­maní novej infor­má­cie, a to tak, že sa na ňu sústre­díme a sna­žíme sa ju zapa­mä­tať, čiže udr­žať v mysli, aby sme sa uis­tili, že ju neza­bud­neme. Túto časť pamäte má na sta­rosti hipo­kam­pus, časť mozgu uvá­dza­júca neuróny do pohybu vždy, keď sa pokú­šame na niečo si spo­me­núť. Hipo­kam­pus má na sta­rosti aj pre­menu zážit­kov na spo­mienky.
Dlho­dobá pamäť je teda ulo­žená v stred­nej oblasti spán­ko­vého laloku a všetky spo­mienky sú šif­ro­vané do špe­ci­fic­kých ner­vo­vých dráh, ktoré nazý­vame engramy a akti­vujú sa len vtedy, keď načí­tajú špe­ci­fické spo­mienky. Druhý typ pamäti, neúmy­selná pamäť defi­nuje, že ľud­ský mozog je schopný ukla­dať si spo­mienky, ktoré si člo­vek nezau­mie­nil zapa­mä­tať. Hlavný roz­diel medzi „novo obja­ve­nou“ pamä­ťou a vše­obecne zná­mymi typmi je, že nie­ktoré spo­mienky sú ulo­žené nie­kde v mozgu a vôbec sa nám nevy­ná­rajú až do času akút­nej potreby tejto spo­mienky.

Molecular Thoughts

zdroj obrázku: solusisupersukses.com

Tím ved­cov pou­žil mag­ne­tickú rezo­nan­ciu na moni­to­ro­va­nie akti­vity mozgu účast­ní­kov expe­ri­mentu, ktorí sle­do­vali sériu rôz­nych slov, tvárí a tva­rov. Vďaka algo­ritmu, ktorý vytvo­rili pomo­cou ume­lej inte­li­gen­cie boli vedci schopní iden­ti­fi­ko­vať kon­krétne vzru­chy mozgu vyvo­lané kaž­dým z týchto pod­ne­tov. Následne vytvo­rili dvo­j­ice obráz­kov, ktoré vyvo­lali odlišné čin­nosti mozgu. Potom účast­ní­kom pove­dali, aby sa sústre­dili len na jednu z týchto polo­žiek a igno­ro­vali tú druhú. Jeden zo zázna­mov úplne zmi­zol. Bol úplne vytes­nený z dlho­do­bej pamäte.

satel-lilienfeld-brain-science

foto: csicop.org

Napriek tomu, účast­níci boli po urči­tom čase stále schopní vyvo­lať zabud­nutú spo­mienku na pred­met, ktorý mali igno­ro­vať. Stále ho teda mali ulo­žený nie­kde v svo­jej pamäti, ale bez toho, aby akti­vo­vali aké­koľ­vek neuróny, čiže si k tejto spo­mienke nevyt­vo­rili žiadny neuró­nový kód.

Vedci presne neve­dia vysvet­liť, ako k tejto záhade dochá­dza, ale dom­nie­vajú sa, že nie­ktoré spo­mienky sa ukla­dajú pomo­cou tichých aktív­nych mecha­niz­mov a spo­mienka je ulo­žená v synap­siách medzi neurónmi, a to aj vtedy, keď neuróny nie sú aktívne.

zdroj: iflscience.com, zdroj pre­zen­tač­ného obrázku: topinfopost.com

Pridať komentár (0)