Vedci využili pavúkov na vytvorenie hudby. Výsledok je znepokojivý a prekonáva očakávania

Pavúky neoplývajú príliš dobrým zrakom, a preto sa pri vnímaní sveta spoliehajú na iné zmysly. Jedným zo spôsobov je napríklad aj cítenie vibrácií vlákien ich pavučín.

Týmto spôsobom dokážu zistiť, či do ich pavučiny pristál hmyz, priliezol iný pavúk alebo či sa niektoré z vlákien pretrhlo. Vedcom sa však podarilo premeniť tieto vibrácie na hudbu.

Pavučina ako hudobný nástroj

Pred pár rokmi sa vedcom z MIT podarilo vytvoriť z trojdimenzionálnej pavučiny pavúka druhu cyrtophora citricola akýsi hudobný nástroj, informuje CNN. Každé z vlákien pavučiny je hrateľné a predstavuje iný tón.

O niekoľko rokov neskôr sa vedci rozhodli svoj experiment rozšíriť a zakomponovať do simulácie aj technológiu virtuálnej reality. Táto vymoženosť umožnila vedcom zahrať si na pavučine v reálnom čase a zároveň lepšie porozumieť prostrediu, v ktorom pavúk žije. 

Keďže špecializáciou vedcov nie je tak úplne hudba, na pomoc sa rozhodli prizvať si argentínskeho umelca Tomása Saracenoa, píše ScienceAlert.

S jeho pomocou sa im podarilo vytvoriť skutočný interaktívny hudobný nástroj, ktorý v spolupráci so sprievodným orchestrom predviedli pri rôznych príležitostiach, napríklad na výstave v Paríži v roku 2018. Záznam z predstavenia si môžeš pozrieť tu.

Ak sa na odkaz rozhodneš kliknúť, tak zistíš, že táto pavúčia hudba je trochu zvláštna. Niektoré časti znejú ako vystrihnuté z hororového snímku. Markus Buehler, MIT profesor a vedúci projektu, zážitok opísal ako „nezvyčajný, trochu strašidelný, ale v konečnom dôsledku nádherný“.

zdroj: YouTube/Markus J. Buehler

Metódy 3D tlačenia či pokec s pavúkmi

Celý experiment však nebol len nezmyselnou zábavkou pre tím znudených vedcov. Buehler tvrdí, že získané poznatky sa dajú aj reálne využiť. Tím vedcov totižto pavučinu skenoval priamo v procese jej výstavby, aby dokázali lepšie porozumieť zložitým metódam, ktoré pavúky využívajú počas jej vytvárania, píše ScienceAlert.

Na pavučinách je fascinujúce, že aj keď ide o trojdimenzionálne objekty, nepoužívajú žiadne podporné stĺpy či štruktúry. Tieto poznatky by sa dali využiť napríklad pri rozvíjaní technológie 3D tlačiarní.

Pre vedcov je však fascinujúcejšie ich zistenie ohľadom rôznych druhov vibrácií a o tom, ako tieto vibrácie pavúky chápu. Buehler s nadšením hovorí o tom, ako jeho tím nahral vibrácie pri rôznych aktivitách, akými sú napríklad vytváranie siete, signály na párenie sa či komunikácia s ostatnými pavúkmi, píše CNN.

zdroj: Pixabay/leoleobobeo

„Možno začíname rozumieť jazyku pavúkov,“ vyjadril sa Markus. „Dúfame v to, že pavúkom môžeme tieto vibrácie prehrať naspäť a možno ich dokonca primäť či navnadiť na to, aby sa podľa nich správali alebo na ne reagovali. Je možné, že by sme s nimi dokázali komunikovať? Sú to naozaj fascinujúce predstavy,“ cituje vedca portál SciTechDaily.

Hudba hraj

Experiment s pavúkmi však nie je jediným príkladom, kde sa vedúci výskumu zaujímal o prepojenie medzi hudbou a molekulárnymi štruktúrami látok.

V jednom zo svojich experimentov pomocou hudby porovnal rozdiely medzi vakcínami od spoločností BioNTech a Moderna či medzi mutáciami ochorenia Covid-19. Jeho skladby si môžeš vypočuť tu.

Aj keď pavúky obývajú našu planétu už milióny rokov, ich správanie či schopnosť stavať komplexné pavučiny, v ktorých má každé z vlákien jasný význam, sú pre vedcov z veľkej časti záhadou.

Vo svojom experimente sa Buehler nesnažil len predstaviť nové zdroje inšpirácií v oblasti hudby, ale aj priblížiť svet tohto pozoruhodného živočíšneho druhu spôsobom, ktorý je bližší ľudskému chápaniu.

„Snažil som sa preniesť informácie z pavúčej perspektívy, ktorá je zvláštna a taktiež trochu znepokojivá, do niečoho, čo by bolo viac ľudské.“