Vedci vyvíjajú „roborastliny“, ktoré ti nahlásia, že sú choré. Špenátový list dokáže poslať e-mail

  • Mäsožravú rastlinu donútili, aby zacvakla svoje čeľuste
  • Poľnohospodári by sa v budúcnosti mohli dozvedieť o ochoreniach svojich plodín priamo od nich
  • Špenátové listy zas dokážu poslať e-mail
mäsožrave rastliny
screen video euronews living/pixabay etheriel
  • Mäsožravú rastlinu donútili, aby zacvakla svoje čeľuste
  • Poľnohospodári by sa v budúcnosti mohli dozvedieť o ochoreniach svojich plodín priamo od nich
  • Špenátové listy zas dokážu poslať e-mail

Vedci sa už dlhé roky snažia prepojiť vegetáciu s technológiami – mäsožravé rastliny ovládané na diaľku aj rastliny, ktoré môžu oznámiť, že sú choré. Prepojenie prírody a sveta technológií sa pomaly stáva skutočnosťou. Aj týmto spôsobom dokážeme s vegetáciou komunikovať. 

Vedci v Singapure pripojili rastliny na elektródy. Tie dokážu detekovať slabé elektrické impulzy, ktoré vegetácia vysiela. Táto technológia dokázala prinútiť mäsožravú rastlinu, aby svoje čeľuste zacvakla, a to len jediným tlačidlom na smartfóne. Informovala o tom agentúra AFP.

zdroj: screen video euronews living

Nahradia bežných robotov?

Potom pripevnili jednu z jej „čeľustí“ k robotickému ramenu, ktoré dokázalo uchopiť miniatúrny kúsok drôtu a zachytiť malý padajúci predmet. Síce je výskum v počiatočných fázach, ale vedci sa domnievajú, že by postupom času mohli vyvíjať tzv. roborastliny, ktoré dokážu zachytiť a manipulovať krehkými predmetmi.

Nahradili by tak dnešné roboty, ktoré nie sú také citlivé na dotyk a ich úchopové časti sú príliš tvrdé a neohybné.

„Tieto druhy prírodných robotov môžu byť prepojené s inými umelými robotmi (na výrobu) hybridných systémov,“ uviedol pre agentúru AFP Chen Xiaodong, hlavný autor štúdie o výskume na Nanyang Technological University (NTU).

Podľa neho je potrebné prekonávať výzvy. Vedci môžu stimulovať čeľuste mucholapky, aby sa zavreli, ale nemôžu ich ešte znovu otvoriť. Euronews uvádza, že bežný proces v prírode trvá najmenej 10 hodín.

Systém dokáže zaznamenať slabé signály rastlín a poľnohospodári by sa v budúcnosti mohli dozvedieť o ochoreniach svojich plodín priamo od nich, a to ešte v rannom štádiu nákazy. „Monitorovaním elektrických signálov rastlín môžeme detekovať prípadné tiesňové signály a abnormality,“ povedal Chen Xiaodong.

Zavolajú si pomoc

Vedci sa domnievajú, že takáto technológia by mohla byť obzvlášť užitočná, pretože plodiny čelia čoraz väčšiemu ohrozeniu zmenou podnebia, a teda klimatickými zmenami. Vedci už dlho vedia, že rastliny vysielajú veľmi slabé elektrické signály, ale ich nerovný a voskovitý povrch sťažuje efektívne namontovanie senzorov.

Vedci z NTU vyvinuli filmové mäkké elektródy, ktoré tesne priliehajú k povrchu rastliny a dokážu presnejšie detekovať signály. Prichytávajú sa pomocou „termogélu“, ktorý je pri nízkych teplotách tekutý, ale pri izbovej teplote sa zmení na gél.

Nejde však o prvý výskum. V roku 2016 tím Massachusetts Institute of Technology použil špenátové listy ako detektory, ktoré mali vedcom poslať e-mail v prípade, že v podzemí zaznamenajú výbušniny. Signál potom zachytila infračervená kamera, ktorá vysiela správu vedcom.

Zdroje: MIT , AF, Euronews, Phys.org

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech