Veľké zistenie: „Extra záhyb“ v mozgu odďaľuje prejavy vážnej choroby až o niekoľko rokov

O zriedkavom a relatívne neznámom ochorení, známom ako frontotemporálna demencia, sa verejnosť dozvedela viac až počas tohto roka, keď bola táto diagnóza potvrdená u 68-ročného legendárneho amerického herca Bruca Willisa, ako uvádza The Conversation.

Toto neurodegeneratívne ochorenie predstavuje približne 5 % všetkých prípadov demencie. Typicky sa prejavuje v neskorom strednom veku, pričom prvotne ovplyvňuje správanie, osobnosť a jazyk, neskôr sa zhoršuje aj pamäť. Podľa portálu lekar.sk ochorenie postihuje aj čelné a spánkové laloky mozgu.

Výnimočný záhyb, ktorý môže výrazne ovplyvňovať pamäť či pozornosť

V priemere dochádza k úmrtiu pacienta počas ôsmich rokov od stanovenia diagnózy. Zhruba tretina prípadov má dedičný základ, no väčšina príčin je stále neobjasnená, čo znamená, že neexistuje účinná liečba na zastavenie postupu ochorenia, uvádza portál Science Alert.

Nedávne štúdie, na ktorých pracoval študent a neurológ Luke Harper s kolegami z Lundskej univerzity, naznačujú, že dôležitú úlohu v odolnosti voči tomuto ochoreniu môže hrať štruktúra mozgu. Počas vývoja plodu sa totiž v mozgu vytvárajú záhyby, ktoré sú pre kognitívne funkcie kľúčové.

Zvláštny záujem predstavuje výnimočný záhyb „paracingulárny sulcus“, ktorý nemá každý a môže sa nachádzať na jednej alebo oboch stranách mozgu. Jeho prítomnosť môže významne ovplyvňovať kognitívne schopnosti, pozornosť, reč, rýchlosť myslenia, schopnosť pochopenia informácií.

Výskumný tím z Lundskej univerzity sa v spolupráci s kolegami z USA a Amsterdamskej univerzity zameral na výskum tohto záhybu v súvislosti s demenciou, konkrétne s frontotemporálnou demenciou. Táto forma demencie primárne postihuje oblasti mozgu okolo spomínaného jedinečného záhybu.

Pacientom s týmto záhybom sa zdravie zhoršilo rýchlejšie

Z výskumu snímok z magnetickej rezonancie (MRI) 186 pacientov s frontotemporálnou demenciou sa zistilo, že u tých, ktorí mali „paracingulárny sulcus“ na pravej strane mozgu, sa symptómy objavili neskôr, v priemere o dva a pol roka.

Toto dva a polročné oneskorenie symptómov nemusí znieť ako veľa, no vzhľadom na zlú prognózu stavu a záťaž symptómov je to pre pacientov a ich príbuzných mimoriadne dôležitý čas.

zdroj: Unsplash/@halacious, Unsplash/@averey

Po nástupe symptómov sa teda pacientom s týmto extra záhybom zhoršil zdravotný stav rýchlejšie a prežili kratšiu dobu počas liečby ako pacienti, ktorí tento záhyb nemajú. Aj napriek oneskoreniu symptómov pacienti s týmto extra mozgovým záhybom a bez neho stále zomierali v podobnom veku.

Tento záhyb je kľúčovou črtou fenoménu, známeho ako „mozgová rezerva“, popisuje štruktúru v mozgu, ktorá poskytuje odolnosť proti symptómom choroby, no po prekročení určitého bodu dochádza k rýchlemu zhoršeniu stavu. Tento princíp je podobný tomu, ako sa prejavuje Alzheimerova choroba u vysoko vzdelaných ľudí.

Ide o vôbec prvý výskum, identifikujúci ochrannú štruktúru v mozgu, ktorá odďaľuje nástup symptómov u ľudí s frontotemporálnou demenciou.

„Ak teraz dokážeme odhaliť spôsob, ako zachovať túto ochrannú kvalitu, mohlo by to viesť k vývoju liečby, ktorá môže pomôcť udržať symptómy a chorobu na uzde,“ uviedol Harper.