Z ekologických dôvodov sa stáva čoraz viac ľudí vegánmi. Dokáže nás vegánstvo zachrániť pred globálnym otepľovaním?

  • 5 % svetovej populácie sa dnes radí k vegánom
  • Podľa Organizácie Spojených národov pochádza 28 % emisií z jedla
  • Ak by si sa stal vegánom, dokázal by si zredukovať svoju uhlíkovú stopu o 73 %
Ilustračný obrázok (unsplash.com)
Ilustračný obrázok (unsplash.com), Ilustračný obrázok (unsplash.com)
  • 5 % svetovej populácie sa dnes radí k vegánom
  • Podľa Organizácie Spojených národov pochádza 28 % emisií z jedla
  • Ak by si sa stal vegánom, dokázal by si zredukovať svoju uhlíkovú stopu o 73 %

Environmentálne vegánstvo je pojem, ktorý sa objavuje čoraz častejšie. Označuje ľudí, ktorí sa rozhodli nejesť mäso a živočíšne produkty z ekologických dôvodov. Momentálne je na celom svete asi 5 % vegánov a každým rokom pribúdajú. Aj napriek tomu, že ekologické výhody vegánstva potvrdilo mnoho svetových štúdií, stále sa nájdu odporcovia tvrdiaci, že redukcia konzumácie mäsa a živočíšnych výrobkov nepomáha životnému prostrediu tak, ako sa domnievame. Kde je teda pravda?

Živočíšne produkty a CO2

V auguste uzrela svetlo sveta jedna z najväčších štúdií Spojených národov IPCC skúmajúca klimatickú zmenu. Okrem iného sa zaoberala aj vplyvom poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu na planétu. Vyplynulo z nej, že až 26 % emisií, ktoré vypúšťame do prostredia, pochádza z jedla, z toho až 58 % emisií tvorí výroba a spracovanie mäsa a najväčší podiel na tom má práve hovädzie a teľacie mäso.

„Nehovoríme ľuďom, aby prestali jesť mäso, no je očividné, že v západných krajinách ho jeme až príliš veľa,“ vyjadril sa jeden z autorov štúdie pre BBC.

zdroj: Ilustračný obrázok (unsplash.com)

Štúdia ďalej považuje za jeden z najvýznamnejších faktorov aj odpadovosť. Plytvanie jedlom je zodpovedné za 8 – 10 % z celkových svetových emisií CO2.

Možno sa ti zdá, že v skutočnosti nejde o veľké čísla a vegánstvo nedokáže nič zmeniť. Faktom však je, že vyprodukovaním necelého kilogramu hovädzieho mäsa, sa do ovzdušia dostane viac CO2, než pri trojhodinovom šoférovaní auta. Buď sa teda vzdáš výletu autom z Bratislavy do Žiliny, alebo si párkrát dáš miesto steaku na večeru šalát.

Čo dokáže vegánstvo zmeniť?

Podľa výskumu z Oxfordu z roku 2018, ktorý zbieral dáta zo 40-tisíc fariem a 119 krajín, by zredukovanie konzumácie mäsa a živočíšnych výrobkov u každého individuálne dokázalo zredukovať 73 % jeho uhlíkovej stopy. Ak by si sa teda stal vegánom, vytváral by si o viac ako tri tretiny menej CO2.

Ďalej by sa zredukovalo aj množstvo potrebnej poľnohospodárskej pôdy, a to až o 75 %. Predstavovalo by to plochu o rozlohe USA, Číny, Austrálie a EÚ dokopy. Táto pôda by sa mohla napríklad využiť na vysádzanie stromov.

„Vegánska strava je pravdepodobne jediným najlepším spôsobom, ako znížiť svoj vplyv na planétu Zem, nielen redukuje skleníkové plyny, ale aj eutrofizáciu, využívanie pôdy a využívanie vody,“ vyjadril sa jeden z autorov štúdie Joseph Poore pre britský Independent

zdroj: Ilustračný obrázok (unsplash.com)

Flexitarián 

Mnoho ľudí vníma vegánstvo ako príliš obmedzujúce a zväzujúce, a preto sa takémuto označovaniu radšej vyhýbajú. Existuje však aj skupina flexitariánov, ktorí sa zväčša mäsu či živočíšnym produktom vyhýbajú, no občas si ich doprajú. Vedci potvrdili, že už takáto redukcia ich konzumácie, dokáže prírode výrazne pomôcť. Ak by sme do roku 2050 postupne prešli na viac rastlinnú stravu, dokázala by sme zredukovať emisie CO2 až o 50 %.

Ak sa teda rozhodneš, že živočíšnu stravu chceš mať vo svojom jedálničku aj naďalej, je dôležité položiť si otázku, či jej neješ priveľa a ako ju dokážeš redukovať. Zo štatistík vyplýva, že v súčasnej dobe konzumujeme oveľa viac mäsa než v minulosti. V roku 1985 sme každoročne vyprodukovali 155 miliónov ton mäsa, v roku 2018 to bolo až 335 miliónov ton.

zdroj: Ilustračný obrázok (unsplash.com)

Vegetariánstvo nie je až také efektívne

Hoci vegetariáni dokážu oproti mäsožravcom redukovať svoju uhlíkovú stopu, ich stravovanie stále nie je tak efektívne, ako by možno čakali. Áno, najväčším producentom CO2 v potravinárskom priemysle a poľnohospodárstve je síce hovädzie mäso, no mliečne výrobky na tom nie sú oveľa lepšie. Okrem toho, mnohí vegetariáni jedia viac syrov a vajec, aby si nahradili živiny, ktoré by inak získali z mäsa.

Odborníčka Dr Keeve Nachman jedna z autorov environmentálnej štúdie na Univerzite Johna Hopkinsa sa pre The Telegraph vyjadrila, že ak by si vegetariáni miesto zvýšenej konzumácie vajec a mliečnych výrobkov radšej vybrali občasnú konzumáciu mäsa, svoju uhlíkovú stopu by dokázali zredukovať viac.

zdroj: Ilustračný obrázok (unsplash.com)

Etika vegánstva

Hoci väčšina vegánov sa rozhodne nekonzumovať mäso a živočíšne výrobky aj z ekologických dôvodov, častokrát už nerozmýšľajú nad vplyvom ostatných potravín na životné prostredie.

Všeobecne platí, že pri snahe znížiť negatívny dopad nášho každodenného fungovania na prostredie, by sme mali uprednostňovať lokálne výrobky pred tými, ktoré pochádzajú zo zahraničia.

Pri dovoze totiž dochádza k veľkej spotrebe paliva, keďže produkty k nám často putujú aj cez pol planéty. Najdlhšie sa k nám dovážajú potraviny ako sója, avokádo či káva. Práve tie predstavujú aj najväčšiu hrozbu pre životné prostredie. Za mnohými z nich sa skrývajú, ale ešte oveľa horšie reálie predstavujúce obrovskú ekologickú hrozbu pre planétu. Niektoré, teda dokážu mať horší vplyv na životné prostredie ako kúsok mäsa od lokálneho farmára z tržnice. Viac sa dočítaš v našom článku: Čo sa skrýva za „zdravými“ potravinami? Sója vytláča indiánske kmene a s avokádom obchoduje mafia.

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá