Zachráni nás evolúcia? Baktérie a huby sa naučili požierať plasty, ktoré pohlcujú našu planétu

Pandémia koronavírusu má rôzne dôsledky. Jedným z nich je aj nadmerné využívanie jednorazových plastov, ako sú rúška a boxy na jedlo.

Upriamila sa tým pozornosť na ekologickú krízu plastového odpadu. Ako analýza uvádza, naša Zem smeruje k tomu, že v oceáne bude do roku 2050 také množstvo plastov, koľko tam je rýb.

Pred 5 rokmi, konkrétne v marci 2016, zverejnili vedci v Japonsku mimoriadne zistenie. Keď nabrali kal z vonkajšej strany zariadenia na recykláciu fliaš v Osake, objavili baktérie, u ktorých sa vyvinula schopnosť rozkladať plast.

Baktéria nerozkladala plast dostatočne rýchlo

Ako vedci zistili, ide o baktérie Ideonella sakaiensis. Nie je to však také ružové, ako by sa mohlo zdať. Baktérie totiž boli schopné rozložiť iba určitý druh plastu, ktorý poznáme pod názvom PET.

Ďalšou nevýhodou je, že táto baktéria síce dokázala daný plast rozkladať, no nie tak rýchlo, aby nás zbavila desiatok miliónov ton plastového odpadu, ktorý sa neustále dostáva do životného prostredia každý rok.  

Aj napriek tomu je možné v najbližších rokov vyvinúť zariadenia, ktoré budú efektívne rozkladať plast. Ako Forbes uvádza, časom vzniknú zariadenia, kde sa budú enzýmy hromadiť na plastoch a rozkladať ich.  

Odborníci však varujú, že na veľké komerčné využitie mikroorganizmov požierajúcich plasty potrebujeme ešte veľa rokov. Ich potenciálne uvoľnenie do životného prostredia, aj keď je praktické, by mohlo spôsobiť viac problémov, ako by bolo prípustné.

zdroj: Science Advance/screenshot

Plast je pre Zem nový

Vedci, ktorí sa snažia nájsť a vyvinúť organizmy požierajúce plasty, sa musia popasovať s realitou evolúcie. Mikróby mali milióny rokov na to, aby sa naučili biologicky odbúravať organické látky, teda ovocie a kôru stromov, informuje The Guardian.

Pre dané baktérie teda bolo ťažké naučiť sa rozkladať plasty, ktoré sa ešte pred rokom 1950 v takej miere na Zemi nevyskytovali „Morské riasy existujú už stovky miliónov rokov, takže existuje množstvo mikróbov a organizmov, ktoré ich môžu rozložiť,“ uviedol Pierre-Yves Paslier, spoluzakladateľ britskej spoločnosti Notpla.

Spoločnosť Notpla používa morské riasy na výrobu filmov a poťahov, ktoré by mohli nahradiť niektoré typy plastových obalov. Ako tvrdí, plast je pre Zem ešte stále nový.

Štát ti dá viac ako 2 000 eur, ak sa zapojíš do nového projektu na ochranu slovenskej prírody

Evolúcia začína fungovať

V roku 2017, rok po objave Ideonella sakaiensis v Osake, vedci uviedli, že na skládke odpadu v pakistanskom Islamabade bola huba schopná degradovať plast, uvádza Forbes.

O dva roky neskôr študentka biológie na Reed College v Oregone ukázala, že vzorky z ropného náleziska neďaleko jej domu v Texase obsahovali baktérie požierajúce plasty.

Minulý rok, v marci 2020, nemeckí vedci prišli s objavom kmeňov baktérií schopných degradovať polyuretánový plast v Lipsku. Vďaka týmto objavom mikroorganizmov rozkladajúcich plasty sa ukazuje, že evolúcia už začína fungovať. Mikroorganizmy sa teda prispôsobujú prostrediu, v ktorom žijú.

Ako sme však spomenuli, žiadna z baktérii nie je dostatočne rýchla, aby rozkladala plast v potrebnej miere. Aby bola ktorákoľvek z týchto prirodzene sa vyskytujúcich baktérií užitočná, museli by byť podrobené bioinžinierstvu, ktoré má zabezpečiť ich zrýchlenie.

Vedci sa však snažili skúmať aj túto problematiku. V roku 2018 vedci z Veľkej Británie a USA upravili baktérie tak, aby mohli v priebehu niekoľkých dní začať rozkladať plast. V októbri 2020 bol daný výskum ďalej vylepšený kombináciou dvoch rôznych enzýmov požierajúcich plasty. Tie sa po spojení stali takzvaným superenzýmom.

Baktérie majú značné nevýhody

Aj keď sa tieto nové technológie jedného dňa nasadia vo veľkom, stále budú čeliť veľkým obmedzeniam. Mohlo by to viesť dokonca aj k nebezpečenstvu.

Okrem toho, že enzým rozkladá iba PET plast, baktérie tiež nie sú schopné rozkladať plast späť na základné stavebné prvky, vrátane uhlíka a vodíka. Namiesto toho zvyčajne štiepia polyméry, z ktorých sa plasty skladajú, späť na monoméry, uvádza Forbes.

Nebezpečenstvo týchto baktérii spočíva v tom, že pri biologickom odbúravaní polymérov, ktoré obsahujú plast, hrozí uvoľnenie chemických prísad. Tieto prísady sa za normálnych okolností bezpečne ukladajú vo vnútri nerozloženého plastu.

zdroj: Science Advance/screenshot

Budúcnosť je v alternatívach, ktoré nahradia plast

Odborníci tak stále zastávajú názor, že prekonanie krízy s plastovým odpadom si vyžaduje prechod na opakovane použiteľné alternatívy.

Judith Enck je bývalá regionálna administrátorka agentúry pre ochranu životného prostredia (EPA) a prezidentka spoločnosti Beyond Plastics, neziskovej organizácie so sídlom vo Vermonte. Ako Forbes informuje, Judith poukázala na postupné rozširovanie zákazov na jednorazové plasty z celého sveta.

To teda znamená, že odborníci vidia budúcnosť najmä v alternatívach, ktoré značne obmedzujú používanie škodlivých plastov. Môžeme tak zamedziť neustálemu rozširovaniu sa skládok, kde sa plast hromadí.