Zuzka Nehajová: Smart City je komplexný, viacúrovňový prístup k budúcnosti mesta a občana

Zuzka, vždy keď sa spomenie koncept smart city napadnú mi mestá  ako Amsterdam, Helsinky či Singapur. Spomenuté mestá sú svetovo známe využívaním technologických riešení na zlepšovanie kvality života svojich občanov. Forbes však prišiel v roku 2016  s úplne inou definíciou smart cities a pozrel sa na viacero faktorov, na základe ktorých ako najviac smart vyšli mestá New York, London a Pariž.  Čo pre teba znamená teda pojem smart city?

Definícii Smart City a ich indikátorov, na základe ktorých sa vyhodnocuje „Smartness“, je veľa. Neexistuje žiadny jednotný, všeobecne uznávaný prístup, ktorý by nastavoval parametre, kedy mesto smart ešte je a kedy už nie je. Celkom otvorene môžeme tvrdiť, že „smart“ je v dnešnej dobe „buzzword“ a používa sa ako nálepka takmer pre čokoľvek.

Smart City je pre nás v InnovEYtion Hub EY označenie pre komplexný rozvoj mesta postavený na data-driven rozhodovaní, ktorý je orientovaný na skvalitnenie života občana, zjednodušenie administratívy a koncipovaný tak, aby nezaťažoval životné prostredie. Práve udržateľnosť je pre mňa jedným z najdôležitejších prejavov inteligencie. Ako posledné by som ešte pridala, že mestá by sa mali správať ako „test labs“, to znamená poskytovať kreatívne a inovatívne prostredie pre pilotovanie inovatívnych riešení.

Zobraziť celú galériu (5)

zdroj: pexels.com

Pojem Smart city v sebe spája niekoľko zložiek, ako inovatívne využitie informačných technológií, efektívnu dopravu, udržateľnú spotrebu energií, čisté životné prostredie a ďalšie. Čoraz viac sa zdôrazňuje aj takzvaná smart governance. Je jedna z týchto zložiek významnejšia ako ostatné, alebo sa nedajú od seba oddeľovať a je potrebné ich riešiť všetky súčasne?

Smart City je komplexný, viacúrovňový prístup k budúcnosti mesta a občana. Pri hlbšom pohľade do jednotlivých oblastí je zreteľne vidieť, že sú navzájom prepojené a nejde ich od seba oddeliť, pretože úspešnosť každého riešenia je závislá na pozitívnom vývoji všetkých ostatných. V širšom kontexte môžeme považovať Smart Governance za základ pre ostatné prvky, pretože digitalizácia a inovácie vo verejnej sfére pozitívne ovplyvňuje procesy integrácie a schopnosť reagovať na disruptívne trendy. V praxi to je však trochu inak, často musíme mestá najskôr motivovať cez úspešné pilotné projekty, než sa rozhodne prispôsobiť situácii a vonkajšiemu tlaku. Ideálny stav by bolo riešiť prioritné potreby mesta, jednu po druhej, ale v praxi pracujeme s väčším počtom problémov paralelne.

O pár dní sa v Bratislave uskutoční konferencia Bratislava smart region. Myslíš si, že takéto a podobné konferencie by sa mali organizovať častejšie?

Konferencií je veľké množstvo, je dôležité zamerať sa skôr na kvalitu a konkrétny obsah. Z hľadiska networkingu a budovania inovačných ekosystémov je každý event prínosom, ale organizátori by si mali dávať pozor na recykláciu často opakujúcich sa tém, aby svojich účastníkov neodradili.

Každá taká konferencia potrebuje mať jasne definovaný cieľ a stanovený prínos. Z tohoto hľadiska mi dávajú zmysel tiež eventy vo forme vytvárania dlhodobých partnerstiev, preto sa v rámci InnovEYtion Hubu venujeme aj identifikovaniu obchodných modelov pre spoločné fungovanie jednotlivých účastníkov inovačného ekosystému, zabezpečovaniu dlhodobých partnerstiev a vytváraniu sektorových platforiem.

Bratislava Smart Region má však rozhodne ambíciu byť jednou z takto kvalitných konferencií, z ktorej si hostia odnášajú inšpiráciu a ktorá prispeje k pozitívnemu rozvoju Smart City v regióne. Organizátorom samozrejme prajem, aby konferencia dopadla skvele!

Zobraziť celú galériu (5)

zdroj: archív Zuzky Nehajovej

V posledných rokoch začali venovať pozornosť tejto problematike aj obrovské IT firmy ako IBM (Smart planet) či CISCO (Smart Communities), kedy sa prioritne zamerali na správne plánovanie smart city.  Čo ti osobne chýba v tomto smere na Slovensku? Venujú sa veľké súkromné spoločnosti dostatočne tejto téme?

Veľké IT firmy majú zásadnú výhodu v tom, že disponujú potrebnými zdrojmi, kapacitami a ochotou riskovať. V strede Smart City sú informačné technológie, kto iný by mal teda prinášať základné know-how a technologické nástroje k rozvoju miest, než práve tieto firmy? Veľkosť však nie je vždy výhodou, nemali by sme zabúdať na význam a úlohu startupov. Limitujúcim faktorom veľkých korporácií na Slovensku je ale fakt, že sú to často dcérske spoločnosti a nemajú rozpočet, ktorý by im v tomto ohľade poskytol voľnejšie pole pôsobnosti.

Vieš nám povedať pár konkrétnych projektov, ktoré podľa teba urobia každé mesto smart?

Mestá v rámci pilotných projektov radi siahajú po uchopiteľných, finančných a menej náročných riešeniach. Ide najmä o senzoriku (IoT), testovanie ekologických spôsobov dopravy a zvyšovanie informovanosti občanov, napríklad pomocou mestských aplikácií. Inteligencia mesta ale vychádza najmä zo schopnosti pracovať s informáciami, ktoré sú postavené na dátach. Preto si myslím, že kľúčová potreba pre inteligentné mestá je rozvoj ako informačnej infraštruktúry a senzorickej siete miest, ktoré poskytujú dáta, dátové modelovanie a využitie dát, ale nesmie sa zabúdať ani na inovácie na úrovni ľudí, najmä inovačný management, leadership a efektívnu správu mesta.

Smart Cities vyžadujú víziu a strategický prístup. Pokiaľ teda búdu vychádzať zo skúseností EY, prvým projektom na ceste za Smart City musí byť zapracovanie kvalitnej inovačnej stratégie a akčného plánu identifikujúceho prioritizáciu projektov. Na základe tejto analýzy, pre ktorú sme si v EY vytvorili vlastný Smart City Index sa môžeme zodpovedne špecifickými projektami zamerať na oblasti, ktoré pro mesto majú skutočný prínos a neponúkať riešenia, ktoré sú síce samé o sebe zaujímavé, ale pre konkrétne mesto alebo región nemajú relevanciu.

Za kľúčové preto považujeme investície do ICT infraštruktúry, senzorických sietí a digitalizácie verejnej správy. Pokrok v týchto oblastiach vytvorí vhodné prostredie pre ďalší rozvoj mesta.

Zobraziť celú galériu (5)

zdroj: pixabay.com

Na  Slovensku a súčasne aj v Česku je relatívne dosť projektov, ktoré sa venujú téme smart city, no v realite tieto naše „domáce“ projekty v mestách a krajoch skoro vôbec nevidíme. V čom si myslíš, že je problém?

Nepovažovala by som to priamo za problém. Niektoré veci potrebujú svoj čas a to, že projekty nie sú vidieť, nutne neznamená, že sa nič nedeje. Mestá sa potrebujú zorientovať, „odskúšať“ si možnosti, ktoré im technológie ponúkajú a naučiť sa s dostupnými nástrojmi efektívne pracovať.

Pokiaľ sa však chceme zaujímať o to, čo komplikuje prechod z teórie do praxe, tak ide najmä o byrokratické prekážky, financovanie a neochotu riskovať, teda investovať prostriedky do pilotných projektov s nejasnými výsledkami, ktoré môžu mať spätne aj politické dopady. Oboje sa v EY snažíme riešiť tým, že usilovne pracujeme na vybudovaní takého inovačného ekosystému, v ktorom bude mať verejný aj súkromný sektor vhodné podmienky k vzájomnej dôvere a efektívnej spolupráci.

Máš nejaký svoj obľúbený projekt z našich končín?

Rozhodne inteligentná lavička! :) Nie, samozrejme nie. Ako som už povedala, nemôže byť iba jeden, čaro celého Smart City je práve v prepojení čiastkových riešení. Teším sa, až bude všetko skutočne prepojené a mestá budú generovať dáta takým spôsobom, že s nimi budeme my môcť ďalej kreatívne pracovať a vytvárať z nich riešenia, ktoré prispejú k rozvoju miest a spoločnosti.

Zobraziť celú galériu (5)

zdroj: pixabay.com

Otvorené a transparentné spravovanie dát (Open data policy). Všade vo svete téma, ktorej sa niektorí boja a druhí ju vítajú. Náš štát, mestá a kraje zbierajú enormné množstvo dát, no nijako ich nevyužívajú, respektíve ich neponúkajú na zdieľanie. Na jednej strane môžu inak ťažko získateľné dáta vytvoriť nové podnikateľské príležitosti a na druhej strane existujú aj oprávnene obavy zneužitia týchto informácií. Aký je tvoj postoj k tejto oblasti digitalizácie?

Pekne si to pomenoval. Na jednej strane tu existuje big dáta s až nepredstaviteľným potenciálom, na druhej strane tu máme celkom oprávnené obavy z možných rizík. Otázka využití big dáta vlastne nie je otázka, je to fakt. Dáta sa využívajú a budú využívať v stále väčšej miere.

Výpočtové kapacity, ktoré máme k dispozícii a raketovo rastúce schopnosti AI, to všetko je jasným signálom, kam sa vyvíja naša budúcnosť, či už dáta otvoríme, alebo nie. Zaistenie bezpečnosti a nastavenie potrebných štandardov pre spracovanie dát a pravidiel pri ich využívaní je koniec koncov úlohou nás všetkých, ktorí sa v tejto oblasti pohybujeme.

Už teraz o sebe väčšina z nás poskytuje enormné množstvo dát bez toho, aby sme si to uvedomovali. Naše dáta však umožňujú firmám prichádzať s produktami a službami, ktoré skvalitňujú život nám všetkým. Pokúšať sa brzdiť rozvoj tejto oblasti digitalizácie by tak bolo trochu naivné, možno až kontraproduktívne. Nutné je dodať, že problematika ochrany osobných údajov a súkromia si zaslúži omnoho väčšiu pozornosť, než jej bola doteraz venovaná.

V ktorých oblastiach by mohlo byť toto zdieľanie najviac prospešné?

Jednoznačne zdravotníctvo. Stačí sa pozrieť na rozvoj genetiky za poslednú dekádu, ktorý zakladal na ambicióznych plánoch zberu dát, vzájomnej pomoci pri ich analýze a rozvoji výpočtových kapacít, ktoré tieto analýzy umožnili v predtým nepredstaviteľnom čase, rozsahu a detaile. Čím viac dát k určitému problému existuje, tím presnejšie sa dá popísať, pochopiť a následne riešiť. No nejde samozrejme len o genetiku a o zdravotníctvo. Zdieľanie informácií šetrí čas a prostriedky naprieč oblasťami. Významnú rolu zohráva najmä pri výskume a vývoji. Aj z tohto dôvodu u našich klientov presadzujeme a pomáhame implementovať tzv. Open Innovation Model, ktorý podporuje a zefektívňuje internú a externú spoluprácu s cieľom zvyšovať inovatívne kapacity.

Na Slovensku sa niektoré mestá a kraje, kde už dnes môžeme vidieť inteligentné osvetlenie, bike sharing alebo integrovanú dopravu. Sme na dobrej ceste, či chýba tomu ešte niečo?

Vždy je čo zlepšovať. Smart Cities sú o mnoho viac ako len inteligentné lampy či zdieľanie  bicyklov. Tieto riešenia ale spríjemňujú život občanom a skvalitňujú verejné priestranstvá. Súčasne slúžia ako efektívny nástroj, ktorým môžeme v občanoch o tému Smart City vzbudiť záujem a mestám dokázať, že inovácie majú zmysel. Dôležitejšiu rolu však hrajú strategické projekty na úrovni infraštruktúry, digitalizácie verejnej správy a vzdelávania. Práve toto sú oblasti, na ktorých stojí naša budúcnosť. Hlavné je, že na tej ceste sme a vieme, ktorým smerom sa chceme uberať. Tempo tejto premeny vieme podľa potreby uspôsobiť a na možné nedostatky tak reagovať postupne.

Akú smart technológiu najradšej využívaš ty v tvojom meste? :)

V poslednej dobe som často na cestách, najčastejšie teda využívam platformy zdieľanej ekonomiky, ktoré nepochybne pod Smart koncept môžeme zaradiť. Za posledné týždne sa síce v spojení s nimi viažu pomerne kontroverzné kauzy, no aj taký je osud disruptívnych trendov. Situácia sa zvykne upokojiť hneď, ako sa náležite nastaví legislatívny rámec pre ich fungovanie. Aby som odpovedala na otázku – čokoľvek, čo mi spríjemní a uľahčí cestovanie, je pre mňa veľkým prínosom.