Ako zdo­lať neus­tálu stag­ná­ciu a napre­do­vať v živote?

Ľudovít Nastišin / 18. december 2015 / Tools a produktivita

V napre­do­vaní som na tom veľmi zle. 

Keď som mal dva­násť, zami­lo­val som sa v škole do jed­ného diev­čaťa. Pria­te­lia ma varo­vali, že nemám šancu: nikdy by so mnou neran­dila. Niečo na tom bolo, nosil som tie zaob­lené oku­liare a nevkusný sve­ter, ktorý mi ani nese­del. Bol som Harry Potter bez jazvy a bez mágie.

harry-potter-more-compassionate-ftr

No mal som dia­bol­ský plán. Jed­ného dňa som jej kúpil náhr­del­ník. Roz­ho­dol som sa počkať na ten správny moment aby som jej ho dal. Potom by sa do mňa okam­žite zami­lo­vala.

Per­fektný moment sa nikdy neob­ja­vil. Nikdy o mne nepo­čula. Zase­kol som sa.

Dobrý dôvod a reálny dôvod

Opý­tal som sa inži­niera z Google na radu pre môj star­tup.

Nikdy sa neza­sekni na mieste”, znela jeho rada. Pri­ký­vol som ako vždy, keď nie­čomu nero­zu­miem. No nebola to star­tu­pová rada, bola to životná rada.

Každú chvíľu sa na nie­čom zasek­nem a stag­nu­jem.

Chcem napí­sať per­fektný člá­nok, no nič som za posledné mesiace neuve­rej­nil. Chcem vytvo­riť per­fektný star­tup. Nie­ktorí z mojich pria­te­ľov to chcú tiež a už aj začali, ja nie.

Mám mnoho dob­rých dôvo­dov na vysvet­le­nie, prečo veci nejdú tak ako chcem:

  • Chcem byť dobrý v prog­ra­mo­vaní ešte pred­tým, ako zalo­žím spo­loč­nosť. 
  • Čakám na toho správ­neho cofoun­dera. 
  • Veci budú jed­no­duch­šie, keď skon­čím školu. 

Člo­vek má vždy dva dôvody preto, čo robí: dobrý dôvod a reálny dôvod. — J.P. Mor­gan

Počkať, počkať. Vždy je tu dobrý dôvod, na ktorý sa oplatí počkať. No nech znie ako­koľ­vek dobre, nikdy nie je reálny.

People walk by the JP Morgan & Chase Co. building in New York October 24, 2013. REUTERS/Eric Thayer

Strach je ten reálny dôvod

Kdesi som čítal, že nech robíte čokoľ­vek, tre­tina ľudí vás bude milo­vať, tre­tina ľudí nená­vi­dieť a tre­tine ľudí to bude úplne ukrad­nuté.

Prob­lém: Chcem, aby ma každý milo­val. Zly­ha­nie samotné ma nedesí, ale to, že ma uvi­dia zly­hať ostatní už áno.

Nič nebude nikdy per­fektné. Dokonca aj môj Mac­book ma muchy (a to ho navrhol Steve Jobs). Robiť veci per­fektné je dobrý spô­sob ako neuro­biť nikdy nič. 

Nič nebude nikdy per­fektné a preto zavá­ham. Iró­niou je, že mám obrov­ský prob­lém uve­rej­niť člá­nok o tom ako sa neza­sek­núť.

Toto je zasek­nu­tie.

Nikdy to nie je o skil­loch, skú­se­nos­tiach či penia­zoch. Vždy je to o stra­chu. Stra­chu z odmiet­nu­tia, z toho, že môžete vyze­rať ako idiot, z toho, že nebu­dete cool, z toho, že osta­nete sami.

afraid

Strach je uži­točný

Čakať na per­fektný moment nemá žia­den zmy­sel. Nič také jed­no­du­cho neexis­tuje. Pred­stavte si dvoch chla­pov: prvý pre­číta stovky kníh o ran­dení, druhí sa so stov­kami žien roz­práva. Ktorý z nich má väč­šiu šancu nájsť si par­tnerku?

Odmiet­nu­tie je kľú­čom k dosia­hnu­tiu vašich cie­ľov. Zna­mená to, že v sku­toč­nosti robíte niečo uži­točné. Strach je sig­nál, že to čo robíte za to stojí.

Keď robím veci čo ma desia, roz­mýš­ľam nad nesku­toč­ným množ­stvom vecí:

  • Mal by som dospieť a zohnať si nor­málnu prácu.
  • Nemám šancu, aby ma to dievča malo rado. 

Je ľahké sa vzdať. Keď sa to stane, sna­žím sa mys­lieť na veci, ktoré si budem pamä­tať aj keď budem starý.

Nebu­dem si pamä­tať hodiny strá­vené hra­ním FIFA v obý­vačke.

Tak isto si nebu­dem pamä­tať veci, ktoré som ani nero­bil.

publish

Budem si pamä­tať tie stra­ši­delné, úžasné a neča­kané veci. Strach zo stla­če­nia but­tonu “Pub­lish” a uve­rej­ne­nia mojich myš­lie­nok pre všet­kých, ktorí ma budú milo­vať, nená­vi­dieť alebo im budem ukrad­nutý.

Takže stlá­čam “Pub­lish”.

Keď som mal 14, zami­lo­val som sa do ďal­šieho diev­čaťa v škole. Lek­ciu som sa už naučil. S celým roz­tra­se­ným telom som k nej šiel a pove­dal:

Milu­jem ťa. 

Bol to naj­stra­ši­del­nejší moment môjho života. .…. Až kým neod­po­ve­dala: Aj ja.

Vtedy som si uve­do­mil, že nič už nebude také ako pred­tým.

facebook-dating-this-site-rounds-up-single-friends-of-friends-d1df165ac1

zdroj: Anto­nin Archer/medium.com

Pridať komentár (0)