Gábor Boros: “Z Ref­res­heru sa nám poda­rilo vybu­do­vať lifes­tyle por­tál mla­dej gene­rá­cie”

Lukáš Gašparík jr. / 9. máj 2015 / Tools a produktivita

Má iba 23 a v rukách jeden z naj­čí­ta­nej­ších por­tá­lov slo­ven­ského inter­netu, ktorý vybu­do­val zo stre­doš­kol­ského pro­jektu. Ref­res­her sa za krátku dobu svo­jej exis­ten­cie roz­rás­tol už aj za hra­nice Slo­ven­ska a jeho plány sú ešte väč­šie. Pre­čí­tajte si roz­ho­vor s jeho zakla­da­te­ľom Gábo­rom Boro­som.

Gabo, poda­ril sa ti vybu­do­vať por­tál, ktorý má v súčas­nosti naj­väčší influ­ence na slo­ven­skú mlá­dež. Ref­res­her určuje trend v oblie­kaní, úče­soch, hudbe a množ­stve ďal­ších seg­men­toch. Ako sa ti to poda­rilo a kedy sa myš­lienka ref­res­heru zro­dila?

Nača­so­va­nie, šťas­tie, vytrva­losť a správni ľudia okolo mňa, to všetko stojí za úspe­chom Ref­res­heru. Myš­lienka prišla po tom, čo som na stred­nej denne otvá­ral tucet strá­nok, aby som zis­til aspoň to základné, čo je nové vo svete módy a hudby. Chcel som vytvo­riť stránku, ktorá by rie­šila aj pre ostat­ných “prob­lém”, ktorý som mal ja, v slo­ven­čine. Vôbec som netu­šil, koľko nás takých ako ja môže byť, ale zdá sa, že dosť. Mal som okolo seba správ­nych ľudí, spo­lu­za­kla­da­te­ľov a kole­gov Alexa Barc­ziho a Filipa Vajdu, s kto­rými naďa­lej spo­ločne pra­cu­jeme na ref­res­heri. Množ­stvo ľudí pri­lo­žilo ruku k dielu, pod­po­ro­vali nás od začiatku bez prosby z našej strany — hudob­níci, umelci, neznáme i známe osob­nosti. Teraz, keď sme my veľkí, môžeme im to vrá­tiť a prí­padne pomôcť s roz­be­hom iným, začí­na­jú­cim pro­jek­tom.

Mal byť pôvodne Ref­res­her tým, čo dnes repre­zen­tuje?

Čias­točne. Úplne prvotná myš­lienka pozos­tá­vala z jed­no­du­chého pri­ná­ša­nia infor­má­cií zo zahra­nič­nej hudby a módy. Čo stále platí, naďa­lej u nás dostanú ľudia svoju dávku inšpi­rá­cie a infor­má­cií o hudbe a móde zo zahra­ni­čia vo vlast­nom jazyku. Často poču­jem, že ľudia vedia predsa po anglicky, prečo by potre­bo­vali tieto novinky, ktoré nájdu aj inde? Tá otázka by mohla pla­tiť pre všetky slo­ven­ské maga­zíny, tele­ví­zie, spra­vo­daj­ské weby. Obsa­hovo sa ale stránka roz­rá­stla, píšeme o všet­kom mož­nom čo mla­dých zau­jíma tvo­ríme veľké množ­stvo vlast­ného obsahu a kva­lit­ných člán­kov, aj lokál­nych, popri kla­sic­kých novin­kách a jed­no­du­chom obsahu, nero­bíme už len “lifes­tyle spra­vo­daj­stvo”.

Čo sme ale neča­kali a neplá­no­vali je, že vybu­du­jeme por­tál s mili­ó­no­vou náv­štev­nos­ťou, aktu­álne pôso­biaci v dvoch kra­ji­nách, s ďal­šími pod­pro­jek­tami a budeme mať viac ako 40 ľudí, ktorí pris­pie­vajú ku jeho zlep­šo­va­niu. Štruk­túra obsahu sa neus­tále vyvíja a mení, má svoje svetlé chvíľky, ale mala aj slab­šie, no verím, že ak nie­kto sle­duje Ref­res­her dopod­robna, vidí, že sa neus­tále sna­žíme zlep­šo­vať, ino­vo­vať a posled­ných cca 6 mesia­cov sa rapídne zlep­šu­jeme po obsa­ho­vej stránke.

Je veľmi oje­di­nelé, že sa ti v tak sko­rom veku poda­rilo vybu­do­vať tak významný news por­tál. Mys­líš, že vek hral proti tebe, alebo s tebou pri budo­vaní biz­nisu?

Môj vek bol v mojom kon­krét­nom prí­pade skôr výho­dou, ako nevý­ho­dou. Keď sme začí­nali s ref­res­he­rom, mal som 19 rokov. Nemal som tak­mer žiadne skú­se­nosti s regu­lár­nym pod­ni­ka­ním. Už od pri­bližne 15-tich rokov som obcho­do­val s rôz­nymi vecami, dová­žal naprí­klad oku­liare a náramky zo zahra­ni­čia a potom u nás pre­dá­val. Počas stred­nej školy som spo­jil svoju stálu snahu zaro­biť si svoje peniaze s uži­toč­ným a začal sa veno­vať web strán­kam, mar­ke­tingu a online mar­ke­tingu. Čoskoro som zis­til, že prog­ra­mo­va­nie nie je moja silná stránka, rov­nako ako Filip zis­til, že práve prog­ra­mo­va­nie ho baví a je v tom dobrý. Ja som sa zame­ral na mar­ke­ting, online mar­ke­ting a začal som sa zau­jí­mať aj o manaž­ment. Neskôr som skú­šal chvíľu pra­co­vať ako junior mar­ke­tin­gový špe­cia­lista, ale po krát­kej dobe som sta­vil všetko na ref­res­her a začal sa mu veno­vať full­time.

Nemal som v tom čase tak­mer žiadne povin­nosti ako väč­šina roves­ní­kov — okrem zotrva­nia na škole, čo bola jediná pod­mienka môjho otca. Nemal som žiadne záväzky ako stre­doš­ko­lák, takže som bez prob­lé­mov doká­zal pre­ží­vať, prí­padne svoje men­šie zárobky inves­to­vať v začiat­koch tre­bárs do reklamy pre Ref­res­her, alebo svoj voľný čas trá­viť s nie­čím okolo neho. To je veľká výhoda mla­dých ľudí, stre­doš­ko­lá­kov a vyso­koš­ko­lá­kov. Majú čas a vo väč­šine prí­pa­dov máme rela­tívne málo povin­ností.

Ako ťa vní­majú ľudia z biz­nisu, s kto­rými sa denne stre­tá­vaš? Hovorí sa o tebe, že si veľmi ochotný, skromný a tak­tiež veľmi ambi­ci­ózny. :)

Neraz sa mi stalo, že boli prek­va­pení, aký mladý člo­vek sedí oproti nim. Oni majú desiatky rokov skú­se­ností, sú na vedú­cej pozí­cii zahra­nič­nej spo­loč­nosti, prí­padne mediál­neho domu a majú dis­ku­to­vať o obchod­ných pod­mien­kach s cha­la­nom, ktorý má niečo cez 20? Samoz­rejme, chá­pem ich obavy, ale nemys­lím si, že by to bol nie­kedy prob­lém.

Úprimne, neviem čo všetko sa hovorí o mne, ako intro­vert som nemal vro­dené nada­nie bez­prob­lé­movo komu­ni­ko­vať o čom­koľ­vek s hoci­kým a stále potre­bu­jem pauzu od sociál­nej inte­rak­cie a “dobiť svoje baterky”. Nie­kedy to môže pôso­biť nega­tívne na ľudí, ktorí ma stre­tá­vajú prvý­krát, ale samoz­rejme, aj to, že som intro­vert, má svoje výhody. Nie som nejaký “weirdo”, akoby sa podľa viet mohlo zdať, no ľudia s podob­ným cha­rak­te­rom ma isto budú chá­pať. No našťas­tie som si už doká­zal vybu­do­vať cel­kom pou­ži­teľné komu­ni­kačné schop­nosti.

Ambí­cie samoz­rejme nechý­bajú, sna­žím sa a o to, aby som sa aj ja, aj ref­res­her stále zlep­šo­vali. Je dobré poze­rať sa na veci ako keby z vtá­čej per­spek­tívy. Klásť si vysoké ciele a potom sa k nim postupne dopra­co­vá­vať je zábava.

Poroz­prá­vaj nám storku na ktorú si naj­viac hrdý v spo­jení s Ref­res­he­rom.

Kon­krétny prí­beh mi teraz nena­padá. Som dosť kri­tický vzhľa­dom na Ref­res­her a viem, že je stále prí­liš veľa toho, čo treba zlep­šo­vať a kam sa posú­vať. Som ale rád, že s Ref­res­he­rom doká­žeme pod­po­ro­vať slo­ven­ské a české talenty, či už ide o hudob­ní­kov, kto­rým vieme spra­viť štart kari­éry jed­no­duchší a rých­lejší, mód­nych dizaj­né­rov, zau­jí­mavé pod­ni­ka­teľ­ské nápady alebo kul­túrne podu­ja­tia, ktoré vďaka našej pod­pore dokážu o kúsok lep­šie fun­go­vať alebo jed­no­duch­šie dýchať.

Čo je hlavný zdroj príjmu Ref­res­heru, bez kto­rého by si dnes nemo­hol pokra­čo­vať? Sú to spon­zo­ro­vané články od rôzny rap­pe­rov a firiem? 

Ešte sme para­doxne nepri­jali peniaze od hudob­ní­kov za to, že o nich napí­šeme, aj keď som tieto myš­lienky počul od via­ce­rých ľudí. Nie je šanca (pre hudob­ní­kov) si u nás kúpiť člá­nok, všetko je na sub­jek­tív­nom výbere redak­to­rov. Hudob­níci si ale pla­tili naprí­klad za ban­ne­rovú reklamu — ale tých je mini­mum. Časť príj­mov pri­chá­dza z ban­ne­ro­vej reklamy, aj tej otrav­nej vyska­ku­jú­cej, časť zo spon­zo­ro­va­ného obsahu, časť z PR správ, časť z par­tners­tiev a spo­lu­prác. Všetko čo zaro­bíme, ide nas­päť do ľudí, vývoja, obsahu. Sna­žíme sa tej reklamy dávať mini­málne na web a príjmy tro­cha viac diver­zi­fi­ko­vať. Teda pri­márne web, ale aj merch, PR služby, kavia­reň, podu­ja­tia, to všetko pris­pieva svo­jou kvap­kou do roz­počtu.

Nie­koľko veľ­kých slo­ven­ských médií sa sna­žilo vybu­do­vať por­tál akým je dnes Ref­res­her. Prečo si mys­líš, že sa im to nepo­da­rilo?

Podľa môjho osob­ného názoru je to čias­točne aj preto, lebo sú prí­liš starí, kon­zer­va­tívni alebo oboje naraz. Ak chcete s mla­dými komu­ni­ko­vať, musíte medzi nich cho­diť, byť medzi nimi a sle­do­vať to, čo “žerú” z prvej ruky (alebo mať mini­málne dobré zdroje). Mla­dých ľudí je rela­tívne jed­no­du­ché naviesť k tomu, aby si vyskú­šali vaše pro­dukty a služby, no je ich o to zlo­ži­tej­šie udr­žať si. Píšem rela­tívne jed­no­du­ché, pre­tože pre nás to môže byť jed­no­du­ché, ale pre nie­koho iného nie, a preto v posled­nom čase prav­de­po­dobne spo­loč­nosti volia komu­ni­ká­ciu cez Ref­res­her. Práve v tom sme dobrí.

Tak­tiež si mys­lím, že mladí ľudia z našej cie­lovky, 16 – 30 rokov, pres­nej­šie 18 – 24 rokov, neboli v tých časoch pre nich dosť zau­jí­maví. Jed­nak bolo prob­le­ma­tické s nimi komu­ni­ko­vať a nebol o ne taký záu­jem zo strany inze­ren­tov, aby sa im opla­tilo inves­to­vať toľko ener­gie a zdro­jov do budo­va­nia nie­čoho podob­ného ako sme my — zacie­le­ného na výhradne mla­dých ľudí. Časy sa ale menia, našťas­tie.

Dostal si už ponuky na odpre­daj por­tálu?

Pár ich bolo. Prišlo pár nefor­mál­nych ponúk od samos­tat­ných fyzic­kých osôb, bol pre­ja­vený aj záu­jem zo strany slo­ven­ských veľ­kých webov, vyda­va­teľs­tiev.

V akej sume sa ponuky pohy­bo­vali?

V úpl­ných začiat­koch fun­go­va­nia ref­res­heru nám ponúkli 15 000 eur na ruku za celý pro­jekt. Táto ponuka prišla, ak si správne spo­mí­nam, cca 3 mesiace po fun­go­vaní. Ja som mal 19 rokov, žiadne veľké ambí­cie a pred­stavu o reál­nej cene toho, čo máme v rukách. Roz­mýš­ľal som reálne 5 sekúnd a pove­dal nie a ak si pamä­tám, rov­nako na tom boli aj Alex a Filip. Následne pri­chá­dzali ponuky v desiat­kach tisíc, pri­bližne rok dozadu to bolo už cel­kom pekné 6 ciferné číslo, ktoré by nám všet­kým zakla­da­te­ľom značne zjed­no­du­šilo budúci život — no to sa jed­nalo už len o podiel v pro­jekte. Stále nemáme záu­jem pre­dá­vať, ale je to sranda počú­vať, preto sa vždy radi stret­neme a vypo­ču­jeme návrhy.

Sme mladí, zatiaľ tie peniaze nevy­hnutne nepot­re­bu­jeme k životu a hlavne, máme ešte veľa plá­nov, ktoré našu pozí­ciu môžu vylep­šiť. Samoz­rejme, ak by prišla raci­onálna ponuka od dosta­točne zau­jí­ma­vej firmy, ktorá by sedela do našich plá­nov, je tam vždy pries­tor. Ale hlavne teraz, keď naše plány začí­najú byť čoraz väč­šie a chceli by sme ísť “hore” a “dopredu” o niečo rých­lej­šie, roz­mýš­ľam akú cestu voliť a jed­nou z nich je aj externé finan­co­va­nie.

Čo plá­nu­ješ na najb­liž­šie mesiace a roky, mys­líš že dokáže Ref­res­her ešte nie­čím prek­va­piť?

Určite. Fun­gu­jeme stále tro­chu netra­dične a aj firemná kul­túra, ria­de­nie, štruk­túra firmy, manaž­ment pro­ce­sov, tech­no­lo­gické poza­die je dosť odlišné prav­de­po­dobne od všet­kého, čo na Slo­ven­sku náj­dete naprí­klad v médiách. Všetko sa ale dozviete, keď príde čas.

Všimli sme si, že Ref­res­her pred pár dňami otvo­ril svoj vlastný kul­túrny a lifes­ty­le­ový pries­tor ZÓNA by Ref­res­her. Môžeš nám k tomu pove­dať niečo viac?

Veľa kaviarní má web, ale málo webov má svoju kavia­reň. Aj keď nerád pozi­ci­onu­jem Zónu ako kavia­reň. Je to lifes­tyle-ový pries­tor. Je to jeden z našich poku­sov, uvi­díme, čo sa z neho vykľuje. Náj­dete u nás pohod­lie, pohodu, dobrú hudbu, dobré jedlo, milú obsluhu. Zóna sa bude neus­tále vyví­jať a zlep­šo­vať, chceme pra­co­vať na tomto kon­cepte. Má to byť miesto, kde môže kto­koľ­vek prísť a vyva­liť sa, učiť sa, pra­co­vať, stret­núť sa, zjesť niečo dobré. Chutné jedlá, kva­litné džúsy, tak­tiež neus­tály vývoj.

Čo ťa pod­nie­tilo otvo­riť „ZÓNU“, bol to tvoj nápad? :)

Najprv sme si pove­dali, že sa chceme nie­kde stre­tá­vať, v kľude pra­co­vať. Pre nás boli v tom momente — a stále asi aj teraz — kan­ce­lá­rie viac menej nepot­rebné. Tak sme chceli Zónu spra­viť ako even­tový pries­tor. Našli sme pries­tor cca 400m2, ale bolo to mimo mesta. Následne sa nám poda­rilo nara­ziť na aktu­álny pries­tor v cen­tre Bra­ti­slavy a pri­šiel nápad spra­viť aj kavia­ren­skú časť. Postupne sa to vyvi­nulo do aktu­ál­neho kon­ceptu.

Budú sa v „ZÓNE“ konať aj nejaké eventy? Napr.: kon­certy, pred­nášky, works­hopy?

Jasné, chceme robiť kon­certy, pred­nášky, works­hopy a ak sa podarí, nechať ich verejné s voľ­ným vstu­pom, nech sa môže vzde­lá­vať a zabá­vať každý kto chce, zadarmo.

Plá­nu­jete otvo­riť podobné pod­niky aj v iných mes­tách, napr. Praha alebo iné mestá na Slo­ven­sku?

Ak to bude ren­ta­bilné a udr­ža­teľné, určite áno.

Ako vyzerá tvoj bežný pra­covný deň?

Ak pra­covný, tak sú v pod­state dve ver­zie. Buď ostá­vam doma, alebo mám stret­nu­tia. Po novom sa sna­žím všetky stret­nu­tia absol­vo­vať do stredy, kde ich skom­bi­nu­jem so ško­lou a štvr­tky-piatky mať viac menej voľné alebo si na ne nechám tie kama­rát­ske, menej for­málne, ale stále čias­točne pra­covné. Ráno vsta­nem, kon­trola mobilu, stre­čing alebo idem behať, spra­vím si čaj, spr­cha, pozriem čo nové vo svete, a buď sadám za stôl doma alebo do auta a sme­ru­jem do Bra­ti­slavy. Aktu­álne moja práca pozos­táva viac-menej z komu­ni­ká­cie s ľuďmi okolo Ref­res­heru, mana­žo­va­nia štan­dard­ných firem­ných pro­ce­sov, mai­lo­va­nia, stret­nutí. O 5-6tej sa sna­žím byť späť v Šamo­ríne, v posilke, potom domov a večera. Ak na večer nemám plány a nej­dem medzi ľudí, vo vše­obec­nosti sa po nociach pár hodín venu­jem gra­fike, plá­no­va­niu, čítam alebo robím nutné veci do školy. To je zhruba taký bežný pra­covný deň.

Posledná veta pre čita­te­ľov Star­ti­tup bude…? 

Naj­lep­šia cesta ku pre­ko­na­niu život­ných pre­ká­žok vedie priamo cez ne. Buďte hlavne kľudní a trpez­liví.

Gabovi ďaku­jem za roz­ho­vor a verím, že tento roz­ho­vor inšpi­ro­val aj vás! :)

AK ŤA TENTO ČLÁ­NOK ZAU­JAL, NEZA­BUDNI HO SHAR­NUT A DAŤ TAK O ŇOM VEDIEŤ AJ SVO­JIM ZNÁ­MYM A KAMA­RÁ­TOM… STAR­TUPY DOKÁŽU SLO­VEN­SKU PRI­NA­VRÁ­TIŤ DRIVE!

Pridať komentár (0)