Kata­rína Csé­fal­va­y­ová: Každý neús­pech z vás robí sil­nej­ších a odol­nej­ších ľudí

Lukáš Gašparík sr. / 14. júl 2015 / Tools a produktivita

Katka je mladá úspešná aka­de­mička a poli­tička. Zme­niť Slo­ven­sko určite nebude trvať jeden deň, preto potre­bu­jeme via­cej ľudí ako je Katka. Pre­čí­taj si jej názor na pod­ni­ka­teľ­ské a aka­de­mické pro­stre­die v našej repub­like.

Ahoj Katka, už v mla­dom veku sa ti poda­rilo stať sa pro­de­kan­kou na Eko­no­mic­kej uni­ver­zite, na Fakulte medzi­ná­rod­ných vzťa­hov. Ako vní­maš ty vzde­la­nie v spo­ji­tosti s mla­dými ľuďmi?

Vzde­la­nie pre mla­dého člo­veka je niečo ako vstupný kapi­tál pre pod­ni­ka­teľa pri zalo­žení firmy. Čím viac ho máte, tým väč­šie sú vaše mož­nosti a šanca pre­sa­diť sa na trhu. Dôle­ži­tej­šia však je podľa môjho názoru kva­lita vzde­la­nia, a je jedno, či hovo­ríme o dokto­rand­skom štú­diu alebo prie­my­slovke. Mne osobne nado­bud­nuté kva­litné vzde­la­nie otvo­rilo dvere do sveta a ponúklo mi via­ceré zau­jí­mavé prí­le­ži­tosti. Aj keď ma zahra­ni­čie lákalo, nako­niec som sa roz­hodla vrá­tiť na Slo­ven­sko a pri­jať fun­kciu pro­de­kanky na svo­jej alma mater.

Kde vidíš ty z tvo­jej pozí­cie ako akademička/politička naj­väč­šie prob­lémy v dneš­nom vzde­lá­vaní sa? Ako to zme­niť?

V sys­téme vzde­lá­va­nia na Slo­ven­sku, tak ako je dnes nasta­vený, vidím dva kľú­čové nedos­tatky. V prvom rade sa učebné osnovy podľa môjho názoru prí­liš sústre­dia na (často zby­točné) kvan­tum teore­tic­kých poznat­kov, ktoré si žiak či štu­dent musí osvo­jiť memo­ro­va­ním, mno­ho­krát bez sku­toč­ného poro­zu­me­nia. Na dru­hej strane sa málo pries­toru venuje roz­voju logic­kého mys­le­nia, ana­ly­tic­kých a argu­men­tač­ných schop­ností štu­den­tov, ktorí nie sú dosta­točne skoro vedení k tomu, aby pre­ja­vili svoj názor (alebo, žiaľ, aby ho vôbec mali).

Dru­hým prob­lé­mom, a ten sa týka skôr vyso­kého škols­tva, je nedos­ta­točná orien­tá­cia štú­dia na prax. U nás na fakulte sa preto usi­lu­jeme zvy­šo­vať podiel pred­ná­ša­jú­cich z praxe, zaviedli sme povinné stáže pre štu­den­tov a na cvi­če­niach ich nechá­vame rie­šiť prí­pa­dové štú­die, aby si vyskú­šali roz­ho­do­va­nie v praxi „nane­čisto“.

Takéto úsi­lie by však malo byť sys­té­movo prí­tomné v škols­tve na celo­štát­nej úrovni. Záro­veň ale musím dodať, že slo­ven­ské škols­tvo má i veľký poten­ciál, veď pri objeme peňazí, ktorý sa u nás do škols­tva inves­tuje (3. naj­nižší podiel na HDP spo­me­dzi štá­tov EÚ, za Bul­har­skom a Rumun­skom) možno pova­žo­vať pomer cena/výkon, ktorý dosa­hu­jeme, za taký malý zázrak. 

Na Slo­ven­sku máme už dlho­dobo prob­lém s tým, že každý troška lepší absol­vent doslovne uteká do zahra­ni­čia. Mys­líš si, že sa to dá v krát­ko­do­bom hori­zonte zme­niť?

S feno­mé­nom „odlevu moz­gov“ sa stre­tá­vam veľmi často, či už medzi mojimi roves­níkmi alebo štu­dentmi. Zahra­ni­čie im ponúka často pes­trej­šiu škálu kva­lit­ných prí­le­ži­tostí, vyš­šiu kva­litu života i vyš­šie platy. Vláda sa naj­nov­šie pokúša pri­lá­kať šikov­ných Slo­vá­kov zo zahra­ni­čia späť domov pro­stred­níc­tvom finanč­ných sti­mu­lov, nemys­lím si však, že by toto rie­še­nie bolo efek­tívne. Pokým sa Slo­ven­sko samotné nezmení k lep­šiemu a neprib­líži sa úrov­ňou pove­dzme západ­nej Európe, dovtedy mladí vzde­laní ľudia budú lákaní zahra­ni­čím a odchá­dzať.

Máme už veľa šikov­ných ľudí v cudzine a verím, že sa majú často krát lep­šie ako tu na Slo­ven­sku. Je však dôle­žité, aby sa presne títo ľudia vra­cali na Slo­ven­sko a odo­vzdá­vali svoje skú­se­nosti ďalej. Ako moti­vo­vať takýchto ľudí, aby sa sem vrá­tili?

Nepo­va­žu­jem za prob­lém, ak prvo­triedne vzde­laný mladý člo­vek odchá­dza za prá­cou do zahra­ni­čia. Nado­budne tam vzácne skú­se­nosti a prax, otvo­re­nej­šiu myseľ a získa novú per­spek­tívu pohľadu na svet. Napo­kon, žijeme v pries­tore otvo­re­ných hra­níc a mož­ností, a je pri­ro­dzené, že pra­covná sila v tomto pro­stredí cir­ku­luje, i za hra­nice štá­tov. Dôle­žité je, aby sa jed­ného dňa na Slo­ven­sko vrá­til a zís­kané poznatky tu využil a ďalej šíril, aby pri­danú hod­notu vytvá­ral pre Slo­ven­sko a nie pre iné eko­no­miky. To je možné docie­liť len tak, že ľudia budú na Slo­ven­sku chcieť žiť. Zahra­ničný Slo­vák, zva­žu­júci návrat, nemyslí len na seba, ale i na svoju rodinu. Aká budúc­nosť čaká jeho deti na Slo­ven­sku? Preto, ak nebu­deme budo­vať štát s vyspe­lou infra­štruk­tú­rou, fun­gu­jú­cou jus­tí­ciou, kva­lit­ným škols­tvom a spo­ľah­li­vým zdra­vot­níc­tvom, nemô­žeme dúfať v hojný návrat našich „moz­gov“ nas­päť do vlasti.

Ako vní­maš slo­ven­ské pod­ni­ka­teľ­ské pro­stre­die a mla­dých ľudí v ňom? 

Sama mám skú­se­nosti s pod­ni­ka­ním a vní­mam ako veľký prob­lém, že slo­ven­skí pod­ni­ka­te­lia sú zahl­co­vaní obrov­ským množ­stvom byrok­ra­cie. Vyba­vo­va­nie na úra­doch trvá več­nosť, málo slu­žieb je digi­ta­li­zo­va­ných a zákony sa menia prak­ticky každý rok. Do také­hoto nepre­hľad­ného, nevys­py­ta­teľ­ného pro­stre­dia mladí Slo­váci netú­žia vstú­piť. Cel­kovo máme, bohu­žiaľ, jeden z naj­niž­ších pome­rov mla­dých pod­ni­ka­te­ľov z kra­jín OECD. Pri­tom samos­tatné pod­ni­ka­nie ponúka množ­stvo bene­fi­tov oproti kla­sic­kému zamest­na­nec­kému pomeru, podľa môjho názoru i väč­šiu šancu na úspech, neho­vo­riac o tom, že zvý­še­nie pomeru pod­ni­ka­te­ľov zni­žuje mieru neza­mest­na­nosti a záťaž štát­neho roz­počtu.

Ako však docie­liť, aby sa viac ľudí chcelo živiť pod­ni­ka­ním? Jed­nak je potrebné zjed­no­du­šiť a spre­hľad­niť pod­ni­ka­teľ­ské pro­stre­die, aby štát pre­stal pod­ni­ka­te­ľom sta­vať do cesty pre­kážky, a v nepo­sled­nom rade i meniť men­ta­litu Slo­vá­kov už na ško­lách, aby sa nebáli pre­sa­diť svoje nápady a pod­stu­po­vať riziká. A tiež musíme zlo­miť spo­lo­čen­skú dogmu, že jeden neús­pech pod­ni­kaní zna­mená koniec sveta.:)

Veda a výskum sú dlho­dobo na Slo­ven­sku abso­lútne pod­di­men­zo­vané, vieš si pred­sta­viť, že by sa toto mohlo zme­niť?

Ako člo­vek z aka­de­mic­kého pro­stre­dia tento prob­lém poci­ťu­jem nesmierne pál­čivo a veľmi si želám, aby sa to zme­nilo. Nie je predsa možné, aby mladý výskum­ník po skon­čení dokto­rand­ského štú­dia dostal nástupný plat nižší ako mal dokto­rand­ské šti­pen­dium. Ani to, aby na výskumné pro­jekty boli posky­to­vané dotá­cie len pár smieš­nych sto­viek eur. Potom sú i tie malé sumy vyho­de­nými peniazmi, lebo nepri­nesú želaný úži­tok, a my sa tak pri­pra­vu­jeme o naj­ši­kov­nej­ších ľudí, do kto­rých vzde­la­nia štát aj naj­viac inves­to­val.

Je hlú­posť, ak sa škr­tajú výdavky v oblasti vedy a výskumu na úkor iných oblastí. Dnes naj­vys­pe­lej­šie eko­no­miky sveta dávajú 3% HDP ročne na vedu, a vedia prečo. Slo­ven­sko pre porov­na­nie do tohto sek­tora inves­tuje ani nie jedno per­cento. Ak to bude takto ďalej pokra­čo­vať, potom naozaj západný svet nedo­beh­neme a budeme len veľ­kou manu­fak­tú­rou pre nemecké, fran­cúz­ske a iné zahra­ničné firmy. 

Slovo “star­tup” počuť na kaž­dom rohu a spája sa už aj s vecami, s kto­rými nemá nič spo­ločné. Vláda však pred pár týžd­ňami pri­jala balí­ček opat­rení práve na pod­poru star­tu­pov. Mys­líš si, že tento balí­ček splní to čo si od neho jeho tvor­co­via sľu­bujú? Nie je to tak, že je len jedna sku­pina zvý­hod­nená na úkor ostat­ných?

Pozi­tívna dis­kri­mi­ná­cia a pre­fe­renčný režim pre vybranú sku­pinu ľudí nikdy nie sú naji­de­ál­nej­ším rie­še­ním. To, či balí­ček bude úspešný, závisí od záujmu ľudí o zalo­že­nie si star­tupu. Môžete mať vhodné pod­mienky, no ak nenáj­dete vzde­la­ných a moti­vo­va­ných ľudí, potom to bude fun­go­vať len ťažko. Vládna pomoc je pekné gesto, avšak do budúc­nosti treba zapra­co­vať najmä na kva­lit­nom škols­tve, pod­pore výskumu a fun­gu­jú­com pod­ni­ka­teľ­skom pro­stredí.

Z tvojho pohľadu by mal štát via­cej alebo menej pod­po­ro­vať pod­ni­ka­teľ­ské prostredie/startupy?

Štát by sa mal najmä sna­žiť vytvo­riť trans­pa­rentné, sta­bilné a funkčné pod­ni­ka­teľ­ské pro­stre­die. Nie som fanú­šič­kou pria­mej pod­pory pod­ni­kov. Ak raz máte nefunkčný sys­tém, je nero­zumné sna­žiť sa v ňom doto­vať vybraný sub­jekt. Star­tupy sú dnes trendy. Záro­veň ide o veľmi živelné a kon­ku­renčné pro­stre­die, kde trh veľmi rýchlo sám roz­ho­duje o úspe­chu či neús­pe­chu v pod­ni­kaní. Preto je otázne či pod­pora star­tupu pri­ne­sie i reálny výsle­dok.

Skôr je žia­duce vytvo­riť pro­stre­die, v kto­rom trh bude môcť efek­tívne a samos­tatne pôso­biť. Tiež si mys­lím, že by pod­pore star­tu­pov pomohlo zvý­še­nie pre­po­je­nia s uni­ver­zit­ným pro­stre­dím a vytvá­ra­nie inku­bá­to­rov, kde star­tupy dostanú pries­tor na seba­re­a­li­zá­ciu. Páčia sa mi pro­jekty typu Con­nect Cowor­king v sta­rej Cver­novke, Slo­ven­sko by potre­bo­valo viac takýchto pries­to­rov, a to nie len v Bra­ti­slave. A Star­ti­tup na to tiež nejde zle. :)

Asi sa zhod­neme, že budúc­nos­ťou kaž­dého štátu sú jeho mladí ľudia. Hlavne mladí, šikovní a pod­ni­kaví ľudia. Ako docie­liť to, aby ich na Slo­ven­sku bolo via­cej?:)

Kva­litné vzde­lá­va­nie a poli­tika štátu, ktorá nekla­die mla­dým polená pod nohy, ale utvára sys­tém, kde mladý člo­vek dokáže roz­ví­jať svoj poten­ciál a napĺňať svoje plány. 

Poznáš aj ty nejaký star­tup? :)

Jasné, že poznám.:) Zo slo­ven­ských napr. Sli.do, ale i Woppa, ktorý zalo­žila moja veľmi šikovná spo­lu­žiačka z uni­ver­zity Andrejka Ková­čová. Zo zahra­nič­ných Snap­chat, Spo­tify či Uber — ale to sú dnes už sve­to­známe brandy. 

Keďže viem, že si startitup.sk pred­tým ako som ťa oslo­vil veľmi nepoz­nala, tak sa nebu­dem pýtať či nás sle­du­ješ pra­vi­delne.:) Je však niečo, čo by si rada odká­zala našim čita­te­ľom?

Každý, kto číta a nav­šte­vuje por­tál startitup.sk tak zrejme robí preto, že sa zau­jíma o pod­ni­ka­nie a star­tupy, alebo dokonca uva­žuje nad zača­tím vlast­ného biz­nisu. Takíto tvo­riví a pod­ni­kaví ľudia mi boli vždy sym­pa­tickí, takže by som im chcela odká­zať, že im úprimne fan­dím, pra­jem veľa úspe­chov, a nech sa nene­chajú odra­diť občas­ným pádom či skla­ma­ním – každý neús­pech z vás robí sil­nej­ších a odol­nej­ších ľudí! A ešte, že u ľudí zo Star­ti­tup sú v tých naj­lep­ších rukách.:)

Ďaku­jem Katke za inšpi­ra­tívne stret­nu­tie. Verím, že práve ľudia ako ona povedú k reál­nym zme­nám v slo­ven­skom škols­tve a na Slo­ven­sku ako takom. ;)  

Pridať komentár (0)