Lukáš Alner: “Naša kra­jina potre­buje ino­vá­cie a najmä šikov­ných ľudí”

Luky Gašparík / 4. máj 2015 / Tools a produktivita

Pri­ná­šame ďalší zo skve­lých prí­be­hov z pro­stre­dia úspeš­ných slo­ven­ských pod­ni­ka­te­ľov. Lukáš Alner doká­zal v mla­dom veku to, čo väč­šina nedo­káže za celý život. Pod­ni­ka­teľ, star­tu­pista a v nepo­sled­nom rade inves­tor, ktorý sa veľ­kou mie­rou pod­pí­sal pod firmy ako Zoznam.sk, Interk­li­nik a dobre známe Diagnose.me. Pre­čí­tajte si, ako vybu­do­vať úspešný biz­nis priamo od tých naj­lep­ších.

Lukáš, čo ťa v tvo­jich sko­rých 20tich rokoch viedlo zalo­žiť si vlastnú reklamnú agen­túru? Čomu si sa veno­val pred­tým?

Pred tým, ako som si zalo­žil vlastnú firmu, som bol zamest­naný práve v reklam­nej agen­túre. Mal som však pocit, že by som chcel reklamný biz­nis vyskú­šať robiť aj sám, vo vlast­nej firme. Tak sme sa s kole­gom a kama­rá­tom roz­hodli do toho ísť.

Hovo­rím tu o 90-tych rokoch, keď s komerč­ným mar­ke­tin­gom a rekla­mou nikto nemal veľké skú­se­nosti. Skú­šali sme čo a ako fun­guje. Inter­net de facto ešte neexis­to­val a reklama sa robila cez bill­bo­ardy, TV spoty a rádiá. Všetko bolo navyše dosť intu­itívne.

Na dru­hej strane sme sa v tej dobe dostali k veľmi zau­jí­ma­vým pro­jek­tom, keď sme sa od tlače vizi­tiek pre­pra­co­vali až k dizajnu samot­ného pro­duktu (napr. tvar fľa­šiek pre výrob­cov džú­sov alebo pro­dukty život­ného pois­te­nia). Bola to tá naj­lep­šia škola.

Po pár rokoch si so svo­jim kama­rá­tom a biz­nis par­tne­rom Bori­som Zele­ným zalo­žil tak pove­diac prvú ven­ture kapi­tál firmu na Slo­ven­sku Abe­les and Braun. Čo vás k tomu viedlo a do čoho ste inves­to­vali?

Boris bol par­tne­rom vo firme, ktorá obcho­do­vala s dlho­pismi FNM. Cel­kom sa im darilo a neskôr sme spolu vyku­po­vali knižky kupó­no­vej pri­va­ti­zá­cie. Zaro­bené peniaze sme ďalej inves­to­vali do firiem, ktoré mali per­spek­tívu. Bolo to niečo medzi pri­vate equ­ity a ven­ture kapi­tá­lom, ale tie ter­míny sme vtedy ešte nepoz­nali :)

Boris mal (a stále má) extrémne dobru intu­íciu na to, ako sa bude vyví­jať trh. Preto sme najprv kúpili 50% Netlabu – čo bol vtedy naj­väčší posky­to­va­teľ inter­ne­to­vého pri­po­je­nia. Neskôr sme firmu pre­dali nór­skemu Tele­noru a potom kúpili vtedy ešte malú firmu z Ban­skej Bys­trice – Zoznam.sk.

Okrem toho sme sa však aj par­krát popá­lili a spus­tili sme služby, ktoré sa neujali, resp. sme nara­zili na nese­ri­óz­nych par­tne­rov. Nikdy to nie je len ten úspech. Za kaž­dým úspe­chom je aj nie­koľko neús­pe­chov.

V polo­vici 90tych rokov si stál pri zrode slo­ven­ského online biz­nisu a nema­lým podie­lom si sa o jeho rast pri­či­nil inves­tí­ciou do firmy Zoznam.sk, ktorá ti určite zme­nila život. Ako si sa k tejto inves­tí­cií dostal a ako sa vám poda­rilo na jed­nej firme zaro­biť dva krát? :)

Zoznam.sk zalo­žili Ivo Luka­čo­vič a Ivan Deb­nár. Keď sme ho kúpili, rýchlo rás­tol a vydo­byl si domi­nantnú pozí­ciu na trhu. Neskôr sme pre­dali 50% firmy škan­di­náv­skemu stra­te­gic­kému inves­to­rovi – Scan­di­na­via Online, čo bol v tom čase online vehicle švéd­skeho telco gigantu Telie. Chceli expan­do­vať do stred­nej a východ­nej Európy a sku­po­vali líd­rov v tomto regi­óne. Neskôr stra­té­giu zme­nili a vtedy sme od nich celý podiel odkú­pili späť.

Po pár rokoch sme Zoznam.sk pre­dali Slo­vak Tele­komu.

Kam si následne inves­to­val svoje peniaze? Išli nie­ktoré aj do star­tu­pov?

Chcel som si od online-u oddých­nuť a časť peňazí som inves­to­val do “kamen­nej” kli­niky este­tic­kej chi­rur­gie. Bola to opäť skvelá skú­se­nosť. Roz­ví­ja­nie biz­nisu s našimi lekármi a kli­en­tami ma posu­nulo v chá­paní ich potrieb a mys­lím, že mi to dodnes pomáha aj pri Diagnose.me, ktorý je rov­nako o práci s lekármi a kli­en­tami, resp. pacien­tami.

Zme­nilo sa zmýš­la­nie dneš­ných star­tu­pov v porov­naní s tými z 90tych rokov? A v čom vidíš naj­väčší roz­dieľ?

Určite áno. Nastal obrov­ský posun najmä v roz­mýš­ľaní mla­dých ľudí.

V deväť­de­sia­tych rokoch pano­vala veľká dez­ilú­zia z voľ­ného trhu, pre­tože pod­ni­ka­niu robili zlé meno nepre­hľadné pri­va­ti­zá­cie a rých­loz­bo­hat­líci.

Zdá sa mi, že došlo ku gene­rač­nému posunu a veľké množ­stvo mla­dých ľudí chce dnes zobrať veci do vlast­ných rúk. A presne o tom sú start-upy: túžba po zmene k lep­šiemu, revo­lučné nápady a ich exe­kú­cia, veľké ciele a rýchly rast.

Samoz­rejme, že vyjde iba jeden z mno­hých, ale to by nemalo nikoho odra­diť.

Ktoré slo­ven­ské star­tupy pova­žu­ješ za svo­jich favo­ri­tov?

Dobre poznám cha­la­nov zo Staf­fina a pova­žu­jem ich za veľmi šikov­ných. Mys­lím, že to dotiahnu ďaleko.

Ďalší z veľmi zau­jí­ma­vých pro­jek­tov je podľa mňa GA Dril­ling pánov Koči­šov­cov – i keď neviem, či sa vlastne ešte stále pova­žujú za start-up.

Slo­ven­sko výborne zvi­di­teľ­nil aj Aero­mo­bil (Klein, Vacu­lík), čo zrejme nepriamo pomôže aj iným slo­ven­ským pro­jek­tom.

A je tu samoz­rejme mnoho ďal­ších.

V roku 2007 si sa roz­ho­dol byť súčas­ťou nie­čoho, čo star­tup vôbec neprí­po­mína. Je ním medi­cín­ske cen­trum Interk­li­nik, ktoré sa za posledné roky stalo najp­res­tíž­nej­šou slo­ven­skou súkrom­nou kli­ni­kou. Vyzerá, že máš sku­točne čuch na biz­nis, no pove­dal by si nie­kedy že to bude zrovna z tohto odvet­via?

Keď sme s par­tne­rom MUDr. Tomá­šom Ster­nom kupo­vali Interk­li­nik, bola to kli­nika zame­raná výlučne na plas­tické ope­rá­cie. Za posled­ných osem rokov sme ju roz­ší­rili o výbornú sto­ma­to­ló­giu, der­ma­to­ló­giu, gyne­ko­ló­giu, atď. Súčas­ťou je dnes aj inten­zívne využí­vané medi­cín­ske spa – SPAK­LI­NIK.

Sú to všetko dopl­n­kové, resp. nadš­tan­dardné služby z oblasti zdra­via. Slo­váci (a najmä slo­ven­ské ženy) sa o seba sta­rajú naozaj nad­prie­merne v porov­naní s ostat­nými kra­ji­nami Európy a v tom sme videli naozaj veľký poten­ciál.

Štátne zdra­vot­níc­tvo má totiž mnoho nedos­tat­kov a sta­vali sme na tom, akú rea­litu by sme chceli my: objed­nať sa bez zby­toč­ného čaka­nia, dostať osobnú kon­zul­tá­ciu s leká­rom na vyso­kej úrovni, pra­co­vať s kva­lit­nými mate­riálmi a v prí­jem­nom pro­stredí… Veľa sme do toho inves­to­vali, a mys­lím, že sme sa značne pri­blí­žili k spo­me­nu­tému ide­álu.

Som pre­sved­čený, že keď sa niečo postaví na kva­lite, skôr alebo neskôr to musí zafun­go­vať. Oblasť zdra­via, pre­ven­tívy ma zau­jíma a vidím v nej veľký biz­ni­sový poten­ciál.

5 rokov na to si sa dal dokopy s Iva­nom Šte­fun­kom a zalo­žili ste jeden z naj­per­spek­tív­nej­ších slo­ven­ských star­tu­pov, Diagnose.me. Vieš nám o ňom niečo pove­dať? Ako táto myš­lienka vznikla a prečo ty a Ivan?

Nie je žiadne tajom­stvo, že Ivan mal vážne zdra­votné prob­lémy. Čakala ho ope­rá­cia mozgu a chcel kon­zul­to­vať aj experta v USA, kto­rého mu nie­kto odpo­ru­čil. Musel tam fyzicky vyces­to­vať, aj keď mu nako­niec uká­zal iba svoje rádi­olo­gické vyšet­re­nie mag­ne­tic­kou rezo­nan­ciou, ktoré mal napá­lené na CD. Uve­do­mil si, že tieto vyšet­re­nia sú zo zásady v digi­tál­nom for­máte a dajú sa posie­lať aj elek­tro­nicky.

Rádi­ológ navyše nepot­re­buje svojho pacienta fyzicky vyšet­riť – potre­buje iba jeho digi­tálne snímky. Naša služba je zalo­žená na tom, že na svete je mnoho pra­co­vísk, ktoré sa špe­cia­li­zujú na výskum, diag­nos­tiku a liečbu veľmi kon­krét­nej cho­roby alebo orgánu. A ak ste vážne chorý, chcete kon­zul­to­vať práve exper­tov z pop­red­ných a špe­cia­li­zo­va­ných inšti­tú­cií. Otázka je, ako ich náj­dete a ako sa s nimi spo­jíte?

Naša služba NIE JE o tom, ako si žiaľ mnohí lekári možno mys­lia, že pacien­tov posie­lame diag­nos­ti­ko­vať sa k zahra­nič­nému leká­rovi, lebo ten ich domáci nie je dosť dobrý. Vôbec nie. Neorien­tu­jeme sa na slo­ven­skú kli­en­telu. Diagnose.me fun­guje medzi­ná­rodne a naj­viac kli­en­tov máme para­doxne zo západ­nej Európy a USA – roz­vi­nu­tých eko­no­mík.

Pri­daná hod­nota služby spo­číva v tom, že pacienta spo­jíme s kon­krét­nym exper­tom na jeho prob­lém. A práve ten naj­kva­li­fi­ko­va­nejší expert môže byť pokojne aj na dru­hom konci sveta. Za posledné 2 roky sme si potvr­dili, aký veľký význam naša služba má. Stov­kám kli­en­tov sme pove­dali dopl­ňu­júce infor­má­cie o ich ocho­rení, ktoré pred­tým neve­deli a neve­deli ich ani ich ošet­ru­júci lekári. Ešte extrém­nej­šie sú prí­pady, keď sme našim kli­en­tom zme­nili diag­nózu a zis­tili sme, že boli nesprávne lie­čení. Takých máme šta­tis­ticky okolo 15%, čo je veľmi veľa.

Mno­hým sme zase doká­zali, že plá­no­vaná ope­rá­cia by im nepri­niesla bene­fit a teda sa následne upra­vil aj postup liečby. To je časté pri inva­zív­nych zákro­koch, napr. ope­rá­ciách kĺbov.

Výhody a bene­fity tejto služby sú nespo­chyb­ni­teľné a verím, že o pár rokov bude mains­tream štan­dar­dom. Pacienti budú kon­zul­to­vať leká­rov, ktorí sú naj­lepší a naj­kva­li­fi­ko­va­nejší na ich prob­lém, nezá­visle na tom, z akej sú kra­jiny. 

V akej fáze sa po 2,5 roku Diagnose.me nachá­dza? Dá sa už hovo­riť o úspe­chu resp. neús­pe­chu?

Poda­rilo sa nám vytvo­riť uni­kátnu plat­formu, aká v Európe neexis­tuje. Dali sme dokopy sieť vyše 150 pre­stíž­nych špe­cia­lis­tov z vyše 30 kra­jín sveta. Kli­en­tov máme tak­mer zo 40 kra­jín. To je dôkaz, že služba dáva zmy­sel a pri­danú hod­notu ako v roz­ví­ja­jú­cich sa eko­no­mi­kách, tak aj v roz­vi­nu­tých.

Mame veľmi pozi­tívny ohlas a až neuve­ri­teľné (svo­jim spô­so­bom zne­po­ko­ju­júce) výsledky:

V 26% prí­pa­dov povieme našim kli­en­tom doda­točné infor­má­cie k ich diag­nóze.

V 15% sú nové nálezy tak závažné, že zme­nia nie­len pôvodnú diag­nózu, ale tým pádom aj následnú liečbu.

Z pro­duk­to­vého hľa­diska sme teda dosiahli to, čo sme si pred­sav­zali – spro­stred­ko­vať ľudom exper­tízu, ktorú vo svo­jej kra­jine alebo nemoc­nici nedos­tá­vajú.

Z biz­nis pohľadu sa nám však stále nepo­da­rilo službu šká­lo­vať tak, ako sme plá­no­vali a máme v tom ešte veľké medzery. O tom bude naše úsi­lie najb­ližší rok.

Čomu sa plá­nu­ješ v najb­liž­ších rokoch naplno veno­vať?

Určite Diagnose.me. Zvo­lili sme si v tomto pro­jekte beh na dlhé trate. Nebude to rýchlo kva­sený úspech a ak sa nám podarí vydr­žať a poras­tie to tak, ako si mys­líme, bude to zau­jí­mavý medzi­ná­rodný hráč.

Posledná veta čita­te­ľom Star­ti­tup bude znieť…? :)

Nebude to veta, nevadí? :)

Inves­to­va­nie do start-upov je vysoko rizi­kové hobby. Inves­to­val by som jedine do firmy, kde veľmi dobre poznám tím a viac menej roz­umiem aj pro­duktu.

Pre poten­ciál­nych start-upis­tov asi nepo­viem nič nové: pred tým než sa do nie­čoho pus­títe, spravte si poriadny pries­kum. Vys­kla­dajte dobrý, kom­ple­men­tárny tím a majte jasnú pred­stavu o tom, ako sa bude služba mone­ti­zo­vať. Rea­lita je taká, že zo Slo­ven­ska sa dá robiť iba málo medzi­ná­rodne úspeš­ných slu­žieb a ak chcete expan­do­vať, skôr či neskôr treba ísť von.

Toto všetko vám ale bude nanič, ak nebu­dete mať aspoň tro­chu šťas­tia :). Šťas­tia na správny timing, správ­nych inves­to­rov, kľú­čo­vého kli­enta, ktorý vám pre­javí dôveru a ide­ál­neho par­tnera na exite…

Svoje šance si však môžete násobne zvý­šiť tvrdou prá­cou.

V kaž­dom prí­pade tí, ktorí sa na to cítia, by to mali vyskú­šať. Vydr­žať a nene­chať sa odra­diť neús­pechmi, každý z nás ich pra­vi­delne zažíva.

Naša kra­jina potre­buje ino­vá­cie a najmä šikov­ných ľudí nad­še­ných pre to, čo robia. Nemáme nerastné bohat­stvo a z auto­mo­bi­lo­vého prie­myslu nebu­deme žiť navždy. Jed­nou z hlav­ných výhod, ktoré máme, je ľud­ský poten­ciál. Preto je výborné, že tu vyras­tajú co-wor­kin­gové cen­trá, ven­ture kapi­tál, ale aj ras­tový kapi­tál. Dôle­žité bude to, ako sa k tomu postaví štát – či už cez reformy v škols­tve alebo legis­la­tívu, ktorá by mala mnohé veci v pod­ni­kaní uľah­čiť.

Luká­šovi ďaku­jeme za ochotu a čas.

Zdroj: interklinik.sk, diagnose.me

Foto kre­dit: Ondrej Pycha

AK ŤA TENTO ČLÁ­NOK ZAU­JAL, NEZA­BUDNI HO SHAR­NUT A DAŤ TAK O ŇOM VEDIEŤ AJ SVO­JIM ZNÁ­MYM A KAMA­RÁ­TOM… STAR­TUPY DOKÁŽU SLO­VEN­SKU PRI­NA­VRÁ­TIŤ DRIVE!

Pridať komentár (0)