Michal Meško: Aj tí najús­peš­nejší vyda­va­te­lia sa vedia kar­di­nálne sek­núť

Richard Bednár / 24. február 2015 / Tools a produktivita

Patrí do novej gene­rá­cie slo­ven­ských pod­ni­ka­te­ľov. V prvom rade chce ponú­kať kva­litné služby. Rád stretne svojho zákaz­níka a počúva ho. Neus­tále obja­vuje, hľadá a učí sa. A baví ho to. Taký je Michal Meško, CEO Martinus.sk.

Kto je Mišo Meško?

Mišo Meško je cha­lan, kto­rého od malička bavili počí­tače. Začalo to, keď ma otec v mojich pia­tich rokoch posa­dil za niečo, čo vtedy vyze­ralo ako telka s nau­kla­da­nými pís­me­nami. Jed­ným z prvých zážit­kov boli hry na Sharp mz 800. Postupne som začal na počí­tači kres­liť. Neskôr som so spo­lu­žia­kom zalo­žil škol­ský časo­pis. Lákalo ma tvo­riť.

Neskôr som obja­vil inter­net. Náš časo­pis bol možno jedno z prvých médií, ktoré malo vlastnú web­stránku – asi v roku 1996 sme zve­rej­nili roz­ho­vory, foto­gra­fie, audi­ou­kážky. Veľmi ma bavilo obja­vo­vať, čo inter­net dokáže. Nikdy to nebolo tak, že by som mal v pláne vytvo­riť napr. web, ale skôr som rád hľa­dal mož­nosti.

Môžeme pove­dať, že Mar­ti­nus je úspešná firma. Aké aspekty viedli k jej úspe­chu?

Keď sa nad tým zamýš­ľam, vidím veľmi veľa malič­kostí, roz­hod­nutí, ktoré možno v istom čase nedá­vali zmy­sel, ale neskôr sa uká­zali byť dobré a logické. Ďal­šou vecou je moja úchylka pre detail. Som per­fek­ci­onista a momen­tálne sa sna­žím z toho tro­chu vylie­čiť – teda nero­biť to tak, aby ma to para­ly­zo­valo. Doká­žem sa už ria­diť pra­vid­lom 80/20. Možno sme úspešní aj preto, že naozaj máme radi knihy. A to pre­ná­šame k ľuďom.

Akú úlohu zohrá­vali tvoje dobré nápady, usi­lov­nosť a šťas­tie?

Určite sme mali veľkú výhodu v tom, že sme začali skoro. V roku 2000 sme vytvo­rili eshop. Vtedy tu bol dunaj.sk, pre nás nedo­sia­hnu­teľný cieľ, ale inak esho­pov tu nebolo veľa. Na dru­hej strane tu nebolo ani veľa ľudí, ktorí by naku­po­vali online. Tým pádom sme mali pomerne veľa času na uče­nie sa, najmä na vlast­ných chy­bách. Ak sme uro­bili prob­lém, tak bez toho, aby sa rozná­šal na sociál­nych sie­tiach, sme sa ho vždy sna­žili rie­šiť ľud­sky a tomu zákaz­ní­kovi sme zavo­lali a ospra­vedl­nili sa. Teda určite možno hovo­riť aj o šťastí. Keby sme zakla­dali Mar­ti­nus naprí­klad až v roku 2009, mali by sme to nepo­merne ťaž­šie.

Pohy­bu­ješ sa medzi úspeš­nými mla­dými pod­ni­ka­teľmi. Aké vlast­nosti ich spá­jajú?

Mám obrov­ské šťas­tie, že sa môžem medzi nimi pohy­bo­vať a veľa z nich sú moje roč­níky a moji kama­ráti ako Mišo Pas­tier, alebo Mišo Tru­ban a je super ako každý z nich doká­zal niečo vo svo­jej oblasti. Nepo­ze­rám v prvom rade na nich ako na pod­ni­ka­te­ľov, ale na ľudí, ktorí vytvo­rili niečo zau­jí­mavé. Majú firmu, bru­tálne v nej makajú. Páčia sa mi tak­tiež Roman s Otom Kóňovci, ktorí roz­behli Regal Bur­ger. Nemá to nič s IT a je to rela­tívne maličká fir­mička, ale takú srd­covku z toho doká­zali v urči­tej komu­nite vybu­do­vať, bez toho, že by mali niečo zde­dené. Vidieť ľudí, ktorí dokážu fun­go­vať takto, je skvelé. Nie je to o tom, že zaj­tra začnem pod­ni­kať a včera si z toho kúpim Ferarri. Títo mladí úspešní pod­ni­ka­te­lia sú často ľudia, ktorí si prvý­krát vypla­tili zisk až možno po pia­tich rokoch.

Najprv ste boli kamen­ným kníh­ku­pec­tvom, potom online, teraz tro­chu opäť kamenné. V čom vidíš výhody a nevý­hody?

My sme sa do off­line vrá­tili, pre­tože sme z neho vzišli. Online na začiatku nerás­tol, potom zrazu vyrás­tol tak, že robil 95% nášho obratu. Potom sme si pove­dali, že to je super, ale že nám chýba kon­takt s reál­nymi ľuďmi – jed­nak vo forme toho, že si ľudia môžu prísť knižky pozrieť, prísť sa poroz­prá­vať, my im ponúk­neme niečo, záro­veň pre auto­rov vieme zor­ga­ni­zo­vať besedy a auto­gra­miády medzi ľuďmi. A napriek tomu, že ja som úplný geek, to hma­ta­teľné má niečo do seba. Keď posta­víme kníh­ku­pec­tvo, môžeme ho pre­po­jiť s onli­nom, so sociál­nymi médiami, vieme komu­ni­ko­vať s ľuďmi. Keď si to spätne vyhod­no­cu­jeme, dnes nám kamenné kníh­ku­pec­tvá robia viac ako tre­tinu obratu. Záro­veň kníh­ku­pec­tvám pri­dá­vajú váž­nosť. Dnes pat­ríme do top 2 a vlastne k dvom reál­nym hrá­čov na trhu a je to aj vďaka tomu, že máme kamenné kníh­ku­pec­tvá. Keď sa chceme s auto­rom dohod­núť na krste, máme kde, čo je skvelé. Tým off­line pod­po­ruje online a naopak.

Koľko kníh si ľudia kúpia za deň kumu­la­tívne v Mar­ti­nuse?

Viem, že za minulý rok to bolo niečo cez 1,5 mili­óna za rok, teda za deň je to niečo cez 4000. Samoz­rejme, cez rok je to o niečo menej, cez Via­noce viac.

Aké knihy si ľudia naj­čas­tej­šie kupujú?

My sme kla­sické plno­for­má­tové kníh­ku­pec­tvo, teda naj­viac sa čítajú detek­tívky, dobre idú samoz­rejme žen­ské romány, oddy­chové knihy moti­vačná lite­ra­túra, popu­lárno-odborná, biz­nis knihy.

Čo pre­dáva knihu?

Je to uni­kát­nosť spra­co­va­nia. Keď si porov­náme Jo Nesba, ktorý je teraz top v detek­tív­kach a keď si zobe­rieme bežnú inú detek­tívku, tak po pár stra­nách si uve­do­míme jeho ruko­pis, a že totálne tra­fil štýl – spô­sob roz­prá­va­nia. Alebo napr. Dan Brown. Nebol prvý, ktorý napí­sal takú tému, ale doká­zal to tak vysta­vať a záro­veň sa tomu doká­zal uro­biť skvelý mar­ke­ting a vzniklo pre čita­teľa niečo nové a fun­go­valo to. Keby sa dala pove­dať jedna vec, ktorá je jas­ným dôvo­dom ich úspe­chu, dalo by sa to porov­nať ku kriš­tá­ľo­vej guli a ten vyda­va­teľ, ktorý by to vedel, by bol naj­bo­hatší vyda­va­teľ na svete. Je to veľká alchý­mia odhad­núť, čo vlastne pôjde. Sú knižky, ktoré boli v zahra­ničí best­sel­ler a keď prišli na Slo­ven­sko, nikto nemal o ne záu­jem. Vyda­va­teľ dal veľa ener­gie do pre­daja a ani za svet sa to nech­celo chy­tiť. 

Potom sú knižky, ktoré z neja­kého dôvodu na Slo­ven­sku vyle­teli a 5 krát sa robila dotlač a v Čechách nič. Ďalej knihy, ktoré nemajú žiadnu mediálnu pozor­nosť, ľudia si ich medzi sebou pochvá­lia, objaví sa to na neja­kom blogu, nejaká celeb­rita to spo­me­nie… Je to neuve­ri­teľne kom­plexná vec. Aj tí najús­peš­nejší vyda­va­te­lia sa vedia kar­di­nálne sek­núť.

Papier vs. online kniha. Kedy sa to zlomí?

Otázka, čo zna­mená zlo­miť sa?

Že sa to vyrovná.

Nie som si istý, či pri súčas­ných tech­no­ló­giách nie­kedy vôbec. Muselo by prísť niečo viac. V Ame­rike napr. trh s e-kni­hami ras­tie už menej, resp. sú kate­gó­rie kníh, ktoré mali medzi­ročný pokles. Na Slo­ven­sku to nie je ani 1%. My máme napr. v ponuke cca 7000 e-kníh, sme jeden z dvoch naj­väč­ších pre­daj­cov na Slo­ven­sku, čo v porov­naní so 150 000 papie­ro­vými kni­hami je pomerne malá časť. Stále však papier je papier. Mne naprí­klad nie je pohodlné čítať knihu z tab­letu a neho­vo­riac o tom, že ja mám 30. Keď si môžem vybrať elek­tro­nickú a papie­rovú, tak stále ma baví tá papie­rová.

Ako spätne hod­no­tíš inves­tí­ciu do Foxfordu?

To je vec, kto­rou chceme posú­vať ďalej kníh­ku­pec­tvá. Aby to neboli len miesta, kde sú regály s kniž­kami, ale kde zazí­vaš tam prí­behy. Teda miesto, kde sa ľudia budú stre­tá­vať a schá­dzať a nie nevy­hnutne len kvôli kni­hám. Alebo ak mám pol hodinu, kým mi pôjde auto­bus, tak si sad­nem na tú kávu, koláč, niečo si pre­čí­tam. Pre nás to teda nie je inves­tí­cia, že sme vstú­pili do gas­tra, ale do veľ­kej miery integ­rálna súčasť kníh­ku­pec­tiev.

Foxford sa však sna­žíme budo­vať tak, aby poten­ciálne doká­zal fun­go­vať ako samos­tatná firma. Keď sme napr. pred 5 rokmi otvá­rali kníh­ku­pec­tvo na Obchod­nej, malo niečo cez 100 m2, a uro­bili sme kopec chýb – regály boli zle nau­kla­dané, málo miesta na hýba­nie. A dnes už máme dve poscho­dia a vidím teraz mnohé veci, ktoré sme sa naučili a zlep­šili. Nie je to ako keď vytvo­ríš apli­ká­ciu, zis­tíš, že niečo nefun­guje a v prie­behu 2 – 3 dní to zme­níš. Tu je to tro­chu ťaž­šie. Vo Foxforde na Lau­rin­skej si naprí­klad tes­tu­jeme, či má zmy­sel v neja­kej forme mono­te­ma­tické kníh­ku­pec­tvo v spo­jení s kaviar­ňou. Máme tam v ponuke hlavne knihy zame­rané na gas­tro­nó­miu, cca 500 – 600 titu­lov. Teda nemáme tam veľký výber iných kníh, ale tie knižky sa tam pre­dá­vajú prak­ticky každý deň.

Ste aj v Česku. V čom sú roz­diel­nosti?

Určite v tom, aká je úro­veň e-com­merce ako takého. To zna­mená, že tí naj­väčší hráči ako Alza a Mall dokážu pri­ná­šať tie naj­kva­lit­nej­šie služby, čo sa týka webu a rezer­vač­ných sys­té­mov. Ak sa to v Česku dá na webe kúpiť, zna­mená to, že to majú buď na sklade, alebo dobre nalin­ko­vané od dodá­va­teľa. Tu na Slo­ven­sku to fun­guje inak a v kni­hách špe­ciálne. My máme cez 500 dodá­va­te­ľov. Nie­ktorí z nich nám vypi­sujú fak­túry ručne. Teda sa nedá ani hovo­riť o tom, že synch­ro­ni­zujte nám stav skladu. Na Slo­ven­sku vieme ľah­šie vysvet­liť, keď nie­kto musí počkať na knihu 2 týždne. Česi to vní­majú tak, že na čo to ponú­kate, keď to nemáte. Trh v Čechách posúva aj naše služby.

Ďalší roz­diel je v tom, čo ľudia čítajú. A nejde ani o žánre, tie sú podobné, ale inak roz­lo­žené v čase. Napr. keď si dnes porov­náme top 20 pre­daj­nosť, náj­deme veľmi malé pre­kry­tie. My nemô­žeme využí­vať to, čo firmy s oble­če­ním alebo elek­tro, že pre­dá­vajú v celej Európe to isté. V kniž­kách využi­jete možno 10% know-how pri vstupe do inej kra­jiny a začí­nate urči­tým spô­so­bom odznovu.

Je bež­nou pra­xou, že sa z pre­daja 13 € knihy v koneč­nom dôsledku autor dostane 3 €. Zvy­šok zhl­tne vyda­va­teľ, dis­tri­bú­cia a pre­daj. Mýlim sa ak poviem, že to nie je v poriadku?

Ak by dostal 3 eurá, tak to má veľmi veľmi dobré pod­mienky. Bežne autor dostáva medzi 7 a 15% z odpo­rú­ča­nej ceny. Na druhú stranu, tých prv­kov, ktoré sa musia spo­jiť, aby sa kniha dostala k zákaz­ní­kovi, je pomerne veľa. Musí ju nie­kto vybrať, zre­di­go­vať, gra­ficky pri­pra­viť, zapla­tiť celý náklad. Tá dnešná pro­duk­cia kníh je veľmi veľká, na Slo­ven­sku vychá­dza 8 000 kníh ročne, teda 20 kníh na deň. Čo je veľmi veľa.

Áno, na prvý pohľad sa môže zdať nefér, keď autor dostane 50 cen­tov alebo 1 euro. Druhá vec je, keď sa z knihy predá len 200 kusov, a vyda­va­te­ľovi tam zahu­čalo X peňazí a záro­veň kníh­ku­pec­tvá pre to vytvo­ria pries­tor… Tak je otázka, kde by malo byť to riziko. Keď si to zobe­rieme zjed­no­du­šene, kníh­ku­pec dnes dostane naj­viac per­cent. Ale nie je to o tom, že by kníh­kupci na tom ryžo­vali, a roz­vá­žali sa na super autách. Napr. prie­merne kníh­kupci majú 35 – 40%, teda ak odpo­rú­čaná cena knihy je 10 €, kníh­ku­pec ju kupuje orien­tačne za 6 – 6,5 €. Je však úplne bežné, že na e-shope dosta­neš knihu so zľa­vou 20 – 25%, tak kníh­kup­covi už zostáva len polo­vica jeho hru­bého zisku.

Hold, keby doká­zali autori písať knihy, ktoré sa budú pre­dá­vať po 15 000 kusoch, tak by auto­rovi bolo jedno, či má euro alebo dve, bola by to pre neho zau­jí­mavá suma. Sú vyda­va­te­lia, ktorí idú s pome­rom 10:1, teda stačí im jedna úspešná, ktorá pokryje náklady na 10 neús­peš­ných. Robiť autora na plný úvä­zok na Slo­ven­sku je asi výsa­dou iba pár ľudí.

Vďaka za roz­ho­vor.

Pridať komentár (0)