Prečo som sa roz­ho­dol opus­tiť kor­po­rátny svet a žiť na púšti v eko dedinke

Rudolf Glasnak / 29. júl 2015 / Tools a produktivita

Vyštu­do­val som pre­stížnu školu a pochá­dzam z boha­tej rodiny. Pra­co­val som vo veľ­kom pod­niku s veľmi dob­rým pla­tom a dnes som ten, kto­rého s obľu­bou ozna­čujú za hipíka.

Pred dvoma rokmi som žil v Dubaji v apart­máne na 12-tom poschodí mra­ko­drapu a tri minúty od pláže. Mohol som si vybrať zo štyt­roch bazé­nov, jaz­dil som na krás­nom kupéčku a cho­dil som do noč­ných klu­bov s práv­nikmi a ban­kármi. Bežne sme si kupo­vali pri­vátne stoly za 2 000 $. Zažil som súkromné kon­certy zná­mych hviezd a zabá­val som sa s model­kami. Žil som sen. Svoj Dubaj­ský sen.

Ešte pred dvomi rokmi som žil v Dubaji, jaz­dil som na krás­nom špor­to­vom kupé a cho­dil som do noč­ných klu­bov s práv­nikmi a ban­kármi.”

Po tom, ako som úspešne dokon­čil uni­ver­zitu, sna­žil som sa dostať do tých naj­väč­ších firiem sveta. Ostri­hal som si vlasy a zis­til som, že ma ľudia zbož­ňujú, keď si oble­čiem oblek a kra­vatu. Proste typický kor­po­rátny pra­cov­ník. Pra­co­val som na rôz­nych pro­jek­toch, od pro­mo­va­nia ole­jár­skych firiem až po pri­pra­vo­va­nie PR pre glo­bál­nych líd­rov v IT oblasti. Tento život naplno spľ­ňal moje mate­riálne oča­ká­va­nia a požia­davky do posled­nej bodky.

Celé čaro sa stra­tilo, keď som išiel na rok ces­to­vať po Juž­nej Ame­rike. Vyzb­ro­jený iba bato­hom, špi­na­vým oble­če­ním, uku­le­lem a sur­fom. Vtedy som pocí­til štas­tie, ktoré som za celý svoj život nepoz­nal. Každé ráno som sa budil a neve­del som, kde v ten deň skon­čím. Presne to mi dávalo neuve­ri­teľné množ­stvo ener­gie.

Celé čaro sa stra­tilo, keď som išiel na rok ces­to­vať po Juž­nej Ame­rike iba s bato­hom a sur­fom.”

Keď som sa vrá­til domov vypo­čí­tal som si ako často by som mohol takto žiť popri práci. Zis­til som, že 10 rokov práce by sa ledva rov­nalo pri­bližne 280 dňom ces­to­va­nia. Veno­vať desať rokov neja­kej firme, aby som mohol mať voľno ani nie na rok mi prišlo čisté šia­len­stvo. Obzvlášť, ak by to mali byť jedny z mojích naj­lep­ších rokov. Roz­ho­dol som sa preto odpo­jiť kábel, ktorý ma spá­jal s kor­po­rát­nym živo­tom.

Rea­lita kor­po­rát­neho sveta je jed­no­du­chá. Každý je nahra­di­teľný. Spo­loč­nosti oča­ká­vajú sto per­centnú lojál­nosť od svo­jich zamest­nan­cov a nepo­nú­kajú moc toho nas­päť. Videl som ria­di­te­ľov, ktorý veno­vali 30 dedi­ko­va­ných rokov svo­jej práci a boli nahra­dený mlad­šími, lac­nej­šími spo­lu­pra­cov­níkmi. Keby som sa roz­ho­dol ísť do inej spo­loč­nosti a poroz­prá­vať sa s nimi o svo­jej budúc­nosti, všetci by to pova­žo­vali za zradu. Rešpekt musí ísť z dvoch strán, preto som sa roz­ho­dol utiecť z kor­po­rát­neho sveta.

Pra­co­val som ako pomocný kuchár, pomá­hal som pre­dá­vať pozná­va­cie zájazdy na Gala­págy a strá­vil som mesiac uče­ním sa o cigá­rach na Kube (a nejaké som aj pre­dal). Spal som za jazdy na stre­che auto­busu v horách Nepálu a stre­tol som sa tvá­rou v tvár so žra­lo­kom kla­di­vo­hla­vím. Všetky tieto skú­se­nosti ma navždy zme­nili. Kom­fort už nebol viac pre mňa dosta­točný dôvod, aby som sku­točne žil svoj život a nie len pre­ží­val.

Roz­ho­dol som sa. Chcel som vyskú­šať niečo nové a dúfal som, že doká­žem pop­ri­tom pomá­hať aj ostat­ným. V hos­teli v El Sal­va­dor som zis­til aké pote­še­nie mi pri­náša sta­va­nie kurin­cov, obrá­ba­nie orga­nic­kých záh­rad a navrh­no­va­nie hyd­ro­po­nic­kých sys­té­mov na pes­to­va­nie plo­dín a rast­lín. Uče­nie sa o eko­lo­gic­kom spô­sobe života a pomá­hať tým ľuďom sa stali mojimi pri­ori­tami. Kom­pro­mis bol neprí­pustný!

Roz­ho­dol som sa odísť z kor­po­rát­neho sveta a začať žiť na mieste zva­nom Sun­seed, v komu­nite odda­nej tra­dič­nému (low-tech) život­nému štýlu s mini­mál­nym vply­vom na životné pro­stre­die.”

Teraz žijem na malom mieste zva­nom Sun­seed nachá­dza­jú­com sa v juž­nom regi­óne Špa­niel­ska zva­nom Anda­lú­zia. V komu­nite odo­vzda­nej tra­dič­nému (low-tech) život­nému štýlu, s čo naj­niž­ším vply­vom na životné pro­stre­die. Obklo­pený kaňonmi ako vystri­hnu­tých z wes­ter­no­vého filmu. Vlastne naozaj nie­ktoré scény filmu Once Upon a Time (Vtedy na západe) sa tu točili v 60tych rokoch. Vôbec sa im nedi­vím. Od kedy som pred mesia­com pri­šiel, cítim sa ako kov­boj. Na začiatku som musel spá­vať v termo spod­kách pod tromi pera­nami a v spa­cáku. Na pre­chádz­kach údo­lím som sa bežne stre­tá­val s hadmi a sem tam sa obja­vil aj obrov­ský pavúk. Poča­sie sa má čoskoro zme­niť a má byť teplo ako v pekle.

Tento životný štýl ale nie je len starch a hrôza. Má aj jed­no­značné výhody. V rámci vnú­tor­ného auditu sa zis­tilo, že jeden oby­va­teľ komu­nity v Sun­se­ede vypro­du­kuje menej ako 3kg odpadu. Pre porov­na­nie prie­mer vypro­du­ko­va­ného odpadu na oby­va­teľa USA je 478kg. Pou­ží­vame kom­pos­tové toalety, v kto­rých splach­nete tým, že hodíte do misi hrsť pilýn. Všetka naša elek­trická ener­gia pochá­dza zo solár­nych pane­lov a čoskoro dosta­viame veternú tur­bínu. Moja strava je omnoho zdrav­šia. Všetko je čerstvé, dokonca zahŕňa aj divoké kvety, a poznám mená všet­kých rast­lín čo jem. Začal som hrať na uku­lele a party scéna sa mi pre­me­nila z tan­co­va­nia v klu­boch na tan­co­va­nie v jas­ky­niach a hraní na jam­mo­vač­kách v spo­loč­ných kuchy­niach.

Každý pia­tok sa oby­va­te­lia komu­nity stretnú a dis­ku­tujú o agende na nasle­du­júci týž­deň. Naroz­diel od bež­ného kor­po­rát­neho sveta, kde pár ludí roz­ho­duje o väč­šine, v Sun­se­ede veríme, že na stret­nu­tia by malo cho­diť čo naj­viac ľudí. Dôle­žité roz­ho­du­nu­tia sa potvr­dzujú voľ­bami, ktoré pre­bie­hajú jed­no­du­cho pomo­cou zdvi­hnu­tia ruky. Hocikto z nás môže jed­no­du­cho veto­vať roz­hod­nu­tie, ak vo vzdu­chu pre­kríži ruky. V koneč­nom dôsledku sa týmto vytvára veľmi demok­ra­tická spo­loč­nosť, v kto­rej nesie každý osobnú zod­po­ved­nosť.

Nie sme napo­jený na ener­ge­tickú sieť a to nás núti pri­stu­po­vať zmys­lu­plne ku spot­rebe ener­gie, nehľa­diac na to, či je tu nie­kto na krátko alebo na nie­koľko mesia­cov.”

Vďaka tomu, že nie sme napo­jený na ener­ge­tickú sieť, všetci pri­stu­pu­jeme ku spot­rebe ener­gie veľmi zod­po­vedne a zmys­lu­plne a nezá­leží na tom, či nie­kto pri­šiel len na chvíľku alebo je tu na celé mesiace. Vedieme tu pro­duk­tívny život a každý pra­cuje na svo­jich vlast­ných pro­jek­toch. Nezáv­si­losť je kľú­čová pre kaž­dého jedinca a pre zís­ka­nie svo­jich vlast­ných život­ných skú­se­ností. Dob­ro­voľ­níci su men­to­ro­vaní skú­se­nej­šími koor­di­ná­tormi, ale necháva sa im čo naj­viac voľ­nosti.

Najb­liž­šie mesto je 90 minút pešo, čo má výrazný vplyv na to, čo kon­zu­mu­jem. Prek­va­pivo práve takéto obme­dze­nia tohto život­ného štýlu mi dali pocit slo­body, ktorý som nikdy v živote nemal.

Žitie na mieste akým je Sun­seed, kde sa učím každý deň o eko­lo­gic­kej ener­gii, per­ma­nent­nej agri­kul­túre a snahe mať nízky vplyv na oko­litú kra­jinu mi dáva záruku, že tak skoro sa nevrá­tim späť do kor­po­rát­neho sveta.

Zdroj: theplaidzebra.com

Pridať komentár (0)