Prelomové objavy, ktoré menia svet: Títo vedci získali Nobelovu cenu za rok 2025 (PREHĽAD)

V priebehu tohto týždňa rozdali Nobelove ceny za medicínu, fyziku a chémiu. TASR v rámci týždňového súhrnu udalostí a poznatkov zo sféry vedy, techniky a výskumu prináša prehľad vedeckých Nobelových cien za rok 2025.

Nobelova cena za chémiu

Nobelovu cenu za chémiu za rok 2025 získali Susumu Kitagawa z Kjótskej univerzity v Japonsku, Richard Robson z Melbournskej univerzity v Austrálii a Omar Yaghi z Kalifornskej univerzity v americkom Berkeley za „vývoj kovovo-organických štruktúr“.

Tohtoroční laureáti vytvorili molekulárne štruktúry obsahujúce veľké póry, cez ktoré môžu prúdiť plyny a iné chemické látky. Tieto štruktúry sa dajú využiť napríklad na získavanie vody zo vzduchu, zachytávanie oxidu uhličitého či katalýzu chemických reakcií.

„Kovovo-organické štruktúry majú obrovský potenciál a prinášajú doteraz netušené možnosti výroby na mieru šitých materiálov s novými funkciami,“ povedal predseda Nobelovho výboru pre chémiu Heiner Linke.

Materiály sa už používajú v elektronickom priemysle aj pri zadržiavaní toxických plynov. Mnohé firmy testujú ich schopnosť zachytávať oxid uhličitý z komínov tovární a elektrární.

Nobelova cena za fyziku

Nobelovu cenu za fyziku za rok 2025 získali spoločne John Clarke, Michel Devoret a John Martinis, všetci pôsobiaci na Kalifornskej univerzite v Santa Barbare. Ocenení boli za „objav makroskopického kvantovo-mechanického tunelovania a kvantizácie energie v elektrickom obvode“.

Podľa Kráľovskej akadémie vied ich výskum umožní rozvoj novej generácie kvantových technológií – od kvantovej kryptografie po kvantové počítače. Vedci vykonali experimenty s elektrickým obvodom, v ktorom demonštrovali kvantové javy v systéme veľkosti, ktorý možno držať v dlani.

V rokoch 1984 a 1985 uskutočnili sériu experimentov so supravodičmi oddelenými tenkou vrstvou nevodivého materiálu – tzv. Josephsonovým spojom. Ich výskum potvrdil, že makroskopické systémy môžu vykazovať kvantové správanie, ako je tunelovanie a kvantizácia energie.

Nobelova cena za medicínu

Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za rok 2025 získali Mary Brunkowová, Fred Ramsdell a Šimon Sakagučiza „objavy týkajúce sa periférnej imunitnej tolerancie“.

Periférna imunitná tolerancia bráni imunitnému systému, aby napádal vlastné tkanivá organizmu. Objavy ocenených vedcov položili základy pre vývoj nových liečebných postupov v prípade rakoviny a autoimunitných ochorení.

Vedci identifikovali regulačné T-bunky, ktoré fungujú ako strážcovia imunitného systému. Sakaguči v roku 1995 objavil nový druh imunitných buniek chrániacich telo pred autoimunitnými chorobami. Brunkowová a Ramsdell v roku 2001 zistili, že mutácie v géne Foxp3 spôsobujú závažné autoimunitné ochorenie IPEX.

O dva roky neskôr Sakaguči potvrdil, že gén Foxp3 riadi vývoj regulačných T-buniek, ktoré dohliadajú na to, aby imunitný systém človeka toleroval jeho vlastné tkanivá.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta