Úmrtnosť mladých stúpla o desiatky percent. Odborníci hovoria o tichej pandémii

Úmrtnosť mladých ľudí sa v posledných rokoch zvyšuje tempom, ktoré znepokojuje odborníkov naprieč kontinentmi. Svet sa podľa nich ocitol uprostred tichej krízy, prebiehajúcej priamo pred našimi očami.

„Veľmi výrazný nárast medzi tínedžermi a mladými dospelými určite upútal našu pozornosť, keď sme sa pozerali na údaje,“ uviedol Dr. Christopher Murray, riaditeľ Inštitútu pre zdravotné metriky a hodnotenie.

Rastúca úmrtnosť mladých pritom nevypovedá len o nedostatočnej zdravotnej starostlivosti, ale aj o zlyhaní systémov, ktoré majú chrániť fyzické i duševné zdravie.

Úmrtnosť detí a mladých dospelých stúpa

Štúdia Global Burden of Disease predstavuje jedno z najrozsiahlejších vedeckých úsilí v dejinách modernej demografie. Na jej tvorbe sa podieľalo viac ako 16 500 vedcov z celého sveta, ktorí spojili svoje poznatky a údaje z viac ako 300 000 zdrojov.

Tento výskum, publikovaný v prestížnom časopise The Lancet a predstavený na Svetovom summite o zdraví v Berlíne, vytvára jedinečný obraz o tom, ako sa mení zdravie populácie naprieč vekovými skupinami, pohlaviami a kontinentmi.

Demografická analýza sledovala vývoj úmrtnosti a očakávanej dĺžky života v 204 krajinách a 660 subnárodných oblastiach od roku 1950 až po rok 2023. Po skúsenosti s pandémiou COVID-19 sa vedci zamerali na to, ako sa globálne krízy premietajú do demografických ukazovateľov.

V roku 2023 zomrelo na Zemi 60,1 milióna ľudí. Z tohto počtu tvorilo až 4,67 milióna úmrtí detí do 5 rokov. Celkový obraz sa však dramaticky líši podľa regiónov. Vo východnej Ázii sa úmrtnosť detí do 5 rokov znížila o približne 68 %. 

Naopak, úmrtnosť tínedžerov a mladých dospelých stúpla najmä vo vysokopríjmových a východoeurópskych krajinách. Konkrétne stúpla vo vekových skupinách 15–19 a 20–24 rokov vo východnej Európe a 5–14 a 25–39 rokov v Severnej Amerike. Vedci predpokladajú, že tieto úmrtia súvisia s prudkým nárastom úzkosti a depresie, najmä u mladých žien.

Zvláštnu pozornosť si zaslúži subsaharská Afrika. Model odhalil vyššiu úmrtnosť detí vo veku 5–14 rokov a mladých žien vo veku 15–29 rokov. Naopak, v skupine ľudí starších ako 50 rokov zaznamenal pokles úmrtnosti.

Neprenosné ochorenia

Dr. Githinji Gitahi, výkonný riaditeľ organizácie Amref Health Africa, hovorí, že Afrika v sebe nesie energiu, ktorá by mohla hýbať svetom, no zároveň nesie aj bremeno zdravotných problémov. Viac ako 60 % populácie kontinentu tvorí generácia mladšia ako 25 rokov, čo predstavuje „neuveriteľný potenciál“. Ak má však tento potenciál prežiť, úmrtnosť musí klesnúť.

Gitahi zdôrazňuje, že „zdravie predstavuje najsilnejšiu investíciu a integrovaná starostlivosť zostáva kľúčom, keď čelíme trojnásobnému bremenu životných nákladov, rastu neprenosných chorôb, prepuknutiu prenosných ochorení a zmene klímy.“

Malária, HIV či tuberkulóza zostávajú najčastejšími zabijakmi mladých. Zdravotné systémy často nedokážu zabezpečiť včasnú diagnostiku, dostupnú liečbu a kontinuálnu starostlivosť. Popri infekčných ochoreniach sa však rozmáha aj ďalší, menej viditeľný nepriateľ.

Neprenosné choroby, ako cukrovka, vysoký tlak či obezita, sa šíria naprieč mestskými populáciami, kde rýchle občerstvenie a lacné, spracované potraviny vytláčajú tradičné spôsoby stravovania.

Gitahi varuje, že nárast neprenosných chorôb medzi mladými Afričanmi už nie je hrozbou budúcnosti, ale realitou súčasnosti. Nedostatok regulácie výroby potravín, slabá edukácia o výžive a životný štýl formovaný mestským stresom a reklamou vytvárajú prostredie, v ktorom zdravie ustupuje konzumu.

Na túto nerovnováhu upozorňuje aj profesorka Emmanuela Gakidou z Inštitútu pre zdravotné metriky a hodnotenie (IHME). Podľa nej sa zdanlivý pokrok v regiónoch s nízkymi príjmami ocitol na hrane zrútenia.

„Tieto krajiny sa spoliehajú na globálne financovanie zdravotníctva, ktoré zabezpečuje život zachraňujúcu primárnu starostlivosť, lieky a vakcíny. Bez tejto podpory sa priepasť určite ešte prehĺbi,“ vysvetľuje pre The Guardian. Ak sa medzinárodná pomoc oslabí, úmrtnosť v chudobných štátoch sa zvýši, pretože zanikne najzákladnejšia forma ochrany života.

Odborníci preto vyzývajú vlády, medzinárodné organizácie aj súkromný sektor, aby zdravie mladých prestali vnímať ako okrajovú tému a začali ho považovať za strategickú prioritu.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta