200 rokov staré tajomstvo odhalené. DNA odhalila, čo zničilo Napoleonovu armádu

Keď francúzsky cisár Napoleon Bonaparte v lete 1812 viedol na Rusko armádu s viac než 500-tisíc vojakmi, veril, že dobyje Moskvu a zlomí odpor cára Alexandra I. Po mesiacoch pochodovania cez Poľsko, Litvu a Bielorusko jeho vojsko síce mesto obsadilo, no nečakalo ho víťazstvo, ale prázdne a vypálené ulice.

Podľa nemeckej televízie Deutsche Welle sa po ústupe z Ruska vrátilo do Francúzska len približne 30 000 mužov – necelých šesť percent pôvodnej sily. Zvyšok padol v bojoch, zahynul hladom, vyčerpaním alebo podľahol chorobám, ktoré sa šírili v radoch armády.

Vojaci čelili hladu, mrazu aj epidémii škvrnitého týfusu, ktorý bol v minulosti považovaný za hlavného vinníka tejto katastrofy. Nový výskum však ukazuje, že za skazou Napoleonovej „Grande Armée“ stálo viac než len jeden patogén.

DNA po 200 rokoch odhalila nové infekcie

Výskumníci z parížskeho Institut Pasteur analyzovali zuby vojakov pochovaných v masovom hrobe vo Vilniuse, ktorý bol objavený v roku 2001. Pomocou moderných techník sekvenovania DNA sa im podarilo identifikovať dve nové baktérie – Salmonella enterica spôsobujúcu paratýfus a Borrelia recurrentis, ktorá vyvoláva návratnú horúčku.

Vedúci autor štúdie Rémi Barbieri pre televíziu CNN uviedol, že „doteraz sa predpokladalo, že armádu zdecimoval výhradne týfus. Teraz však vieme, že vojakov postihlo viac infekcií naraz“.

Tím pod vedením paleogenetika Nicolása Rascovana dokázal vďaka technológii vysokokapacitného sekvenovania analyzovať aj silne degradované vzorky staré viac než dve storočia. „Dnes dokážeme presne určiť, ktoré patogény sa v telách týchto ľudí nachádzali,“ vysvetlil Rascovan pre Deutsche Welle.

Podľa vedcov sa vo francúzskom tábore miešali choroby s podobnými symptómami – horúčkami, bolesťami svalov a extrémnou únavou. Vojenskí lekári z roku 1812 by ich nedokázali rozlíšiť. Kombinácia epidémie, mrazu a hladu tak spôsobila, že prežiť bolo takmer nemožné.

Z masového hrobu do vedeckých dejín

Masový hrob vo Vilniuse obsahoval stovky tiel francúzskych vojakov. Už staršia analýza z roku 2006 v nich odhalila DNA baktérií Rickettsia prowazekii (pôvodcu týfusu) a Bartonella quintana (spôsobujúcu zákopovú horúčku). Nový výskum však odhalil, že situácia bola ešte zložitejšia.

Podľa historikov ide o významný objav, ktorý mení chápanie jednej z najväčších vojenských katastrof v európskych dejinách. Odborníčka na vojenské epidémie Erica Charters z Oxfordskej univerzity pre Deutsche Welle uviedla, že „choroby sa v Napoleonovej armáde šírili rýchlo nielen v dôsledku vojenských pochodov, ale aj vďaka obchodu a kontaktom v rámci jeho impéria.“

Zaujímavé je, že jedna z objavených baktérií mala pôvod v Anglicku – krajine, ktorá bola Napoleonovým hlavným nepriateľom. Tento fakt podľa výskumníkov ukazuje, aké mobilné boli patogény už pred 200 rokmi.

Choroby a vojny kráčajú ruka v ruke

Epidémie boli už od nepamäti neoddeliteľnou súčasťou vojenských konfliktov. „Keď sa rozpadne infraštruktúra, chýba potrava a čistá voda, prichádzajú choroby,“ vysvetľuje Charters. Pripomína, že podobné javy vidíme aj v súčasnosti, keď ozbrojené konflikty vedú k narušeniu sanitácie a následným epidémiám.

Podľa výskumníkov dnes technológia umožňuje skúmať minulosť s presnosťou, o akej sa vedcom pred niekoľkými rokmi ani nesnívalo. „Za 20 rokov sa posun v genetickom výskume stal neuveriteľným. To, čo bolo kedysi nemožné, dnes robíme rutinne,“ dodal Rascovan pre CNN.

Nové zistenia tak nielen objasňujú, prečo Napoleonova armáda tak tragicky zlyhala, ale aj dokazujú, ako genetika dokáže meniť historické poznanie.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti