Socializmus vs. kapitalizmus: Analytici porovnali ceny, mzdy a dĺžku života pred a po Nežnej revolúcii
- Porovnali sme, koľko ste si mohli kúpiť za mzdu pred rokom 1989 a dnes
- Zistili sme, na aké tovary ste museli pracovať dlhšie a na aké kratšie
- Analytici vysvetľujú, prečo si mnohí myslia, že sa žilo lepšie
- Porovnali sme, koľko ste si mohli kúpiť za mzdu pred rokom 1989 a dnes
- Zistili sme, na aké tovary ste museli pracovať dlhšie a na aké kratšie
- Analytici vysvetľujú, prečo si mnohí myslia, že sa žilo lepšie
Pred Nežnou revolúciou sme na väčšinu tovarov a služieb robili dlhšie a dožívali sme sa menej rokov. Výrazný rozdiel je aj v ponuke, z ktorej si môžeme vyberať. Napriek tomu prežíva mýtus, že dnes sa žije horšie než v roku 1989, upozornil Marek Malina, analytik online investičnej platformy Portu. Jediným tovarom, na ktorý sme pred rokom 1989 pracovali kratšie, bol chlieb.
Porovnanie cien a pracovného času
„Aktuálne z bežných tovarov pracujeme dlhšie iba na chlieb – v priemere 15 minút, pri priemernej mzde 1654 eur. V roku 1989 to bolo iba deväť minút pri mzde 3090 Kčs. Rovnako náročné je zarobiť si na liter čerstvého polotučného mlieka – dnes aj pred revolúciou to trvalo šesť minút. Ostatné tovary bežnej spotreby zlacneli, najväčší rozdiel je v elektronike. Napríklad, kým na farebný televízor sa robilo v roku 1989 vyše štyri mesiace, dnes je to 6,3 pracovného osemhodinového dňa,“ priblížil Malina na základe dát Štatistického úradu SR a Národnej banky Slovenska.
Analytik Československej obchodnej banky Marek Gábriš doplnil, že za priemernú mesačnú mzdu sa dalo pred novembromovou revolúciou zaobstarať menej slepačích vajíčok, a to až o takmer 4000, alebo ryže zhruba o 700 kilogramov. „Dokonca aj pivo, o ktorom sa tradovalo, že ak príde k zdraženiu, tak padne vláda, je dnes v pomere k dnešným mzdám lacnejšie. Dnes si môžeme za jednu mzdu kúpiť v porovnaní s rokom ’89 takmer o 275 ‚pollitrákov‘ viac,“ uviedol analytik.
Rozdiely v spotrebnom tovare a osobných autách
Najväčšie rozdiely sú podľa Gábriša pri spotrebnom tovare. Napríklad za jednu mzdu si dnes kúpite štyrikrát viac chladničiek ako vtedy, trikrát viac detských bicyklov, takmer 14-krát viac televízorov. Natankovali by ste dnes aj trikrát viac benzínu. Na osobné auto bolo treba pracovať 27 mesiacov, no v súčasnosti je to podľa analytika menej ako desať mesiacov.
Životná úroveň a dĺžka života
Malina pripomenul, že životná úroveň sa nedá merať iba tým, koľko tovarov a služieb si dokážeme kúpiť za jednu výplatu. Okrem vyššej miery osobnej slobody, možnosti cestovať, žijeme dnes zdravšie, a preto aj dlhšie. Stredná dĺžka života pri narodení dosiahla podľa Štatistického úradu SR v roku 2024 takmer 78,5 roka – 75 rokov u mužov a takmer 82 u žien.
V roku 1989 to bolo 71,2 roka v priemere, u žien 75,4 roka, u mužov necelých 67. Zásadne sa pod tento vývoj podpísala približne štvrtinová dojčenská úmrtnosť a rovnako približne štvrtinové je dnes aj znečisťovanie životného ovzdušia.
Emocionálne vnímanie socializmu
Presvedčenie, že za socializmu sa žilo lepšie, tak môžeme podľa Malinu pripísať najmä emóciám. V ostatnom čase spoločnosť zažila viacero kríz, v súčasnosti čelí konsolidácii, ktorá pozostáva do značnej miery zo zvyšovania životných nákladov. Zväčšili sa aj príjmové rozdiely.
„Kým v nedostatkovej ekonomike si ľudia z rôznych spoločenských vrstiev mohli dovoliť kúpiť viac-menej to isté, dnes sú rozdiely vidieť na prvý pohľad. Aj preto v rôznych prieskumoch za socializmom banujú najmä ľudia s nižším vzdelaním z nižších príjmových skupín,“ dodal analytik.
Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska