Koniec byrokracie: EK spúšťa „vojenský Schengen“. Má zrýchliť presuny armády a posilniť Európu proti ruskej hrozbe

Európa zvyšuje výdavky na obranu. Jedna otázka však zostáva do značnej miery zanedbávaná – ako čo najrýchlejšie presunúť vojenské vybavenie z jednej krajiny do druhej v prípade konfliktu.

O „vojenskom Schengene“, oblasti, v ktorej sa zbrane a vojaci môžu voľne pohybovať v rámci bezpasovej zóny bloku rovnako ľahko ako civilisti, sa hovorí už roky. Doteraz však zostáva pre EÚ aj NATO nedosiahnuteľným cieľom, a to aj napriek zvýšeným bezpečnostným obavám spôsobeným vojnou na Ukrajine.

Plán vojenského Schengenu

Európska komisia dnes predstavila nový plán tzv. vojenského Schengenu, ktorý má výrazne zlepšiť presun vojakov a vojenskej techniky naprieč EÚ.

Jedným z kľúčových opatrení nového plánu bude zrýchlené povoľovanie cezhraničnej vojenskej mobility. V súčasnosti nie sú pravidlá v 27 členských štátoch harmonizované a niektorým trvá týždne, kým odpovedia na žiadosť inej krajiny EÚ o presun vojsk a/alebo vybavenia na ich území.

Šesťhodinový limit v kríze

Nový návrh Európskej komisie zásadným spôsobom skracuje čas, počas ktorého môže členský štát zdržiavať prechod armády iného člena Únie. Píše portál Euronews. Podľa plánu budú mať štáty najviac tri dni na udelenie povolenia v období mieru a len šesť hodín v čase akútnej hrozby. Ide o kľúčový prvok pripravovaného „vojenského Schengenu“, ktorý má odstrániť dnešné zdĺhavé procesy.

Komisár pre udržateľnú dopravu a cestovný ruch Apostolos Tzitzikostas podľa Euronews upozorňuje, že presun jednotiek naprieč Európou je stále pomalý: „Dnes, aby sa presunula vojenská technika a jednotky… trvá mesiace.“ Dodáva tiež, že „nemôžete brániť kontinent, ak sa cezeň nemôžete pohybovať“. 
„Je to veľmi jasné. Takže vytvárame tento vojenský Schengen.“

Šéfka úniovej diplomacie Kaja Kallasová podľa ČTK konštatovala, že cesty, mosty, železnice a ďalšia infraštruktúra EÚ nie je v súčasnosti prispôsobená na rýchlu reakciu v prípade hrozby. Na dnešnej tlačovej konferencii v Bruseli uviedla, že niektoré krajiny vyžadujú oznámenie 45 dní vopred, než povolia vstup cudzej vojenskej techniky na svoje územie.

Modernizácia dopravných tepien a posilnenie strategických koridorov 

Celoeurópsky priestor vojenskej mobility by mal byť vytvorený do roku 2027 a EÚ by sa tak podľa komisie mala posunúť o krok bližšie k takzvanému vojenskému Schengenu. Norma tiež hovorí o posilňovaní odolnosti dopravnej infraštruktúry. V členských štátoch EÚ by malo dôjsť k modernizácii kľúčových trás významných pre presuny vojenskej techniky, aby mohla infraštruktúra slúžiť civilnému i vojenskému využívaniu.

Vybralo sa približne 500 projektov, ktoré sú nevyhnutné pre posilnenie štyroch strategických vojenských koridorov – ich presné umiestnenie zatiaľ nie je verejné. Píše ČTK. Cieľom je modernizovať cesty, železničné trate, prístavy, letiská, tunely a mosty tak, aby uniesli váhu a veľkosť vojenskej techniky.

Výdavky verzus potreby

„Solídne logistické siete rozhodujú o víťazstve a prehre vojen,“ povedal Tzitzikostas a dodal, že „zameranie je na krátkodobé investície s rýchlym ziskom na rýchle zvýšenie kapacity.“

Tzitzikostas odhaduje, že na túto prácu bude potrebných 100 miliárd eur, ale EÚ doteraz v súčasnom viacročnom rozpočte, ktorý končí v roku 2027, vyčlenila na vojenskú mobilitu iba 1,7 miliardy eur, čo komisár označil za „kvapku v mori“.

Výbuch na železnici otriasol Poľskom a vyvolal núdzové stretnutie ministrov. Premiér potvrdil podozrenie na sabotáž

Tzitzikostas však povedal, že to nie je jediný fond peňazí, ktorý majú členské štáty k dispozícii.

Komisia navrhuje, aby sa súčasne vytvoril aj nový európsky systém vojenskej mobility po vzore mechanizmu civilnej ochrany. Ten má umožniť rýchle poskytnutie vybavenia či logistickej podpory – od plochých vlakov cez trajekty až po strategické letecké kapacity. Súčasťou bude aj „katalóg vojenskej mobility“, ktorý zhromaždí prehľad civilných dopravných prostriedkov vhodných pre vojenské účely. Všetky tieto aktivity bude koordinovať nová skupina pre vojenskú mobilitu, v ktorej bude mať každý štát svojho národného koordinátora.

Kľúčovým prvkom plánu je aj nový systém nazvaný EMERS, ktorý umožní členským krajinám alebo Európskej komisii navrhnúť dočasné pozastavenie bežných dopravných pravidiel počas núdzových situácií. Po svojom spustení by napríklad EMERS poskytol armáde prioritný prístup k infraštruktúre, dopravným prostriedkom a základným službám.

Modernizácia obranného priemyslu

„Geopolitická situácia vo svete nie je teraz jednoduchá, takže sa musíme naučiť konať rýchlejšie, musíme sa naučiť pracovať tvrdšie a musíme sa naučiť dosahovať výsledky oveľa skôr, ako by sme očakávali,“ vyhlásil podľa Euronews Tzitzikostas.

Súčasťou dnes zverejneného balíčka je aj plán transformácie obranného priemyslu EÚ. Jeho cieľom je prepojiť komunity zaoberajúce sa technológiami a obranou, urýchliť využívanie pokročilých technológií vo vojenských schopnostiach a posilniť európsku výrobnú kapacitu prostredníctvom inovácií.

Ruský útok na Ukrajinu podľa Európskej komisie odhalil, akým tempom sa menia moderné obranné technológie. „Technológie ako umelá inteligencia, kvantové riešenia, drony či vesmírne systémy zásadne menia podobu súčasných konfliktov. Na scénu vstupujú nové subjekty – od startupov až po inovatívne malé a stredné firmy – ktoré pretransformovali spôsob, akým Európa navrhuje a buduje svoje vojenské kapacity,“ konštatovala komisia.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta