12 miliárd dolárov a roky zásob kritickej munície sú preč. USA míňajú drahé strely na lacné iránske drony

Vojna s Iránom začína pre Spojené štáty prinášať nielen vojenské, ale aj čoraz citeľnejšie finančné a logistické dôsledky. Podľa denníka Financial Times americká administratíva od začiatku konfliktu spotrebovala „roky“ zásob kriticky dôležitej munície, čo vyvoláva otázky o tom, ako rýchlo dokáže Pentagon doplniť svoje sklady. Rýchle tempo nasadenia sa týka najmä pokročilých zbraní dlhého dosahu vrátane rakiet Tomahawk.

Podľa Guardianu informovali predstavitelia Pentagonu v uzavretom brífingu zákonodarcov, že náklady vojny už za prvých šesť dní presiahli 11,3 miliardy dolárov. Skutočný účet však môže byť ešte vyšší, pretože tento odhad sa vo veľkej miere týka iba použitej munície a nezahŕňa všetky ďalšie výdavky. Do nich patria presuny síl do regiónu, zdravotné náklady či nahrádzanie stratených lietadiel. Aj preto sa v americkej politike čoraz častejšie hovorí o sume, ktorá sa blíži k 12 miliardám dolárov.

Náklady rastú rýchlejšie než zásoby

Najväčšiu časť doterajších výdavkov tvorí práve munícia. Financial Times uvádza, že Pentagon minul obrovské množstvo rakiet Tomahawk a ďalších drahých systémov protivzdušnej obrany, ako sú Patriot a Thaad. Jeden zo zdrojov oboznámených s používaním americkej munície pre denník povedal, že ide o „masívne výdavky na Tomahawky“ a že námorníctvo ich bude pociťovať ešte niekoľko rokov.

Tieto čísla ukazujú, prečo sa vo Washingtone začína hovoriť o vyčerpaní zásob. Raketa Tomahawk s bojovou hlavicou s hmotnosťou približne 450 kilogramov stojí podľa Financial Times 3,6 milióna dolárov za kus. Za posledných päť rokov americká armáda nakúpila len 322 takýchto rakiet. To je dôležité číslo, pretože podľa odhadu Centra pre strategické a medzinárodné štúdiá, na ktorý sa odvoláva denník, USA použili počas prvých 100 hodín vojny 168 Tomahawkov. Ďalšie rakety už pritom armáda minula v predchádzajúcich útokoch na húsíov v Jemene a na iránske zariadenia v rokoch 2024 a 2025.

zdroj: TASR/U.S. Central Command via AP

Drahé americké strely proti lacným dronom

Prudký rast nákladov súvisí aj s nepomerom medzi cenou amerických zbraní a iránskych prostriedkov útoku. Demokratický senátor Mark Kelly podľa Financial Times upozornil, že každá vypálená strela zo systémov Patriot či Thaad stojí milióny dolárov, zatiaľ čo Irán nasadzuje aj lacné drony Šáhid, ktoré podľa amerických spravodajských odhadov dokáže vyrábať približne za 30 000 dolárov za kus. Kelly to zhrnul jasne slovami „Táto matematika nevychádza.“

Aj Guardian píše, že prvé dni vojny sa opierali o sofistikované a drahé presne navádzané zbrane. Medzi nimi bola aj kĺzavá bomba AGM 154 Joint Standoff Weapon, ktorej cena sa pohybuje od 578 000 do 836 000 dolárov za kus. Neskôr Pentagon prešiel na lacnejšiu muníciu, napríklad JDAM. Najmenšia bojová hlavica tohto typu stojí asi 1 000 dolárov a navádzacia súprava, ktorá z bežnej bomby urobí presnú zbraň, približne 38 000 dolárov. To naznačuje, že armáda sa už snaží znižovať tempo míňania najdrahších zásob.

Kongres chce vysvetlenia

Rastúce náklady budú mať aj politické dôsledky. Financial Times uvádza, že Pentagon má v najbližších dňoch požiadať Biely dom a Kongres o dodatočné financovanie pre armádu až do výšky 50 miliárd dolárov. Práve tento krok môže otvoriť ostrý spor medzi administratívou a zákonodarcami.

Republikánska senátorka Lisa Murkowskiová, ktorá sedí v rozpočtovom výbore Senátu, varovala, že Kongres nebude ochotný podpisovať výdavky bez podrobného zdôvodnenia. „Musíte nám byť schopní poskytnúť informácie, keď ich žiadame, a zdôvodnenie. Nepovažujte za samozrejmé, že úlohou Kongresu je v podstate len vypísať šek,“ povedala podľa Financial Times.

Administratíva Donalda Trumpa sa medzitým snaží verejnosť uistiť, že zásob je dosť. Minister obrany Pete Hegseth tvrdí, že USA nemajú nedostatok munície, a hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová vyhlásila, že americká armáda má viac než dosť zbraní na splnenie cieľov operácie. Údaje o výdavkoch, tempe paľby a pomalom dopĺňaní zásob však naznačujú, že vojna s Iránom sa môže veľmi rýchlo stať nielen konfliktom o bezpečnosť, ale aj konfliktom o limity americkej vojenskej kapacity.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie