Z odpadového CO₂ k palivu pre lietadlá: Čínski vedci posúvajú prelomovú technológiu z laboratória do praxe

Zatiaľ čo globálne komerčné letectvo stále funguje takmer výlučne na ropu, Čína robí kroky smerom k možnej alternatíve. Čínski vedci vyvíjajú technológiu, ktorá by mohla premieňať skleníkové plyny na letecké palivo. Pre odvetvie, ktoré čelí prudkému rastu cien energií, by to mohlo predstavovať významný posun, uviedol denník South China Morning Post.

Výskumníci zo Shanghai Institute of Advanced Research posunuli proces premeny oxidu uhličitého z laboratórnych podmienok smerom k škálovateľnej výrobe.

Premena oxidu uhličitého na palivo

Ich prístup sa zameriava na priamu konverziu oxidu uhličitého na uhľovodíky s dlhým reťazcom, ktoré tvoria základ leteckého paliva. Proces v podstate obracia spaľovanie – kombináciou odpadového plynu s vodou vzniká energeticky husté kvapalné palivo.

Tento chemický proces už roky brzdia dve prekážky: rast uhlíkových reťazcov je problematický a schopnosť zamerať sa na najcennejšie produkty s dlhým reťazcom zostáva nízka.

Podľa zistení publikovaných v ACS Catalysis, poprednom mesačníku s recenzovaným hodnotením vydávanom Americkou chemickou spoločnosťou, čínsky tím dosiahol pokrok v prekonávaní dlhodobých technických bariér.

Známa aerolinka ruší 20 000 letov, aby ušetrila palivo. Škrty sa dotknú aj obľúbeného letiska slovenských dovolenkárov

Vedci sa už roky snažia efektívne pestovať uhlíkové reťazce a selektívne produkovať dlhšie molekuly potrebné pre letecké palivo vo veľkom meradle.

Ak sa táto technológia úspešne komerčne využije, mohla by znížiť závislosť od fosílnych palív a zároveň recyklovať emisie uhlíka, čo je prístup, ktorý môže zmeniť formovanie leteckého sektora aj širšej energetickej krajiny.

Čína otestovala vodíkový motor v lete

Kým tento prístup rieši výrobu leteckého paliva bez fosílnych zdrojov, iné projekty sa zameriavajú na samotné palivo, ktoré má v letectve nahradiť dnešný kerosín. Len začiatkom apríla Čína úspešne dokončila skúšobný let lietadla poháňaného motorom na kvapalný vodík, systémom, ktorý sa niekedy označuje ako „vodný motor“, ale presnejšie sa chápe ako jedno z najambicióznejších snáh o odklon letectva od fosílnych palív. Test sa uskutočnil 4. apríla 2026 v meste Ču-čou a informovalo o ňom niekoľko medzinárodných médií zameraných na inovácie v leteckom priemysle.

Lietadlo, 7,5-tonové bezpilotné nákladné vozidlo, vzlietlo, vystúpilo do výšky 300 metrov a zostalo vo vzduchu 16 minút, pričom prekonalo 36 kilometrov rýchlosťou 220 km/h. Použitý motor bol AEP100, ktorý vyvinula spoločnosť Aero Engine Corporation of China, kľúčový hráč v čínskej priemyselnej stratégii.

zdroj: Unsplash/@miha_meglic

Na rozdiel od mnohých západných snáh spaľuje AEP100 kvapalný vodík priamo v turbíne, podobne ako súčasné motory spaľujú petrolej. Počas letu nevznikajú žiadne emisie uhlíka, pričom hlavným vedľajším produktom je vodná para. Pokrok nespočíva v „používaní vody ako paliva“, ale v používaní vodíka získaného z vody ako priameho zdroja energie, čím sa odstraňuje potreba palív na báze ropy. 

Podobné experimenty pritom neprebiehajú len v Číne. Vodíkový pohon testujú aj západní výrobcovia, hoci zatiaľ často v iných konfiguráciách a fázach vývoja. 

Letecké palivo zdražuje: geopolitika obmedzuje dodávky a zvyšuje tlak na trh

Tento vývoj prichádza v čase výrazného rastu cien leteckého paliva, spôsobeného geopolitickým napätím. Celosvetové ceny leteckého paliva prudko rastú, zatiaľ čo jeho dostupnosť klesá v dôsledku vojny v Iráne, ktorý sa ani po týždňoch neposunul bližšie k vyriešeniu. Priemerná svetová cena bola na konci minulého týždňa 179 dolárov za barel, vrátane 187 dolárov za barel v Európe. 

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta