Tvoja pamäť slabne kvôli chybe, ktorú robíš každé ráno. Lekárka s 15-ročnou praxou odporúča jednoduchý trik

Zlepšenie pamäti nemusí byť výsledkom zložitých techník, drahých doplnkov alebo hodín tréningu. Doktorka Heather Sandison, ktorá sa 15 rokov venuje výskumu mozgu, pre portál CNBC povedala, že existuje jedna zásadná vec, ktorá má výrazný vplyv na pamäť a aj celkové fungovanie mysle. 

Mnohí ľudia totiž fungujú na autopilote. Ráno vstávajú v rovnakom čase, chodia rovnakou trasou, robia tie isté úlohy a večer sa vracajú k tým istým zaužívaným aktivitám. Mozog si na tento režim zvykne a prestane byť aktívny v oblastiach, ktoré sú zodpovedné za učenie a pamäť.

Rutina síce šetrí energiu, ale oslabuje pamäť

Mozog je prirodzene nastavený tak, aby šetril energiu. Keď vykonávaš činnosti opakovane, postupne ich automatizuje. Tento proces je efektívny, ale má aj negatívnu stránku.

Podľa National Library of Medicine sa pri rutinných činnostiach znižuje aktivita neurónov, ktoré sú zodpovedné za spracovanie nových informácií. Mozog jednoducho nemá dôvod vytvárať nové spojenia, pretože všetko už „pozná“.

Pamäť však funguje práve na vytváraní a posilňovaní týchto spojení. Ak sa nevytvárajú nové, schopnosť zapamätať si informácie postupne slabne.

Nové podnety nútia mozog pracovať naplno

Odborníci preto odporúčajú jednoduchú zmenu a tou je pravidelne vystavovať mozog novým situáciám. Nemusí ísť o drastické životné rozhodnutia. Stačí len malé vybočenie z bežného režimu tzv. „sidequest“.

Keď sa ocitneš v novej situácii, mozog musí spracovávať neznáme informácie, orientovať sa a reagovať. Aktivujú sa oblasti spojené s učením, pozornosťou aj pamäťou.

Tento proces podporuje podľa National Library of Medicine neuroplasticitu, čo je schopnosť mozgu meniť sa a prispôsobovať. Práve vďaka nej si dokážeme pamätať nové veci a učiť sa počas celého života.

Informácie si zapamätáš lepšie, keď ich aktívne spracuješ

Dôležité nie je len to, čo robíš, ale aj ako to robíš. Pasívne prijímanie informácií má oveľa menší efekt ako ich aktívne zapojenie.

Ak mozog len „prijíma“, napríklad pri sledovaní videí bez sústredenia, informácie sa ukladajú plytko. Naopak, keď sa snažíš nad nimi premýšľať, spájať ich s inými poznatkami alebo si ich vybavovať, vytváraš pevnejšie pamäťové stopy.

Práve tento princíp vysvetľuje, prečo si lepšie pamätáme zážitky ako rutinné dni. Nové skúsenosti sú intenzívnejšie a mozog ich vie dôkladnejšie spracovať.

Pamäť sa dá zlepšovať počas celého života

Jedným z najdôležitejších zistení moderného výskumu je fakt, že pamäť nie je nemenná. Dá sa trénovať a zlepšovať bez ohľadu na vek. Mozog reaguje na podnety počas celého života. Ak ho pravidelne „vyzývaš“ k novým úlohám, tak si dokáže udržať svoju výkonnosť dlhšie.

To znamená, že aj jednoduché zmeny v každodennom živote môžu mať z dlhodobého pohľadu pozitívny efekt. Učenie sa nových vecí, skúšanie nových aktivít alebo zmena zaužívaných návykov môže výrazne podporiť pamäť.

Okrem mentálnych cvičení zohráva dôležitú úlohu aj celkový životný štýl. Fyzická aktivita zlepšuje prekrvenie mozgu a podporuje jeho fungovanie. Rovnako dôležitý je aj sociálny kontakt. Komunikácia s inými ľuďmi stimuluje mozog a pomáha udržiavať mentálnu flexibilitu. Naopak, dlhodobý stres alebo izolácia môže pamäť negatívne ovplyvniť.

Najjednoduchšia rada má najväčší efekt

Podľa Sandison by si nemal fungovať na autopilote. Mozog potrebuje nové impulzy, aby mohol rásť a fungovať efektívne. Nemusíš meniť celý život, stačí len robiť veci trochu inak než doteraz.

Aj malé zmeny môžu viesť k veľkému výsledku. Lepšia pamäť, vyššia miera sústredenia sa a celkovo lepšie fungovanie mozgu sú dostupné každému, kto je ochotný vystúpiť zo stereotypu.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing