Zmenšuje mozog a ničí pamäť: Neurológovia varujú pred večerným zvykom, ktorý mnohí považujú za relax

Zažil to už takmer každý. Už po jednom poháriku sa telo uvoľní, hlava spomalí, oči oťažejú. Človek má pocit, že zaspáva ľahšie a lepšie. Práve preto veľa ľudí považuje večerný drink za spôsob relaxu.

Kým však človek cíti úľavu, v hlave sa potichu narúšajú procesy, od ktorých závisí pamäť či sústredenie. A nejde o žiadne nepatrné zmeny. „Alkohol zmenšuje mozog,“ uviedol neurológ Dr. Fawad Mian pre portál Parade.

Problém pritom nespočíva len v nadmernom pití. „Hoci je alkohol hlboko zakorenený v kultúre a spoločenských zvykoch, súčasné dôkazy hovoria, že abstinencia alebo veľmi nízka konzumácia je vo všeobecnosti najlepšia pre dlhodobé zdravie mozgu aj celkové zdravie,“ zdôrazňuje klinický profesor a odborník na starnutie mozgu Dr. Paul E. Bendheim.

Ako alkohol ničí mozog

Rozdiel človek pocíti najmä ráno. Aj po siedmich či ôsmich hodinách v posteli sa môže zobudiť s ťažkou mozgovou hmlou. Alkohol totiž výrazne narúša REM spánok, teda presne tú časť, počas ktorej mozog spracúva emócie, upevňuje spomienky a vytvára nové nervové spojenia.

Potvrdzuje to aj systematický prehľad publikovaný v odbornom časopise Sleep Medicine Reviews. Vedci zistili, že alkohol narúša REM spánok už pri nižších dávkach. „Alkohol je toxický pre mozgové bunky, potláča rastové faktory a zhoršuje zdravie neurónov. Je to, ako keby ste rastlinám zobrali slnko a vodu,“ vysvetľuje Dr. Mian.

Alkohol navyše pôsobí veľmi zradne. V prvej polovici noci navodí pocit únavy a uvoľnenia, takže človek nadobudne dojem, že sa mu lepšie zaspáva. Neskôr sa však situácia otočí. „Alkohol v prvej polovici noci pôsobí sedatívne, ale v druhej polovici, keď sa odbúrava, vedie k nepokojnému spánku, častejšiemu budeniu a nepríjemným snom,“ upozorňuje Dr. Bendheim.

Najväčší omyl pritom spočíva v predstave, že problém sa týka len tvrdého alkoholu alebo nadmerného pitia. Veľká štúdia publikovaná v Nature Communications analyzovala mozgové snímky viac než 36-tisíc ľudí. Vedci našli súvislosť medzi konzumáciou alkoholu a menším objemom sivej aj bielej hmoty mozgu. Zmeny sa objavovali už pri relatívne nízkej, no pravidelnej konzumácii alkoholu.

„Krátkodobo alkohol spomaľuje funkcie mozgu, zhoršuje pozornosť, reakčný čas, rozhodovanie a tvorbu nových spomienok, najmä ak naruší spánok,“ objasňuje neuropsychológ Dr. Jasdeep S. Hundal. „Pri dlhodobom ťažkom pití môže mozog strácať objem, čo ovplyvňuje myslenie; zraniteľný je najmä hipokampus, teda oblasť dôležitá pre pamäť,“ dopĺňa neurologička Dr. Jessica Zwerling.

Čo mozgu naopak prospieva?

Neurológovia však nehovoria iba o návykoch, ktoré mozog ničia. Rovnako upozorňujú aj na to, čo mu naopak prospieva.

Úplný základ predstavuje konzistentný spánkový režim.„Mozog funguje najlepšie pri pravidelnom čase spánku. Väčšina dospelých by mala cieliť približne na 7 až 9 hodín. Práve konzistentnosť podporuje pamäť, sústredenie a kognitívny výkon,“ vysvetľuje Dr. Hundal.

Najväčší problém spôsobuje chaos. Raz spíš päť hodín, inokedy deväť. Jeden deň zaspíš o desiatej, druhý o jednej ráno. Nervový systém potom funguje v neustálom strese a mozog nedokáže efektívne regenerovať.

Ďalším návykom, ktorý ťa možno prekvapí, je krátka prechádzka po večeri. Neurológ Dr. Mian upozorňuje, že práve metabolické zdravie úzko súvisí so zdravím mozgu. Už len pár minút pokojnej chôdze môže podporiť trávenie, znížiť stres a pripraviť telo na kvalitnejší spánok.

„Inzulínová rezistencia poškodzuje viacero štruktúr v tele vrátane tepien zásobujúcich mozog. Večerná prechádzka môže pomôcť znížiť stresový kortizol a uľahčiť zaspávanie,“ vysvetľuje.

Posledný návyk, na ktorý odborníci často upozorňujú, spočíva v obmedzení obrazoviek pred spaním. Telefón v posteli je pre mnohých ľudí úplne bežnou súčasťou večera. Posledné minúty dňa trávia scrollovaním sociálnych sietí, videami alebo správami s pocitom, že im pomáhajú „vypnúť hlavu“.

Mozog to však vníma ako ďalšiu aktivitu, ďalší príval informácií a ďalší dôvod zostať v pohotovosti. „Používanie telefónu a scrollovanie neskoro večer udržiava mozog stimulovaný, sťažuje prechod do spánku, odďaľuje prirodzené upokojenie a znižuje kvalitu spánku,“ upozorňuje Dr. Mian.

Nie je to teda len o genetike či veku. Veľkú časť toho, ako bude tvoj mozog fungovať o desať či dvadsať rokov, ovplyvňuje práve večerný režim.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing