Najnižšie platy na Slovensku majú 3 odvetvia. Mzdy v nich nedosahujú ani 1 100 eur (REBRÍČEK)

Minulý týždeň sme sa pozreli na profesie s najvyššími platmi. Dnes prinášame opačný rebríček a pýtame sa, v ktorých povolaniach aktuálne ľudia zarábajú na Slovensku najmenej.

Odpoveď prináša analýza portálu Platy.sk, ktorá zoradila pozície podľa priemerného hrubého mesačného platu. Na chvoste mzdového rebríčka sa pritom ocitli povolania, bez ktorých by spoločnosť len ťažko fungovala.

Najmenej zarába upratovač

Úplne na dne rebríčka sa nachádza profesia upratovača. Jeho priemerný hrubý plat dosahuje 988 eur mesačne.

Je to suma, ktorá je len tesne nad zákonnou minimálnou mzdou (v roku 2026 na úrovni 915 eur). Keďže pritom hovoríme o priemere, časť ľudí v tejto profesii reálne zarába ešte menej.

Hneď za upratovačom nasleduje strihač textilu s platom 991 eur a vrátnik či informátor s 1 003 eurami. Pod hranicou 1 100 eur sa drží aj pomocná sila do kuchyne s 1 015 eurami a poštový doručovateľ s 1 053 eurami.

Tri odvetvia, ktoré v rebríčku dominujú

Keď sa na zoznam pozrieme bližšie, vykryštalizujú sa tri oblasti, ktoré sa v ňom opakujú najčastejšie. Sú nimi gastro a hotelierstvo, textilný priemysel a pomocné práce.

Z oblasti cestovného ruchu a gastra sa medzi najnižšie platenými ocitli chyžný s 1 055 eurami, čašník izbovej služby s 1 058 eurami, plavčík s 1 112 eurami aj pomocný kuchár s 1 143 eurami. Textilný priemysel zastupujú okrem strihača aj krajčír s 1 062 eurami, šička s 1 063 eurami a obuvník s 1 115 eurami.

Práve tieto odvetvia dlhodobo patria k tým s najslabšou mzdovou úrovňou, čo súvisí so štruktúrou práce aj typom pracovných miest.

Slabo platené sú aj opatrovanie a sociálna práca

Najviac zaráža prítomnosť povolaní, ktoré majú obrovský spoločenský význam. Rebríček ukazuje, že nízke platy sa týkajú aj starostlivosti o ľudí.

Medzi najnižšie platené patrí opatrovateľ seniorov s priemerným platom 1 141 eur a špecialista na sociálnu rehabilitáciu s 1 144 eurami. Nízko, na úrovni 1 076 eur, skončil aj kinetoterapeut zo zdravotníctva.

Všetko sú to profesie, ktoré sa starajú o tých najzraniteľnejších ľudí, no finančné ohodnotenie tomu nezodpovedá. Práve táto takzvaná care economy patrí celosvetovo k podhodnoteným oblastiam.

Toto sú platy, o ktorých sa väčšine Slovákov môže len snívať

Ak pri najmenej platených profesiách hovoríme o mzdách tesne nad hranicou minimálnej mzdy, na vrchole rebríčka je situácia úplne opačná. Najlepšie platené pozície na Slovensku dosahujú mesačné zárobky presahujúce 5-tisíc až 7-tisíc eur v hrubom.

Kým upratovač podľa dát Platy.sk zarobí v priemere 988 eur mesačne, riaditeľ vývoja inkasuje v priemere 7 678 eur. Rozdiel medzi týmito dvoma profesiami tak predstavuje takmer 6 700 eur každý mesiac.

Rebríčku najlepšie platených pracovných miest dominujú najmä vrcholoví manažéri a špecialisti z technologického sektora. Medzi najlepšie odmeňované pozície patria generálni riaditelia, IT riaditelia, IT architekti, solution architekti či vedúci vývojových tímov.

Najlepšie platené pozície spája jedna zručnosť. Vďaka nej môžeš dosiahnuť plat cez 5 000 eur (REBRÍČEK)

Spoločným menovateľom týchto profesií nie je len vysoká odbornosť, ale aj schopnosť riadiť ľudí, rozhodovať o miliónových rozpočtoch alebo niesť zodpovednosť za fungovanie celej firmy.

Práve technologický sektor patrí v posledných rokoch medzi najrýchlejšie rastúce oblasti z pohľadu odmeňovania. Dopyt po odborníkoch na vývoj softvéru, dátovú analytiku, kybernetickú bezpečnosť či umelú inteligenciu dlhodobo prevyšuje ponuku.

Firmy preto o skúsených ľudí bojujú vyššími platmi a atraktívnymi benefitmi. Kým mnohé profesie na spodku rebríčka bojujú s nedostatkom financií, v technologických a manažérskych pozíciách sa mzdy pohybujú na úrovni, ktorá je pre veľkú časť Slovákov nedosiahnuteľná. Práve tento kontrast ukazuje, aké výrazné rozdiely dnes existujú na slovenskom trhu práce.

Nový zákon má rozdiely zviditeľniť

Práve do tohto prostredia vstúpila nová legislatíva. Od 7. júna 2026 platia na Slovensku pravidlá transparentnosti odmeňovania, ktoré majú do oblasti mzdového ohodnotenia vniesť viac svetla. 

Zákon, ktorý implementuje smernicu Európskej únie, prináša viacero zmien. Uchádzač o prácu musí dostať informáciu o nástupnom plate alebo platovom rozpätí ešte pred vyjednávaním, zamestnávateľ sa ho nesmie pýtať na predchádzajúci plat a zamestnanci majú právo poznať kritériá, podľa ktorých sa určujú mzdy.

Hlavným cieľom je znížiť rozdiely v odmeňovaní mužov a žien. Firmy budú musieť postaviť odmeňovanie na objektívnych a rodovo neutrálnych kritériách, pričom pri rovnakej práci by rozdiel v odmene nemal presiahnuť 5 %. Navyše väčšie firmy budú rozdiely v platoch pravidelne reportovať štátu.

Čo dnes ľudí láka k zamestnávateľovi

Otázkou zostáva, čo okrem výšky platu rozhoduje o tom, kam ľudia nastúpia. Postrehy z veľtrhu Profesia days 2026 naznačujú, že rastie dôraz na autenticitu a otvorenosť.

Kandidáti si podľa zistení už nevytvárajú obraz firmy len z marketingových sloganov a chcú počuť reálne skúsenosti zamestnancov. Zaujímajú sa o spôsob riadenia, atmosféru v tíme aj o možnosti rozvoja a zosúladenia práce so súkromím.

Pri nízkopríjmových profesiách však zostáva zásadným faktorom plat. Tam, kde sa mzda pohybuje tesne nad minimom, je férové a transparentné odmeňovanie často dôležitejšie než akýkoľvek benefit.

Transparentnosť platov nie je úplná novinka

Hoci sa o novom zákone hovorí ako o prelome, časť pravidiel platí na Slovensku už dlhšie. Podľa Zákonníka práce zamestnancom za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty prináleží rovnaká odmena.

Zakázaná je aj diskriminácia pre pohlavie, vek, rasu či náboženstvo, a to pri prijímaní do zamestnania, odmeňovaní aj prepúšťaní. Navyše od mája 2018 musia zamestnávatelia uvádzať v pracovných inzerátoch základnú zložku mzdy, teda hrubú mzdu bez variabilných častí, a zároveň nesmú zamestnancom zakazovať hovoriť o svojom plate.

Nová legislatíva tieto princípy sprísňuje a rozširuje. Práve preto sa o nej hovorí ako o konci tajomstiev okolo platov, hoci v skutočnosti nadväzuje na pravidlá, ktoré tu v základnej podobe existovali už predtým.

Kedy začnú platiť nové povinnosti

Zmeny neprídu naraz, ale budú sa zavádzať postupne podľa veľkosti firiem. Prvé pravidlá sú účinné už od 7. júna 2026 a týkajú sa všetkých zamestnávateľov.

Od tohto dátumu musí uchádzač dostať informáciu o nástupnom plate alebo platovom rozpätí ešte pred pohovorom, zamestnávateľ sa ho nesmie pýtať na predchádzajúci plat a zamestnanci majú právo poznať kritériá odmeňovania aj kariérneho postupu.

Do 31. júla 2026 majú firmy povinnosť nastaviť objektívnu štruktúru odmeňovania.

Postupne sa rozbehne aj reportovanie rozdielov v platoch. Firmy so 150 až 249 zamestnancami budú musieť prvýkrát vykázať rozdiely za obdobie august až december 2026 do 7. júna 2027, pričom menšie firmy so 100 až 149 zamestnancami sa pridajú od roku 2028. Najväčšie firmy s viac ako 250 zamestnancov budú reportovať každý rok, menšie raz za tri roky.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy