Tridsiatnici končia s mŕtvicou na nemocničných lôžkach. Neurológovia odporúčajú sledovať tieto štyri príznaky

Predstava, že mŕtvica prichádza až v starobe, už nezodpovedá tomu, čo vidia neurológovia v praxi. Prezidentka Slovenskej neurologickej spoločnosti prof. MUDr. Zuzana Gdovinová CSc. pre Startitup upozornila, že medzi pacientmi pribúdajú aj mladší ľudia. Tridsiatnik s mŕtvicou už prestáva byť raritou.

Model globálnej zdravotnej záťaže odhadol, že v roku 2021 utrpelo cievnu mozgovú príhodu približne 1,76 milióna ľudí vo veku od 15 do 49 rokov, čo je približne 14,8 percenta všetkých nových prípadov mŕtvice. Medzi rokmi 1990 a 2021 zároveň vzrástol počet nových prípadov v tejto vekovej skupine približne o 36 %.

Čo za týmto nárastom stojí a podľa čoho spoznať, že nejde o bežnú nevoľnosť, ale o stav, pri ktorom rozhoduje každá minúta?

Dve podoby mozgovej príhody

Cievna mozgová príhoda nevzniká vždy rovnakým spôsobom. Medicína rozlišuje dva hlavné typy, ktoré sa líšia mechanizmom vzniku, no oba dokážu v priebehu niekoľkých minút poškodiť mozog.

Ischemická cievna mozgová príhoda tvorí približne 85 % všetkých prípadov. Vzniká vtedy, keď krvná zrazenina alebo aterosklerotický plak upchá cievu a zastaví prísun krvi do určitej časti mozgu. Nervové bunky tak prídu o kyslík a živiny, bez ktorých nedokážu fungovať.

Pri hemoragickej cievnej mozgovej príhode sa odohrá iný scenár. Mozgová cieva praskne a krv začne prenikať do okolitého tkaniva. Rastúci tlak poškodzuje nervové štruktúry a narúša činnosť oblastí, ktoré riadia reč, pohyb, zrak, pamäť alebo rovnováhu.

Začína sa to dávno pred prvými príznakmi

Za mozgovou príhodou zvyčajne stojí viacero faktorov. Slovenské údaje ukazujú, že veľkú úlohu zohráva hypertenzia. Vysoký krvný tlak malo až 80,4 percenta pacientov s cievnou mozgovou príhodou. V súčasnosti sa na hypertenziu lieči približne 1,35 milióna ľudí, no odborníci odhadujú, že zvýšený krvný tlak má každý druhý Slovák.

Približne 27 % pacientov s mozgovou príhodou malo cukrovku a takmer tretina mala nadváhu alebo obezitu. Tieto diagnózy nesúvisia iba so skladbou jedálnička, ale aj so životným štýlom, v ktorom pohyb začal ustupovať sedeniu. „Pozorujeme, že ľudia sa stále menej hýbu, viac sedia a trávia veľa času za počítačom,“ hovorí Gdovinová.

Metaanalýza publikovaná v časopise Nutrition, Metabolism & Cardiovascular Diseases ukázala, že ľudia, ktorí presedia viac ako 11 hodín denne, majú až o 21 % vyššie riziko cievnej mozgovej príhody než tí, ktorí sedia menej ako osem hodín. Riziko pritom nezačína rásť až po celom dni strávenom za pracovným stolom. Výskumníci zaznamenali jeho nárast už približne od 3,7 hodiny sedenia denne.

Čo môže predznamenávať mozgovú príhodu

Podľa neurológa Dr. Amita Kulkarniho môže telo ešte pred mozgovou príhodou vysielať nenápadné varovania, ktoré si človek ľahko pomýli s únavou či stresom alebo ich považuje za „normálne“. Jedným z nich môže byť napríklad hlasné chrápanie.

„Mnohí mladí ľudia považujú hlasné chrápanie za neškodné. Obštrukčné spánkové apnoe, pri ktorom sa počas spánku opakovane zastavuje dýchanie, je však čoraz viac uznávaným rizikovým faktorom mŕtvice,“ upozorňuje neurológ pre HT Lifestyle.

Ďalším varovaním môžu byť opakované búšenie srdca, nepravidelný pulz, náhle odpadnutie, tlak na hrudi alebo závraty. Hoci ich môže vyvolať aj stres, nadbytok kofeínu či dlhodobý nedostatok spánku, vždy si vyžadujú lekárske vyšetrenie.

Dr. Kulkarni upozorňuje aj na bolesť krku. Hoci ide o menej častý signál, netreba ho podceniť. Bolesť totiž môže súvisieť s poškodením tepny. Objaviť sa môže po športovom úraze, intenzívnom tréningu, prudkom otočení hlavy alebo inom náhlom pohybe krku.

„Pri pretrvávajúcej bolesti krku spojenej so slabosťou, znecitlivením, problémami s rečou alebo videním treba okamžite vyhľadať lekára,“ hovorí lekár.

Osobitnú pozornosť si zaslúži prechodný ischemický atak (TIA). Vzniká vtedy, keď sa prietok krvi do časti mozgu na krátky čas zablokuje. Človek môže náhle stratiť cit v ruke, začať nezrozumiteľne rozprávať, vidieť rozmazane alebo cítiť slabosť jednej polovice tela. Po niekoľkých minútach príznaky ustúpia a človek nadobudne dojem, že problém pominul.

„Aj keď príznaky pominú, prechodný ischemický atak je vážnym varovným signálom, že môže čoskoro nasledovať úplná mozgová príhoda. Treba ho považovať za urgentný zdravotný stav,“ varuje odborník.

Prevencia spočíva v jednoduchých krokoch

Jedným z najsilnejších ochranných faktorov zostáva strava. Aktualizované odporúčania American Heart Association a American Stroke Association vyzdvihujú najmä stredomorský spôsob stravovania. Jeho základ tvoria zelenina, ovocie, celozrnné obilniny, strukoviny, ryby, orechy a kvalitný olivový olej.

Rovnako dôležitý zostáva pohyb. Neurologička Gdovinová odporúča najmä aeróbne aktivity, ako sú rýchla chôdza, cyklistika či plávanie. „Najdôležitejším faktorom je dôslednosť, pričom cieľom je aspoň 2,5 hodiny stredne intenzívnej aktivity týždenne, ktorú možno rozdeliť na menšie časti,“ hovorí Gdovinová.

„Len 30 minút cvičenia päťkrát týždenne môže znížiť riziko mozgovej príhody o 25 %. Cvičenie hrá dôležitú úlohu pri znižovaní niekoľkých rizikových faktorov mozgovej príhody vrátane hypertenzie, cukrovky, cholesterolu, depresie a stresu. Prevenciou môžu byť aj také bežné činnosti ako je chôdza namiesto jazdy autom alebo chodenie po schodoch namiesto výťahu,“ dodáva.

Nezabúdaj ani na to, že dlhé hodiny sedenia v rovnakej polohe zhoršujú cirkuláciu, podporujú priberanie, zvyšujú metabolické riziko a zaťažujú chrbticu. Niekoľko tréningov týždenne síce telu prospieva, no nedokáže úplne vykompenzovať následky dlhého sedenia. Gdovinová preto odporúča prerušiť sedenie aspoň raz za hodinu. Stačí sa postaviť, prejsť pár krokov alebo krátko ponaťahovať.

Dôležité miesto v prevencii má aj pravidelná kontrola zdravotného stavu. Každý človek by mal poznať svoj krvný tlak, hladinu cholesterolu a cukru v krvi. Práve tieto hodnoty môžu poukazovať na rastúce riziko, aj keď sa človek cíti zdravo.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing