Vesmírom vedie záhadná „os zla“. Vedcov mätie, že smeruje k našej Slnečnej sústave

Vo vesmíre sa objavuje zvláštny jav, ktorý už dve desaťročia zamestnáva kozmológov. Nejde o skutočnú čiaru, ktorú by bolo možné vidieť ďalekohľadom. Vedci tak označujú nezvyčajné zarovnanie v kozmickom mikrovlnnom pozadí, teda v najstaršom svetle, aké dokážeme pozorovať.

Ešte zvláštnejšie je, že toto zarovnanie sa nachádza blízko smerov spojených so Slnečnou sústavou.

Najstaršie svetlo vo vesmíre

Kozmické mikrovlnné pozadie vzniklo približne 380 tisíc rokov po veľkom tresku. Vesmír sa vtedy ochladil natoľko, že sa svetlo mohlo voľne šíriť priestorom. Po miliardách rokov sa toto žiarenie natiahlo do mikrovlnnej oblasti a dnes má priemernú teplotu približne 2,7 kelvina.

Na jeho objave sa podieľali Arno Penzias a Robert Wilson, ktorí v roku 1964 zachytili zvláštny rádiový šum. Najskôr sa domnievali, že ho spôsobuje ich zariadenie alebo nečistoty v anténe. Keď však odstránili všetky možné zdroje rušenia, signál zostal. Ukázalo sa, že ide o stopu po ranom vesmíre, ktorá sa nachádza takmer vo všetkých smeroch.

Podľa IFL Science sa práve v tomto zdanlivo rovnomernom žiarení ukrýva jedna z najväčších kozmologických hádaniek.

Zvláštne zarovnanie veľkých vzorov

Vedci rozkladajú mapu mikrovlnného pozadia na jednotlivé vzory. Medzi najväčšie patria takzvaný kvadrupól a oktupól. Podľa štandardného modelu vesmíru by mali mať náhodnú orientáciu a nemali by byť navzájom výrazne zosúladené.

Merania sond NASA COBE a WMAP, neskôr potvrdené observatóriom Planck, však ukázali, že tieto dve štruktúry smerujú nezvyčajne podobným smerom. Vedci tento jav pomenovali os zla. Názov vznikol v roku 2005 a mal upozorniť na to, aký nepríjemný problém predstavuje pre bežné predstavy o vesmíre.

„Viaceré skupiny tvrdia, že našli výrazné zarovnanie medzi preferovanými osami kvadrupólu a oktupólu,“ uvádza vedecká práca citovaná portálom IFL Science.

zdroj: Wikimedia Commons/ESA and the Planck Collaboration

Prečo smeruje k Slnečnej sústave

Najväčšiu pozornosť vyvoláva spojenie tejto osi so Slnečnou sústavou. Niektoré roviny a smery odvodené z kozmického žiarenia sa nachádzajú blízko ekliptiky, teda roviny, v ktorej Zem obieha okolo Slnka. Objavujú sa aj súvislosti so smerom rovnodenností a s pohybom Slnečnej sústavy voči mikrovlnnému pozadiu.

Podľa Space Daily by takéto spojenie nemalo existovať. Kozmické mikrovlnné pozadie vzniklo dávno pred vytvorením Slnka a planét. Prvotný vzor vesmíru by preto nemal byť usporiadaný podľa geometrie jednej mladej planetárnej sústavy.

Tento jav však ešte nedokazuje, že vesmír má pevnú os. Jeho štatistická významnosť sa mení podľa použitých výpočtov, spôsobu čistenia mapy a zvolených smerov.

Vedci zatiaľ nemajú jednoznačnú odpoveď

Jedným z vysvetlení môže byť obyčajná náhoda. Ľudstvo pozoruje iba jeden vesmír a pri najväčších kozmických štruktúrach má k dispozícii málo nezávislých údajov. Úlohu môže zohrávať aj zvyškové žiarenie z našej Galaxie, medziplanetárny prach alebo nedokonalosti pri spracovaní meraní.

Planck zvláštne zarovnanie potvrdil, no vedci v jeho údajoch nenašli jednoznačný dôkaz, že by bolo potrebné meniť štandardný kozmologický model. Slabšie výsledky priniesli aj merania polarizácie, ktoré zatiaľ neposkytli nezávislé potvrdenie.

Takéto merania sú dôležité, pretože teplota a polarizácia vznikali súvisiacimi procesmi, ale každú z nich ovplyvňujú odlišné zdroje šumu a nepresností.

Medzi odvážnejšie možnosti patria neobvyklý tvar priestoru, nerovnomerné rozpínanie vesmíru, prvotné magnetické polia alebo nová fyzika z obdobia kozmickej inflácie. Žiadna z týchto možností však zatiaľ nedokáže presvedčivo vysvetliť celý jav.

Záhadná neviditeľná čiara preto zostáva anomáliou, nie potvrdeným objavom novej vlastnosti vesmíru. Budúce presnejšie merania môžu ukázať, či ide o stopu neznámej fyziky, miestne rušenie alebo iba mimoriadne nepravdepodobnú náhodu.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti