Obľúbená večera Slovákov dostala červenú. Kardiologička varuje pred rizikom infarktu a mŕtvice
- Ateroskleróza patrí medzi najčastejšie príčiny infarktu a mozgovej príhody
- Kardiologička upozorňuje na večerné jedlo, ktoré prispieva k jej rozvoju
Aj keď človek nepociťuje žiadne ťažkosti, v jeho tele sa už môže rozvíjať ateroskleróza. Prvým varovaním sa potom v mnohých prípadoch stane až infarkt či mozgová príhoda. Podľa posledných údajov Svetovej zdravotníckej organizácie zomrelo v roku 2022 na kardiovaskulárne ochorenia približne 19,8 milióna ľudí. Až 85 % týchto úmrtí, teda približne 16,8 milióna, pripadalo spoločne na infarkty a cievne mozgové príhody.
Aj preto záleží na tom, čo sa pravidelne objavuje na tvojom tanieri. Kardiologička upozorňuje najmä na jedno večerné jedlo, ktoré pri častej konzumácii môže podporovať procesy vedúce k ateroskleróze.
Ateroskleróza je bežná, no mnohí o nej netušia
Čo je to vlastne ateroskleróza? Podľa odborníkov z Cleveland Clinic ide o proces, pri ktorom sa vo vnútorných stenách tepien postupne hromadí plak. Tvoria ho najmä cholesterol, vápnik, zápalové bunky a ďalšie látky. S pribúdajúcimi rokmi plak zväčšuje svoj objem, stena tepny hrubne, stráca pružnosť a priestor na prúdenie krvi sa neustále zmenšuje.
Väčšina ľudí o nej celé roky vôbec netuší. Ateroskleróza totiž nevyvoláva bolesť ani iné varovné signály. Keď sa však prietok krvi výrazne obmedzí alebo dôjde k tvorbe krvnej zrazeniny, následky môžu byť fatálne. Časť srdcového svalu alebo mozgu zrazu nedostane dostatok kyslíka, čo môže vyústiť do infarktu myokardu alebo cievnej mozgovej príhody.
„Je to jeden z dôvodov, prečo môžu byť srdcové ochorenia také nebezpečné. Plak sa môže v cievach nepozorovane hromadiť celé roky, kým sa objavia známe príznaky, ako sú nepríjemné pocity na hrudi, dýchavičnosť, infarkt alebo mozgová príhoda,“ povedala preventívna kardiologička Dr. Sirisha Vadali pre magazín Parade.
„Srdcové ochorenie zvyčajne nespôsobí jedno konkrétne jedlo ani jeden nezdravý víkend. Ide o návyky, ktoré sa časom nahromadia, spolu s ďalšími faktormi, ako sú genetika, vysoký cholesterol, cukrovka, vysoký krvný tlak, fajčenie a sedavý spôsob života s nedostatkom pohybu,“ dodáva. Ak by však mala odporučiť obmedziť jeden typ potraviny, jej voľba by padla na spracované mäso.
Prečo je také škodlivé?
Medzi spracované mäso patria salámy, párky, klobásy, slanina, šunka či ďalšie trvanlivé mäsové výrobky. Ich spoločným znakom nie je len spôsob spracovania. „Tieto potraviny zvyčajne obsahujú veľa nasýtených tukov, soli a konzervačných látok. Pri pravidelnej konzumácii môžu zvyšovať LDL cholesterol, krvný tlak a zápal, čo postupne zvyšuje riziko srdcovo-cievnych ochorení,“ upozorňuje Dr. Vadali.
Jej odporúčanie potvrdzujú aj rozsiahle vedecké údaje. Systematický prehľad a metaanalýza publikovaná v odbornom časopise European Heart Journal analyzovala výsledky 43 štúdií zahŕňajúcich viac ako 4,46 milióna ľudí.
Vedci zistili, že každých ďalších 50 gramov spracovaného červeného mäsa denne zvyšovalo riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení približne o 26 %. Rovnaké množstvo sa zároveň spájalo aj s približne o 44 % vyšším rizikom rozvoja cukrovky 2. typu.
Spracované mäso neohrozuje len srdce
MUDr. Boris Pekárek, PhD., primár Gastroenterologického oddelenia Národného onkologického ústavu, pre Startitup upozornil, že spracované mäso patrí medzi karcinogény I. triedy, teda do rovnakej kategórie ako fajčenie či azbest.
Významnú úlohu podľa neho zohrávajú najmä nitráty a nitrity, ktoré môžu poškodzovať bunky črevnej sliznice a zvyšovať riziko vzniku rakoviny.
Čím teda spracované mäso nahradiť? Kardiologička odporúča siahnuť po potravinách, ktoré dodajú telu kvalitné bielkoviny bez nadbytku soli, nasýtených tukov a konzervačných látok.
„Grilovaný losos, fazuľa, šošovica, kuracie mäso bez kože a ďalšie minimálne spracované zdroje bielkovín spolu so zeleninou, celozrnnými potravinami a zdravými tukmi, napríklad olivovým olejom, podporujú dlhodobé zdravie srdca. Malé, ale pravidelné zmeny majú často väčší účinok než drastické diéty, ktoré sa nedajú dlhodobo dodržiavať,“ hovorí Dr. Vadali.
Na prvé varovné príznaky sa neoplatí čakať. „Keď sa objaví bolesť na hrudi alebo dýchavičnosť, plak sa často hromadil už celé roky. Najlepší čas začať chrániť srdce je dávno predtým, než pocítite, že niečo nie je v poriadku. Preto sú také dôležité pravidelné preventívne prehliadky, poznanie vlastných zdravotných hodnôt a malé, dlhodobo udržateľné zmeny životného štýlu,“ uzatvára kardiologička.
Čítaj viac z kategórie: Wellbeing
Zdroje: WHO, Cleveland Clinic, Parade, Redakcia Startitup, European Heart Journal