Kilá navyše trápia takmer 60 % Slovákov. Biohackeri sú posadnutí experimentálnym peptidom, ktorý sľubuje účinky cvičenia

Obezita v posledných rokoch láme historické rekordy. Len na Slovensku má nadváhu alebo obezitu takmer 60 % populácie. Veľkú nádej priniesli agonisty receptora GLP-1, medzi ktoré patrí aj peptid semaglutid, známy pod obchodným názvom Oz*mpic.

Ľudia po celom svete zdieľajú skúsenosti, ako im tieto lieky pomohli schudnúť desiatky kilogramov. Úspech GLP-1 liekov však ani zďaleka neukončil hľadanie nových možností. Práve naopak. Spustil ďalšiu vlnu výskumu peptidov, ktoré by mohli metabolizmus ovplyvniť úplne inou cestou.

Jedným z najzaujímavejších kandidátov je MOTS-c, peptid odvodený z mitochondrií, ktorý podľa doterajších výskumov dokáže napodobniť účinky cvičenia.

Peptid ukrytý v bunkových elektrárňach

Mitochondrie sú vo všeobecnosti známe ako „elektrárne buniek“. Toto prirovnanie však vystihuje iba časť ich funkcie. Okrem výroby energie vo forme ATP totiž neustále sledujú, čo sa v bunke deje. Vyhodnocujú dostupnosť živín, energetickú záťaž aj oxidačný stres a podľa potreby vysielajú signály do ďalších častí bunky, vrátane jadra, kde dokážu ovplyvniť aktivitu génov.

Funkciu mitochondrií môžeš podporiť napríklad pravidelným pohybom, no existuje aj iná možnosť – peptid MOTS-c. „Biohackeri, vrátane mňa, sú týmto doslova posadnutí. MOTS-c je mitochondriálny peptid, ktorý všetci máme vo svojom tele,“ uviedla všeobecná lekárka Dr. Ashley Froese.

A ako vlastne MOTS-c účinkuje? „MOTS-c zlepšuje metabolizmus, citlivosť na inzulín, zvyšuje odolnosť voči stresu a zlepšuje fyzickú výkonnosť,“ uviedol pre Startitup odborník na peptidy Viktor Mužila.

Veľkú časť týchto účinkov vedci spájajú s enzýmom AMPK. Podľa odborných zdrojov funguje ako vnútorný senzor energie. Keď zistí, že bunka nemá dostatok paliva, prepne ju do úspornejšieho režimu a zároveň jej pomôže získať ďalšiu energiu. Zvýši príjem glukózy, podporí spaľovanie mastných kyselín a obmedzí procesy, ktoré v danej chvíli spotrebúvajú priveľa energie.

MOTS-c ovplyvňuje viacero metabolických dráh, ktoré sa aktivujú aj pri fyzickej aktivite. „Podporuje tiež premenu svalových buniek smerom k väčšej vytrvalostnej kapacite. Aj preto si získal povesť látky, ktorá napodobňuje niektoré účinky cvičenia,“ uviedla Dr. Froese vo svojom videu.

Najväčší záujem však vyvoláva možný vplyv MOTS-c na obezitu, inzulínovú rezistenciu a cukrovku. „Vedci dali jednej skupine myší vysokotučnú stravu, po ktorej sa u nich rozvinula obezita a inzulínová rezistencia. Keď však inej skupine dali rovnakú stravu spolu s MOTS-c, tieto myši nepribrali a nemali inzulínovú rezistenciu,“ hovorí Dr. Froese.

Výskumníkov následne zaujímalo, či peptid dokáže pomôcť aj vtedy, keď sa metabolické problémy už rozvinuli. „Výskumníci následne podali MOTS-c aj myšiam, ktoré už v dôsledku rovnakej stravy pribrali. Po podaní peptidu sa u nich zmiernila obezita aj inzulínová rezistencia, hoci sa tieto problémy už predtým naplno rozvinuli. Myši teda prijímali rovnakú stravu, no dosiahli rozdielne výsledky,“ dodáva.

Od liečby má MOTS-c zatiaľ ďaleko

Hoci doterajšie výsledky pôsobia sľubne, väčšina poznatkov pochádza z pokusov na myšiach, prípadne z výskumov s malým počtom účastníkov. MOTS-c teda zatiaľ zostáva experimentálnou látkou, nie overenou liečbou.

„V súčasnosti nie je v Slovenskej republike ani v Európskej únii schválený na humánne použitie,“ upozornil Viktor Mužila. „Všetky prípadné rozhodnutia treba konzultovať s kvalifikovaným lekárom,“ dodal.

Keďže chýbajú rozsiahle a dlhodobé štúdie na ľuďoch, vedci zatiaľ nepoznajú všetky riziká ani možné vedľajšie účinky peptidu. „Nevieme, aké by boli dlhodobé účinky používania MOTS-c u ľudí. Nemáme dosť dát,“ uviedla Dr. Ashley Froese.

Z doteraz známych vedľajších účinkov sa najčastejšie spomínajú reakcie v mieste vpichu, ktoré v niektorých prípadoch nemusia byť zanedbateľné. „Z reálnych skúseností viem, že tento peptid často spôsobuje výrazné reakcie v mieste vpichu – veľké opuchy podobné bodnutiu včelou, ktoré môžu pretrvávať dni až týždne,“ uviedla Dr. Froese.

Mužila zároveň upozorňuje, že pri niektorých skupinách ľudí môže byť experimentovanie s peptidmi obzvlášť rizikové. „Peptidy nie sú bez lekárskeho dozoru vhodné pre tehotné osoby ani pre pacientov s rakovinou, autoimunitnými ochoreniami alebo hormonálnou nestabilitou,“ uviedol.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing