Varovné príznaky v ústach ľudia často ignorujú. Môžu signalizovať rakovinu, onkológovia vyzývajú na ostražitosť

Na Slovensku sa každý rok približne 1 000 ľudí dozvie, že má rakovinu hlavy a krku. Takmer 750 pacientov na toto ochorenie podľa Národného onkologického inštitútu zomrie. Odborníci pri príležitosti Svetového dňa rakoviny hlavy a krku upozorňujú na význam včasnej diagnostiky.

Národný onkologický inštitút na sociálnej sieti pripomenul, že veľká časť pacientov prichádza k lekárovi až v pokročilom štádiu ochorenia. Až polovicu prípadov podľa inštitútu lekári odhalia v IV. štádiu, keď sú možnosti liečby výrazne obmedzenejšie.

Naopak, približne každý štvrtý prípad sa podarí zachytiť v skorom štádiu. Práve vtedy má liečba podľa odborníkov najväčšiu šancu byť úspešná.

Podľa Národného onkologického inštitútu sa tieto nádory najčastejšie objavujú u ľudí po 45. roku života. Medzi významné rizikové faktory patrí fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu a infekcia HPV.

Ochorenie môže postihnúť viacero častí hlavy a krku

Rakovina hlavy a krku nie je jedno konkrétne ochorenie. Ide o skupinu nádorov, ktoré sa môžu objaviť v rôznych oblastiach. Patria sem napríklad nádory pier, ústnej dutiny a jazyka, hltana, hrtana, nosovej dutiny a vedľajších prínosových dutín. Samostatne sa medzi ne zaraďujú aj nádory nosohltana a slinných žliaz.

Podľa Ligy proti rakovine je výskyt týchto nádorov na Slovensku približne trikrát vyšší ako v štátoch severnej Európy. Ochorenie sa častejšie vyskytuje u mužov, s tým, že pomer oproti ženám môže byť až štyri ku jednej. Liga zároveň upozorňuje, že počet prípadov narastá aj medzi ženami.

Toto sú rizikové faktory

Medzi najvýznamnejšie rizikové faktory patrí fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu a infekcia ľudským papilomavírusom, známym ako HPV.

„K vzniku rakoviny hlavy a krku významne prispieva najmä fajčenie a alkoholizmus, či infekcia ľudským papilomavírusom (HPV),“ uviedla výkonná riaditeľka Ligy proti rakovine Eva Kováčová.

Riziko však môžu zvyšovať aj ďalšie faktory. Odborníci medzi ne zaraďuje napríklad HIV a imunosupresiu, infekciu vírusom Epstein-Barrovej, nízky príjem vlákniny a vitamínov, najmä vitamínu A, či nízky príjem kyseliny listovej. Svoju úlohu môže zohrávať aj slabá ústna hygiena a stav chrupu.

Rizikovým faktorom je tiež dlhodobé vystavenie slnečnému a UV žiareniu. Týkať sa to môže najmä nádorov v oblasti pier. Riziko môžu ovplyvniť aj predchádzajúca rádioterapia v oblasti tváre a krku, ionizujúce žiarenie či pracovné prostredie, v ktorom je človek vystavený napríklad drevnému, koženému alebo textilnému prachu, azbestu či formaldehydu.

Tieto príznaky by ľudia nemali ignorovať

Práve príznaky môžu byť jedným z prvých signálov, že v tele sa deje niečo nezvyčajné. Problémom však môže byť, že niektoré z nich ľudia pripisujú bežným zdravotným ťažkostiam a návštevu lekára odkladajú.

Medzi varovné príznaky patrí napríklad bolesť jazyka, nehojace sa afty alebo ranky v ústach a červené či biele škvrny v ústnej dutine. Pozornosť si zaslúži aj bolesť hrdla, ktorá môže vystreľovať do ucha, alebo dlhodobo pretrvávajúci chrapot.

Ďalším signálom môžu byť problémy s dýchaním, bolestivé prehĺtanie alebo ťažkosti s prehĺtaním. Podozrivé môže byť aj zdurenie na krku či zväčšenie slinnej žľazy.

V prípade nádorov v oblasti nosa sa môže objaviť jednostranné upchatie nosa alebo krvavý či hnisavý výtok. Medzi všeobecné príznaky patrí aj slabosť a nevysvetliteľná strata hmotnosti.

Národný onkologický inštitút preto upozorňuje, že ak človeka dlhodobo trápi chrapot, nehojace sa ranky v ústach, bolesti pri prehĺtaní, hrčka na krku alebo iné pretrvávajúce zmeny, nemal by návštevu lekára odkladať.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska