Po dôchodcoch zostanú prázdne byty: Môžu ich zaplniť prisťahovalci? (ODBORNÍK)

Slovensko starne a postupne sa vyľudňuje. Rodí sa čoraz menej detí, zatiaľ čo počet úmrtí dlhodobo prevyšuje počet narodených. Výsledkom je prirodzený úbytok obyvateľstva, ktorý sa z roka na rok prehlbuje. Len v roku 2025 sa na Slovensku podľa ŠÚSR narodilo približne 42-tisíc detí, zatiaľ čo zomrelo viac ako 53-tisíc ľudí. Prirodzený ročný úbytok tak dosiahol približne 11 500 obyvateľov. Slovensko ho zaznamenalo už šiesty rok po sebe, keď zomrelo viac ľudí, ako sa narodilo.

Hoci zahraničná migrácia zatiaľ celkový pokles obyvateľstva čiastočne zmierňuje, demografický trend je jasný. O niekoľko desaťročí sa na trhu objaví veľké množstvo neobývaných bytov a domov, ktoré dnes vlastnia staršie generácie. Otázkou preto nie je len to, koľko ľudí bude na Slovensku žiť, ale aj kto bude bývať v nehnuteľnostiach, ktoré po nich zostanú. Budú mať kupcov, alebo ich obsadia najmä migranti?

Zasiahnuté budú najmä tieto oblasti

Demografické zmeny sa podľa odborníkov neprejavia na celom Slovensku rovnako. Kým ekonomicky silné mestá budú aj naďalej priťahovať nových obyvateľov, niektoré regióny môžu čeliť opačnému trendu. Najväčšie riziko poklesu dopytu po bývaní hrozí najmä v častiach východného a južného Slovenska, odkiaľ ľudia dlhodobo odchádzajú za prácou do väčších miest alebo do zahraničia.

„Migrácia môže úbytok obyvateľov radikálne spomaliť. Môžeme predpokladať, že pod vplyvom poklesu počtu obyvateľov a zároveň migrácie do väčších miest a hlavného mesta budú vznikať lokality na východe a juhu Slovenska, kde budú byty využívané v nižšej miere. Môže sa stať, že ponuka bytov na predaj a prenájom bude v týchto lokalitách väčšia ako dopyt,“ povedal pre Startitup realitný expert Roman Kružliak.

Podľa neho sa tak môže realitný trh na Slovensku rozdeliť na dve odlišné časti. Zatiaľ čo v Bratislave, Košiciach či ďalších ekonomických centrách bude dopyt po bývaní naďalej vysoký, v niektorých okresoch môže počet voľných bytov postupne rásť. To by mohlo vytvoriť tlak nielen na dĺžku predaja nehnuteľností, ale v niektorých prípadoch aj na ich ceny.

zdroj: Roman Kružliak

Roman Kružliak

Najprv nájom, neskôr vlastné bývanie

Migranti pravdepodobne nebudú okamžite nahrádzať domácich kupujúcich na trhu s nehnuteľnosťami. V prvých rokoch po príchode budú skôr zvyšovať dopyt po nájomnom bývaní. Dôvodom sú chýbajúce úspory, kratšia pracovná história na Slovensku aj pobytový status, ktorý banky pri schvaľovaní hypotéky posudzujú.

90-percentná hypotéka ťa nespasí. NBS nerieši správny problém, mladých zachráni toto (ANALYTIK)

„V prvej fáze budú migranti pravdepodobne zvyšovať najmä dopyt po nájomnom bývaní. Mnohí ešte nemajú dostatočné úspory, stabilnú pracovnú históriu ani pobytový status, ktorý banky pri hypotéke posudzujú. Hypotéku však cudzinci získať môžu, najmä ak majú príjem na Slovensku a legálny pobyt. Po niekoľkých rokoch sa preto časť z nich môže presunúť z nájmu do vlastného bývania,“ vysvetľuje Kružliak.

Krátkodobo tak môže migrácia podporiť najmä trh s prenájmami vo väčších mestách. Dlhodobo však môže pribúdať aj počet cudzincov, ktorí si budú nehnuteľnosť kupovať. Stabilný príjem, dlhší pobyt a vytvorené úspory im postupne zvýšia bonitu a uľahčia prístup k hypotéke. Migranti sa tak môžu z nájomníkov postupne stať kupujúcimi, ktorí pomôžu udržať dopyt po bytoch v ekonomicky silných regiónoch.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika