„Dieťa potrebuje trochu špiny.“ Slovenská odborníčka búra mýty o imunite, sebeckosť rodičov podľa nej zabíja

Kontakt s prírodou, so zvieratami a áno, aj s trochou špiny. Presne to podľa prednostky Mikrobiologického ústavu Lekárskej fakulty UK, profesorky Adriány Liptákovej, potrebuje detský imunitný systém, aby fungoval správne.

V rozhovore pre reláciu Na zdravie vysvetlila, prečo majú psy v mestách pozitívny vplyv na zdravie detí a prečo považuje odmietanie očkovania za nebezpečné aj sebecké.

Liptáková spája rastúci výskyt alergických, autoimunitných aj onkologických ochorení priamo s postupujúcou industrializáciou spoločnosti.

„Styk s prírodou je absolútne elementárny, a tým, ako sa industrializovala naša spoločnosť, tak presne paralelne nám začali stúpať alergické, autoimunitné a onkologické ochorenia. A to všetko kvôli tomu, že sme stratili kontakt s prírodou a že sme prestali náš imunitný systém trénovať,“ vysvetľuje.

Prečo deti potrebujú „trochu špiny“

Imunitný systém si podľa odborníčky vyžaduje pravidelný „tréning“podobne ako svaly. Ak ho totiž nezaťažujeme, oslabuje sa a pri stretnutí s akýmkoľvek podnetom môže reagovať extrémne, teda alergicky či autoimunitne. Práve preto podporuje, aby deti v mestách trávili čo najviac času vonku a v prírode.

Spomína aj skoršie skúsenosti so školami v prírode, kam sa sama ako dieťa dostala na tri týždne do Tatier. Podľa nej takéto dlhšie pobyty pomáhali nielen budovať odolnosť voči alergiám, ale aj posilňovať detské kolektívy bez mobilov. Dnešné, oveľa kratšie školy v prírode (bežne len okolo piatich dní) považuje za nedostatočné.

Prečo psy pomáhajú budovať detskú imunitu

Osobitnú pozornosť venovala Liptáková aj úlohe domácich zvierat, konkrétne psov. „Psíkovia sú ten pozitívny element, ktorý v mestách podľa mňa výrazne pomáha k tomu, aby nám nestúpal tak veľký počet detí, ktoré majú alergie,“ hovorí.

Mechanizmus je podľa nej jednoduchý – Pes sa pri prechádzke dotýka trávy a rôznych povrchov vonku, čím na labkách prináša domov širšie spektrum mikroorganizmov, s ktorými prichádza do kontaktu aj dieťa. Tento kontakt funguje ako prirodzený „tréning“ imunitného systému, podobne ako pobyt v prírode.

Mikrobiologička preto jednoznačne podporuje canisterapiu aj bežné držanie psov v rodinách s deťmi žijúcich v mestskom prostredí. Ako sama zhŕňa: „dieťa potrebuje trošku špiny.“ 

Odmietanie očkovania: sebeckosť, ktorá podľa nej zabíja

Liptáková sa v rozhovore ostro vyjadrila aj k rodičom, ktorí odmietajú očkovať svoje deti s odvolaním sa na kolektívnu imunitu. Pripomenula, že pred zavedením plošného očkovania bolo úmrtie dieťaťa na infekčné ochorenie bežnou súčasťou života takmer každej rodiny: „Škoda, že neexistujú okuliare, ktoré by nás vrátili v čase, keby títo rodičia žili tesne po druhej svetovej vojne a videli by, ako sa v každej rodine prakticky vtedy človek stretol s úmrtím dieťaťa na infekčné ochorenie.“

Pripomenula, že Československo a neskôr Slovensko patrili historicky medzi najúspešnejšie krajiny v zavádzaní povinného očkovania. Boli sme medzi prvými, ktoré sa zbavili pravých kiahní, a ešte počas jej vlastného štúdia sa budúci lekári s ochoreniami, proti ktorým existuje očkovanie, v praxi vôbec nestretávali. To sa podľa nej dnes už zmenilo aj na Slovensku, keď musí svojim študentom potvrdiť, že sa s takýmito ochoreniami už znovu stretávajú.

Práve preto by podľa vlastných slov rodičom odmietajúcim očkovanie „veľmi doprala výlet do minulosti“, aby na vlastné oči videli, akú hrôzu dokážu tieto mikroorganizmy spôsobiť. Zdôraznila aj princíp kolektívnej ochrany: „Ten princíp tohto očkovania je presne o tom, že chránim seba, ale chránim aj ostatných. Tá sebeckosť, ktorá v súčasnosti je na veľmi vysokom stupni v našej spoločnosti, tá sebeckosť zabíja, by som povedala.“

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska