Vedci našli gén, ktorý drží tuk mimo krvi aj pečene. Vyvolení ľudia majú o 60 % nižšie riziko ochorení

Čo keby sa niektorí ľudia narodili s metabolickým „nastavením“, ktoré ich robí zdravšími tým, že drží tuk mimo pečene a krvi, znižuje hladinu cukru v krvi a bráni vzniku cukrovky 2. typu?

Presne takúto genetickú výbavu podľa portálu ScienceAlert objavili vedci u malej skupiny ľudí. Mohla by pomôcť vysvetliť aj to, prečo je pre zdravie niekedy dôležitejšie nie to, koľko tuku máme, ale kde presne sa v tele ukladá.

V štúdii publikovanej v časopise Nature, ktorá analyzovala dáta viac než milióna ľudí z troch kontinentov, identifikoval tím vedcov zriedkavé mutácie v jednom géne, ktoré poskytujú ochranu pred cukrovkou, srdcovými chorobami a ďalšími kardiometabolickými ochoreniami.

Zriedkavá mutácia s veľkým účinkom

Gén s názvom FNIP1 vedci objavili počas hľadania génových variantov súvisiacich s pomerom triglyceridov (TG) k HDL cholesterolu. „Čím vyšší je tento pomer, tým vyššie je riziko metabolického ochorenia,“ vysvetľuje genetik Luca Lotta zo spoločnosti Regeneron Pharmaceuticals, ktorý štúdiu spoluviedol.

Samotné mutácie FNIP1 sú extrémne zriedkavé. V štúdii ju malo približne jeden zo 7-tisíc ľudí. Iba 155 skúmaných ľudí malo takzvané „proteín skracujúce“ mutácie, no rozdiely v ich metabolizme boli nápadné. Táto skupina mala totiž celkovo približne o 60 % nižšiu pravdepodobnosť vzniku kardiometabolických ochorení.

Ako mutácia funguje

Gén FNIP1 kóduje proteín interagujúci s folikulínom, ktorý za normálnych okolností spolupracuje s iným proteínom, folikulínom, na „pribrzdení“ bunkového energetického výdaja, čo telu umožňuje ukladať energiu. Táto dráha pomáha regulovať mitochondrie, teda bunkové štruktúry produkujúce energiu, ako aj mechanizmy podieľajúce sa na rozklade a recyklácii bunkových zložiek.

Keď je FNIP1 čiastočne vyradený z činnosti, čo spôsobuje nefunkčný proteín, táto „brzda“ sa akoby uvoľní a telo energiu vo väčšej miere spaľuje. „Títo jedinci energiu viac spotrebúvajú, ukladajú aj využívajú než ľudia bez týchto mutácií, a práve to je ten ochranný faktor,“ hovorí Lotta.

Rovnaký mechanizmus vedci potvrdili aj v laboratórnych experimentoch. Umlčanie génu FNIP1 v ľudských pečeňových bunkách zapínalo gény podieľajúce sa na spaľovaní tuku. U myší zase manipulácia s podobnou dráhou chránila zvieratá kŕmené stravou s vysokým obsahom tuku a fruktózy pred nárastom hmotnosti. Zároveň zlepšovala citlivosť na inzulín a znižovala množstvo tuku aj poškodenie pečene.

Kľúčové je, kde sa tuk ukladá

Zaujímavé je, že tento génový variant ovplyvňuje aj to, kde presne sa telesný tuk ukladá. Výskum dlhodobo ukazuje, že práve umiestnenie tuku má zásadný vplyv na kardiometabolické zdravie. Viscerálny tuk, teda ten okolo vnútorných orgánov a v strede tela, je oveľa škodlivejší než podkožný tuk uložený na zadku, bokoch či stehnách. Práve zdravšie rozloženie tuku u ľudí s touto mutáciou môže byť kľúčom k ich lepším zdravotným výsledkom.

Čoraz viac dnes počúvame o tom, že si treba dať pozor, kde presne sa tuk v tele nachádza. Odborníčka na športovú výživu Morgan Walker nedávno pre portál Parade vysvetlila, že brušný tuk zahŕňa jednak podkožný tuk, ktorý riešime hlavne v zrkadle, jednak viscerálny tuk okolo vnútorných orgánov, ktorý voľným okom nevidíme, no práve ten býva najzradnejší.

Ide totiž o metabolicky aktívne tkanivo produkujúce hormóny a zápalové látky, ktoré prispievajú k cukrovke 2. typu aj srdcovo-cievnym ochoreniam.

Riziko zdravotných komplikácií sa podľa odporúčaní zvyšuje najmä vtedy, keď obvod pása presiahne približne 88 centimetrov u žien a 102 centimetrov u mužov. Nie každé väčšie brucho však znamená viscerálny tuk. Veľmi často ide len o bežné nadúvanie, ktoré sa na rozdiel od tuku môže meniť v priebehu hodín.

Ak je brucho ráno ploché a večer výrazne väčšie, ide skôr o trávenie či zadržiavanie tekutín; ak sa obvod pása zväčšuje postupne počas týždňov a mesiacov, pravdepodobnejšie ide o viscerálny tuk.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska