Aj minimálne svetlo v spálni ubližuje srdcu. Problémom predídeš veľmi jednoduchým spôsobom
- Vedci sledovali srdce tisícov ľudí a ich spánkové návyky
- Slabá žiara v spálni môže ovplyvniť zdravie
- Takto si jednoducho ochrániš svoj srdcový sval
Aj relatívne slabé svetlo počas noci môže súvisieť so zmenami v štruktúre a fungovaní srdca. Naznačuje to nová štúdia publikovaná v časopise European Heart Journal, ktorá sledovala viac ako 11-tisíc ľudí. Výskumníci zistili, že vyššia expozícia svetlu počas noci sa spájala so zhrubnutím steny ľavej komory a s jemnými zmenami vo fungovaní srdcového svalu.
Autori preto hovoria o nočnom svetle ako o možnom novom rizikovom faktore kardiovaskulárnych ochorení. Odborníci však zároveň upozorňujú, že štúdia nepreukázala, že svetlo tieto zmeny priamo spôsobuje. Ide o observačný výskum, ktorý odhalil súvislosť, nie kauzalitu.
Výskumníci sledovali viac ako 11-tisíc ľudí
Do výskumu bolo zahrnutých 11 071 účastníkov britskej databázy UK Biobank. Počas siedmich dní nosili na zápästí senzor, ktorý meral intenzitu svetla v nočných hodinách. Približne o tri roky neskôr absolvovali magnetickú rezonanciu srdca.
Vedci následne porovnali ľudí vystavených takmer úplnej tme s tými, ktorí boli počas noci vystavení svetlu nad tri luxy. Práve táto hranica bola v štúdii spojená s nepriaznivejšími ukazovateľmi.
U ľudí s vyššou expozíciou sa zistilo zhrubnutie steny ľavej komory. Tým sa zároveň zmenšil priestor vo vnútri tejto srdcovej komory. Výskumníci zaznamenali aj zníženú schopnosť srdcového svalu pružne sa meniť počas úderu srdca, čo označujú za skorý ukazovateľ poruchy jeho funkcie. Zmeny sa objavili aj v ďalších srdcových oddieloch.
Takéto štrukturálne zmeny sa označujú ako remodelácia srdca. Ide o proces, pri ktorom sa srdce mení v reakcii na dlhodobú záťaž alebo stres.
Čím viac svetla, tým horšie výsledky pre srdce
Štúdia ukázala aj vzťah medzi intenzitou svetla a rozsahom zmien. S rastúcou nočnou expozíciou boli výsledky menej priaznivé. Medzi možné zdroje svetla počas spánku patria pouličné lampy prenikajúce cez okná, digitálne budíky, kontrolky elektroniky alebo obrazovka telefónu.
CNN uvádza, že tri luxy približne zodpovedajú mesačnému svetlu alebo svetlu prenikajúcemu popod zatvorené dvere. Odborníci na spánok často odporúčajú omnoho tmavšie prostredie.
Časť súvislosti medzi svetlom a zmenami na srdci mohla byť sprostredkovaná horším spánkom. Podľa vedúceho autora Lu Qiho vysvetľoval kratší spánok približne 24 až 49 percent pozorovaného vplyvu. Nočné svetlo môže podľa autorov ovplyvňovať aj ďalšie faktory, napríklad krvný tlak, tepovú frekvenciu či cirkadiánny rytmus.
Odborníci upozorňujú na limity štúdie
Hoci výsledky pôsobia zaujímavo, nezávislí vedci vyzývajú na opatrnú interpretáciu.
Darren Rhodes z Keele University pre Science Media Centre označil výskum za kvalitnú observačnú štúdiu s veľkou vzorkou. Zároveň však upozornil, že rozdiely v parametroch srdca boli väčšinou malé, približne na úrovni jedného až troch percent. Podľa neho preto nie je správne tvrdiť, že nočné svetlo jednotlivcom priamo „poškodzuje“ srdce.
Slabinou je aj spôsob merania. Účastníci mali senzor na zápästí iba sedem dní, pričom magnetická rezonancia nasledovala až o tri roky neskôr. Senzor navyše nezachytával farebné spektrum svetla a nemeral svetlo priamo na úrovni očí.
Výsledky preto nemusia presne odrážať skutočnú biologickú dávku svetla, ktorú organizmus počas noci prijal.
Spálňa by mala zostať čo najtmavšia
Napriek týmto obmedzeniam odborníci považujú zníženie nočného svetla za jednoduché opatrenie s nízkymi nákladmi.
Pomôcť môžu zatemňovacie závesy alebo rolety, vypnutie zbytočných svetiel a prekrytie výrazných LED kontroliek. Pri nočnom osvetlení odborníci odporúčajú slabšie a teplejšie farby namiesto jasného bieleho alebo modrastého svetla, uvádza European Society of Cardiology.
Výsledky zatiaľ nemožno chápať ako dôkaz, že spánok pri svetle spôsobuje srdcové ochorenie. Dopĺňajú však rastúci počet poznatkov o tom, že kvalita spánkového prostredia môže mať význam aj pre kardiovaskulárne zdravie. Na potvrdenie priameho príčinného vzťahu budú potrebné ďalšie štúdie.
Čítaj viac z kategórie: Wellbeing
Zdroje: European Heart Journal, CNN, ESoC, Science Media Centre