„Milan Mazurek je čierny kôň komunálnych volieb,” hovorí politológ Řádek, komunálne voľby vraj nie sú žiadna druhá liga politiky

Zo zákulisia politiky: Miroslav Řádek

Predvolebná atmosféra pred spojenými komunálnymi a regionálnymi voľbami naberá na obrátkach, no podľa politológa Miroslava Řádka neprebieha všade rovnako. Kým niekde môžeme sledovať dynamické politické súboje, v iných mestách a obciach vládne skôr formálna kampaň bez výraznejšieho záujmu kandidátov pretrčať sa. Taktiež vyvracia mýtus, že by súčasný predvolebný boj ovládla bezbrehá antikampaň.

„Tieto regionálne a komunálne voľby nejako nie sú o nejakých zásadných kauzách. Pokiaľ sú problémy tohto charakteru v samosprávach, tak sú v tých, kde boli aj predtým,“ hovorí Řádek s tým, že vecná kritika úradujúcich štatutárov by sa nemala automaticky zamieňať s očierňovaním. V porovnaní s parlamentnými voľbami vníma súčasné dianie skôr ako konštruktívnu baladu.

Prežitok malých obcí a menovci na kandidátkach

V slovenskej komunálnej realite však vidí aj vážne systémové trhliny. Jednou z nich je extrémna rozdrobenosť samospráv. Slovensko patrí v prepočte na obyvateľov i rozlohu ku krajinám s najvyšším počtom miniatúrnych obcí v rámci celej Európskej únie.

„Demografi na to upozorňujú – nastavenie verejnej správy a neuveriteľný počet malých samospráv, ktoré máme, stojí reálne peniaze. Sú to obce, ktoré sú, žiaľ, na vymretie,“ konštatuje politológ a otvára otázku, či by sa nemali financie radšej koncentrovať do udržateľnej infraštruktúry a sťahovania ľudí do miest namiesto nákladných projektov v dedinách bez budúcnosti.

Kuriozitou volieb býva aj taktika s nasadzovaním kandidátov s rovnakými menami a priezviskami s cieľom zmiasť voliča. Podľa Řádka nejde o nič nové – podobné ťahy využíval kedysi v USA už tím okolo J. F. Kennedyho. Pre kandidáta to však znamená nutnosť osobne vysvetľovať voličom, aké je jeho povolanie, aby sa od menovcov odlíšil. Štát a ministerstvo vnútra by sa však podľa neho mali zamyslieť nad legislatívnou úpravou, aby sa neprimeraným špekuláciám zamedzilo.

Bratislava a ekonomické tlaky

V hlavnom meste je situácia odlišná. Úradujúci primátor Matúš Vallo má za sebou druhé volebné obdobie a čelí vyzývateľom, ktorí poukazujú na jeho prešľapy. Politológ pripomína, že za každým silným kandidátom vo veľkom meste stojí ekonomická podpora.

Bratislava dynamicky rastie, stretávajú sa tu developerské a podnikateľské záujmy a kampaň sa sama nezaplatí. Preto je logické, že najmä v metropole dochádza ku koncentrácii ekonomických záujmov, ktoré prirodzene vyúsťujú aj do cielenej antikampane z prostredia protikandidátov. Zároveň však dodáva, že Vallo má okolo seba pevnú skupinu priaznivcov, ktorých podpora neklesá.

Komunálna politika nie je „nižšia liga“

Pre mnohých voličov môžu byť komunálne voľby menej atraktívne ako parlamentné, čo sa často odráža aj na nižšej volebnej účasti. Miroslav Řádek však rázne odmieta názor, že ide o druhoradú úroveň riadenia štátu.

„Nepovažujem komunálnu politiku za len také ‚pch, nižšia liga‘. Beriem to ako plnohodnotný politický zápas,“ zdôrazňuje. Zatiaľ čo v parlamente sa poslanec môže „schovať“ a štyri roky anonymne hlasovať, v samospráve je človek pod neustálym drobnohľadom susedov a komunity.

„Komunálna politika môže priniesť podstatne väčší kontakt s ľuďmi. Všetko to negatívne, čo politika prináša – psychický tlak a nasadenie –, je naozaj veľké aj v komunálnych voľbách,“ vysvetľuje. Kým do Národnej rady sa dá dostať vďaka popularite zo sociálnych sietí či podcastov, v komunále to nestačí. „Tie komunálne voľby sú skôr testom dôveryhodnosti. Na úspech v komunálnych voľbách potrebujete viac komunitu. Nestačí jednorazová petícia, musíte byť súčasťou spolkov, športových klubov, farností a ľudia vás musia poznať roky.“

Fenomén Republiky a zmena Mazureka

Práve princíp osobného kontaktu je kľúčový aj pri analýze extrémistických či antisystémových prúdov. Príkladom je hnutie Republika a kandidatúra Milana Mazureka v Prešovskom kraji.

„Milan Mazurek už nie je v úvodzovkách 15-ročný ukričaný skinhead spred hlavnej stanice. Má svoj politický a osobnostný vývoj,“ hodnotí politológ. Hoci začínal na mítingoch a protestoch, Republika dnes kombinuje klasickú terénnu stranícku prácu („old school“ bunky po regiónoch) s modernými prvkami, napríklad streamovaním hier pre mladých voličov.

Po tom, čo v Prešovskom kraji odstúpila kandidátka Smeru-SD poslankyňa Laššáková, sa národno-sociálne spektrum zjednotilo za Mazurekom. Podľa Řádka tak Milan Majerský (KDH) čelí obrovskej výzve. „Mazurek teda môže byť čiernym koňom týchto volieb,“ varuje a pripomína historické prekvapenie Mariana Kotlebu v Banskej Bystrici z roku 2013.

Kde ešte hrozí zemetrasenie?

Prešovský kraj nemusí byť jedinou baštou, kde dôjde k výmene stráží. Podľa Řádka môže byť prekvapení oveľa viac. Veľmi tesný a otvorený súboj predpovedá v Žilinskom kraji medzi Erikou Jurinovou a Igorom Chomom, napätie očakáva v Košickom kraji a Košiciach, a rovnako zvedavý je na Trenčín či Trnavu. Komunálne voľby sú totiž predovšetkým o ľuďoch a stabilná pozícia úradujúcich lídrov nemusí v čase vládnej nepopularity platiť automaticky.

Pre viac rozhovorov so zaujímavými osobnosťami a aktuálnej politickej situácii sleduj aj ďalšie epizódy Zo zákulisia politiky.