NATO odhalilo plán pre prípad útoku Ruska. Expert opísal 3 fázy obrany

Rusko by pri útoku na NATO malo naraziť na obranu, ktorá zastaví jeho sily a zasiahne aj vojenské zázemie podporujúce agresiu. Aliancia predstavila „Teóriu víťazstva“, ktorá počíta aj so situáciou, keď sú americké sily nasadené inde. Dokázala by však Európa zastaviť Rusko už dnes aj s obmedzenou podporou USA? A čo by takýto konflikt znamenal pre Slovensko?

Vrchný veliteľ NATO, americký generál Alexus Grynkewich, v pondelok podľa Politico sľúbil, že v rámci novej „Teórie víťazstva“ NATO zablokuje, zmarí a odrazí akýkoľvek ruský útok a zdôraznil, že aliančné jednotky budú bojovať, aj keď budú americké sily nasadené inde.

Európa by podľa Bednára odolala. Chýbali by jej dôležité kapacity

Vladimír Bednár pre Startitup vysvetľuje, ktoré americké kapacity by Európe chýbali pri obrane proti Rusku, čo považuje za najzaujímavejšiu časť nového konceptu NATO a čo by prípadný konflikt znamenal pre Slovensko.

Pri hodnotení európskej pripravenosti bez USA sa Bednár opiera o skúsenosť z vojny na Ukrajine. Podľa jeho slov tam Rusko v súčasnosti nasadzuje približne 40 percent svojich síl.  „Vzhľadom na to, že nedokáže všetky svoje sily nasadiť v prípadnej konfrontácii voči krajinám NATO. Museli by európski spojenci čeliť približne dva krát väčšej sile.“

„Európa má dostatočné kapacity, aby odolala ruskému útoku, ale zároveň by čelila tým istým problémom ako Ukrajina,“ hodnotí Bednár.

„Európe by teda chýbali najmä protilietadlové strely schopné zostreľovať ruské balistické rakety a spravodajské kapacity, ktorými disponujú Spojené štáty,“ vysvetľuje.  Jeho hodnotenie tak rozlišuje medzi celkovou schopnosťou Európy brániť sa a dostupnosťou konkrétnych prostriedkov potrebných na účinné vedenie obrany.

Zablokovať, oslabiť, zlomiť

Nový koncept počíta s tromi krokmi: zastaviť ruský útok, zabrániť jeho pokračovaniu a v prípade pretrvávajúcej agresie rozbiť vojenský systém, ktorý ho podporuje. Pozemné jednotky by s podporou letectva, námorníctva a kybernetických či vesmírnych kapacít bránili obsadeniu spojeneckého územia. Senzory a autonómne systémy by pomáhali prekaziť postup útočníka. Presná munícia a bezpilotné prostriedky by následne zasahovali aj jeho velenie, zásobovanie a ďalšie kapacity podporujúce útok.

Bednár v tom nevidí zásadne revolučný obranný plán. Za pozoruhodnú však považuje formuláciu cieľov vzdušného boja.

„Medzi najzaujímavejšie momenty plánu osobne považujem to, že NATO v oblasti vzdušného boja nehovorí o nadvláde, ale len o prevahe,“ uvádza. Podľa neho tým aliancia reaguje na zraniteľnosť svojich vzdušných platforiem pri prípadnej konfrontácii s Ruskom.

Druhým významným prvkom je podľa neho  rozsah cieľov. Bednár vysvetľuje, že obrana by sa neobmedzovala na jednotky, ktoré priamo útočia. Zasahovala by aj kapacity podporujúce ruskú agresiu, a to pomocou dronov, striel s plochou dráhou letu a raketových systémov.

Ponúka preto porovnanie s ukrajinskými útokmi na ruské rafinérie, prístavy, dátové či logistické centrá. V prípade konfrontácie s NATO by však podľa neho išlo o operácie v rádovo väčšom rozsahu, než aký dnes realizuje Ukrajina.

Bez Američanov by Európe nestačili len nové zbrane

Ak by Rusko zaútočilo v najbližšom období, situácia by bola podstatne zložitejšia. Profesor medzinárodnej politiky na Univerzite Bundeswehru Carlo Masala už v augustovej analýze pre Brookings upozorňoval na limity obrany Európy bez USA. „Za týchto podmienok by bolo pre európske ozbrojené sily takmer nemožné implementovať americkú koncepciu európskej obrany, ktorá sa spolieha na rýchly, silný a hlboký úder do ruského tyla,“ napísal.

Či by Európa dokázala odraziť ruský útok bez americkej podpory, závisí podľa Carla Masalu, profesora medzinárodnej politiky na Univerzite Bundeswehru v Mníchove, aj od toho, kedy by konflikt vypukol.

V analýze rozlišuje medzi vojnou v najbližšom období a situáciou na konci desaťročia, keď by už spojenci mohli mať k dispozícii viac vlastných kapacít.

„Európa môže byť schopná nahradiť veľkú časť konvenčnej vojenskej kapacity Ameriky do konca desaťročia. Náročnejšou výzvou bude nahradenie úlohy USA v integrácii, velení a nasadzovaní týchto síl,“ píše Masala.

Kto by prebral úlohu USA?

Nákupy tankov, stíhačiek či dronov preto samé osebe nestačia. Európske armády by museli podľa neho vyriešiť nedostatok vojakov a dokázať efektívne koordinovať spoločné operácie. Zjednocujúcu úlohu Spojených štátov by podľa Masalu mohli prevziať Spojené kráľovstvo alebo Francúzsko. Otázkou však zostáva, či by to ostatní spojenci prijali a či majú obe krajiny dostatok vyškolených dôstojníkov.

Kým Masala vyzdvihuje Spojené kráľovstvo a Francúzsko ako krajiny, ktoré by mohli prevziať americkú úlohu pri koordinácii a velení, Bednár kladie dôraz na zapojenie všetkých európskych spojencov. Pri konflikte takéhoto rozsahu by podľa neho boli ohrozené všetky európske krajiny a všetky by museli mobilizovať svoje sily.

 Zapojiť by sa musela celá Európa

„Ak by spochybňovali tento fakt, ohrozujú samy seba, tak ako ohrozuje bezpečnosť nás všetkých, keď premiér Robert Fico spochybňuje naše spojenecké záväzky svojimi neprijateľnými vyhláseniami,“ hodnotí Bednár.

Zároveň zdôrazňuje, že európski spojenci musia znižovať svoju závislosť od Washingtonu. „Európske krajiny musia maximálne eliminovať svoju závislosť od USA v oblastiach, ktoré som spomínal, teda najmä v oblasti závislosti od dodávok protitankových rakiet a spravodajskej závislosti,“ uvádza.

Podľa Bednára pritom nejde o schopnosti, ktoré by Európa nedokázala vybudovať sama. „Neexistujú americké spôsobilosti, ktoré sú nenahraditeľné. Je len nedostatočná vôľa európskych krajín tieto spôsobilosti nahradiť vlastnými európskymi,“ uzatvára.

Slovensko by nebolo mimo dosahu

Pre Slovensko podľa Bednára z konceptu vyplýva najmä potreba pripraviť sa na útoky na veľkú vzdialenosť. Vojna na Ukrajine totiž ukazuje nielen možnosti zasahovať zázemie agresora, ale aj spôsob, akým Rusko útočí ďaleko od frontu.

„Takéto útoky by zasiahli aj naše územie, a preto je kľúčové budovať zodpovedajúce schopnosti obrany pred takýmito útokmi,“ upozorňuje Bednár.

Osobitne spomína schopnosť zastavovať útoky prúdových dronov a vysokorýchlostných cieľov. Jeho odpoveď tak presúva pozornosť od samotnej obrany hraníc aj k ochrane územia, ktoré môže byť od priameho bojiska vzdialené.

Redakcia Startitup sa ministerstva obrany dlhodobo pýta, aké konkrétne kroky Slovensko podniká na posilnenie obrany proti dronom a ďalším vzdušným hrozbám. Rezort však na naše otázky opakovane nereaguje. Odpovede sme nedostali ani do uzávierky tohto článku.