Pravidlá modernej propagandy: Rus je hrdina, vždy sa iba bráni, nezačína konflikty (KOMENTÁR)

Autor je vysokoškolský pedagóg, publicista a spoluzakladateľ Dobre.

Nemám žiadne veštecké schopnosti, ale pre odhad vývoja situácie v súvislosti s propagandou ich ani netreba. 

Pravidlá modernej propagandy už od roku 1932 zostávajú rovnaké. Ich pôvodným autorom je istý Joseph Goebbels, nacistický pohlavár a nositeľ funkcie „ríšskeho ministra pre propagandu“, ktorého postupy a metódy dnes reprezentuje kabinet Vladimira Putina.

Ukrajinské mesto Voznesensk zasadilo Rusku jeden z najťažších úderov vojny

Keďže sa v propagande trošičku vyznám, rád by som svojim čitateľom vysvetlil dva hlavné prístupy, ktoré v najbližších týždňoch budeme permanentne počúvať zo strany Ruskej federácie o téme ekonomických sankcií. 

Upozorňujem dopredu, že tieto dva prístupy sú oba klamlivé, navzájom sa vylučujú a sú v extrémnom protiklade, pričom nie je logicky vôbec možné, aby spolu mohli koexistovať. Ale v mašinérii propagandy je dvojenie reality a vyberanie extrémov alfou a omegou, a preto je naozaj pravdou, že oba tieto postupy budú – aj keď úplne protichodné – úmyselne a systematicky šírené ruskou stranou, až kým o nich kompletne všetci nebudeme vedieť.

1) Prístup založený na hrdosti, sile a neotrasiteľných hodnotách – alebo ako si Ruská federácia sankcie ani nevšimla

Prvým základným princípom propagandy Josepha Goebbelsa a nacistického Nemecka je postup takzvaného „vytvárania hrdinov“ – toto je skutočný termín z učebnice propagandy. Dokonalé využitie vytvárania hrdinov vidíme vo Vladimirovi Putinovi osobne, ale aj v úplne všetkom, čo nám o Rusku ako národe, o Rusovi ako človeku a o ruskej armáde ako nositeľovi hrdinstva Ruská federácia dnes tvrdí.

Základný naratív propagandy vytvárania hrdinov je pre Kremeľ extrémne jednoduchý, a preto taký účinný:

Rus je hrdina, pretože bojuje proti presile. Zo zásady sa vždy iba bráni. Nezačína konflikty, ukončuje ich. Neprichádza ako zbojník, ale iba ako bohatier, aby porazil morálny, spoločenský i hodnotový úpadok. Ruská federácia je hrdinom, nositeľom hrdinstva je armáda bohatierov.

Hrdina slúži ako nezlomný a dokonalý príklad neporaziteľnej hrdosti a zosobňuje v sebe všetky kvality, ktoré má prijímateľ propagandy v sebe pestovať, s ktorými sa má stotožňovať, na ktorých má podvedome začať budovať pohľad na svoju vlastnú hodnotu a hodnotu svojej národnej a politickej identity.

Presne preto je v očiach obdivovateľov Vladimira Putina a jeho rozhodnutí Ruská federácia veľká a nezlomná, je zástancom tradičných hodnôt, je večne vystavená presile, ktorú napriek mnohým príkoriam, ktoré jej nepriatelia spôsobujú, dokáže hrdinsky prekonať a zachovať si svoju nezlomnú identitu. 

Ruská federácia je dokonca taká silná, že necíti bolesť. Nedokážeme ju pokoriť tým, že na ňu uvalíme sankcie. Nedokážeme ju vydesiť tým, že jej vezmeme Adidas a Mekáč. Rubeľ ako ruské platidlo je sám nositeľom ruskej identity, a preto  ho nejaký Západ nemôže zničiť. 

Prvý postoj, ktorí vedomí i nevedomí šíritelia propagandy budú zastávať počas celého trvania konfliktu na Ukrajine, je pozícia, že nezlomné Rusko je obrovským a nezraniteľným slonom, ktorý sankcie vníma ako otravné muchy za ušami, inak si ich nevšíma. Sankcie sú neúčinné, Putin sám o nich možno nemá ani prehľad, pretože ho nemajú prečo zaujímať.

Rusko už je dávno príliš samostatné a silné na to, aby záviselo od Západu. Vybudovalo si vlastný systém, vlastnú internetovú sieť, vlastnú medzinárodnú komunitu, a teda sankcie ho nezraňujú.

Prvý postoj propagandy je v nezraniteľnosti vytvoreného hrdinu.

2) Prístup založený na súcite s tými najmenšími – alebo ako zákerný Západ útočí na existenciu obyčajného nezainteresovaného Rusa namiesto toho, aby sa postavil Ruskej federácii ako férový protivník 

V zdanlivo úplnom protichode s prvým prístupom je „vytváranie mučeníkov“, čo je však v skutočnosti druhou kapitolou vo „vytváraní hrdinov“.

Vedomí i nevedomí šíritelia ruskej propagandy budú počas trvania všetkých sankcií apelovať na súcit a na falošné kritické myslenie, ktorého  cieľom je vytvorenie zmätku a oslabenie morálnej pozície všetkých svojich protivníkov.

Naratív tejto časti propagandy je jednoduchý:

Kým na Ukrajine Ruská federácia zamestnáva iba profesionálnych vojakov, postupuje v súlade s princípmi profesionality a samotní vojaci sú expertmi, Západ nečelí im, ale trestá obyčajného ruského človiečika. Vyvršuje sa na bežných ľuďoch, ktorým berie internet, hamburger, prácu.

Obyčajnému človeku Západ ničí jeho živobytie a vykorisťuje ho, pretože to je presne typické pre Rusko. Rusko vždy všetci iba zneužívali a trápili, a preto je povinnosťou Ruska sa brániť.

Západ nedokáže čeliť Rusku otvorene. Nepostaví sa mu chlapsky (pretože aj mužnosť je nesmierne dôležitá časť ruskej propagandy), ale namiesto toho bude dovážať zbrane a dekadenciu na Ukrajinu, aby Ukrajinci umierali namiesto Západu, a Západ popri tom bude ničiť úbohého Rusa.

Druhá dimenzia naratívu je ešte jednoduchšia:

Prečo by mal trpieť obyčajný ruský človek? Prečo by sa v súboji elít, kde zvrátená EÚ, zvrátené USA a krvilačné NATO plánujú svetové konflikty, mali trpieť obyčajné ruské rodiny? Prečo by ruskí športovci ďalej nemohli robiť len to, na čo chúdence celý život trénujú? Aký má význam moskovský McDonald’s pre konflikt na Ukrajine a nie je jeho zatvorenie iba obyčajná šikana?

Naozaj sa Západ odbavuje na tom, ako týra obyčajného Rusa? Naozaj už nenávidíme všetko ruské? Každého jedného obyčajného Rusa? Budeme už páliť aj ruských autorov? Nie je to len dôkazom, že Západ je plný nenávisti?

Prístup vytvárania mučeníka sa spolieha na falošný súcit. Prezentuje akési slabo definované hodnoty, vytvára extrémne a modelové vysvetlenia, ktoré nie je možné napadnúť – ktokoľvek by ich napadol, napríklad argumentom, by sa okamžite sám usvedčil ako zlý človek neochotný súcitiť s obyčajným ruským človiečikom.

Môže sa zdať, že prístup vytvárania hrdinov a prístup vytvárania mučeníkov sa navzájom vylučujú, ale nie je to tak. Sú jedinými dvomi, celkom extrémnymi alternatívami, ktoré je ruská propagandisticklá mašinéria ochotná pripustiť.

A záverečný bod:

3) Neexistuje vzťah k faktom

Žiadna ruská propaganda nikdy nebude hovoriť o konkrétnych číslach. Od nich sa nedozvieme, o koľko presne rubľov prišla priemerná ruská domácnosť, nedozvieme sa, koľko vojenská agresia na Ukrajine stála v číslach, nedozvieme sa, aká je momentálne skutočná hodnota rubľa v ohľade na jeho hodnotu na území Ruskej federácie či vo vzťahu k medzinárodnému obchodu. 

Z ruskej propagandy sa ani nikdy nedozvieme, ako sa napríklad mení cena liekov či potravín pre každodenný život priemernej ruskej domácnosti s ohľadom na vývoj situácie.

Pretože prezentovať holé fakty, o ktorých význame sa dá diskutovať a s ktorými sa dá logicky pracovať, je absolútne nežiaduce a kontraproduktívne. Toto je niečo, čo v najbližších rokoch od žiadneho zástancu Putina či Kremľa nikdy nebudeme počuť a ak aj títo agenti v službách propagandy budú hovoriť o údajoch, dôkazoch či štatistikách, nebude v nich nikdy nič konkrétne, smerodajné alebo objektívne výpovedné.

Pretože od človeka, ktorý je produktom propagandy, sa nesmie očakávať informovanosť. Práve naopak. Musia sa od neho čakať emócie, musí sa od neho čakať súcit, musí sa od neho čakať viera v hrdinstvo.

Propaganda totiž nediskutuje.

Propaganda diktuje.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.

Čítaj viac z kategórie: Názory a komentáre