Andrej Osus­ký — zostro­jil robo­tic­kú pla­chet­ni­cu, kto­rej cie­ľom je pre­plá­vať Atlan­tik

Beatrix Rimarčíková / 8. októbra 2016 / Rozhovory

Pre­plá­vať Atlan­tic­ký oce­án sa ešte žiad­ne­mu auto­nóm­ne­mu pla­vid­lu nepo­da­ri­lo. Andrej sa pokú­sil o rekord. Svo­ju pla­chet­ni­cu vypus­til 12. sep­tem­bra toh­to roku.

Z Newfoun­lan­du až do Írska, to je tra­sa, kto­rú má robo­tic­ká pla­chet­ni­ca prejsť. Ide o cca 3000 km plav­by po oce­áne, kde na ňu strieh­nu nástra­hy vo for­me búrok, sil­né­ho vet­ra, zly­ha­nia elek­tro­ni­ky či zve­da­vých kapi­tá­nov, kto­rí podob­né prí­stro­je vyťa­hu­jú z vody.

Andrej Osus­ký, vymys­lel, vyro­bil a vypus­til svo­ju robo­tic­kú pla­chet­ni­cu na vlny oce­ánu. O tom, pre­čo si vybral ako pla­vid­lo pla­chet­ni­cu, aké mate­riá­ly pou­žil pri jej stav­be a aký­mi spô­sob­mi tes­to­val ich odol­nosť sa dočí­i­taš v roz­ho­vo­re. Andrej tiež pre­zra­dil, ako fun­gu­je ria­de­nie a aj jeho pred­po­klad, či sa pla­chet­ni­ca dosta­ne do cie­ľa.

Nedáv­no si vypus­til svo­ju robo­tic­kú pla­chet­ni­cu z Newfoun­lan­du do Atlan­tic­ké­ho oce­ánu. Aké si mal poci­ty? Viem, že zo začiat­ku nasta­li kom­pli­ká­cie, čo sa sta­lo a ako sa prob­lém vyrie­šil?

Pla­chet­ni­cu som vypus­til v pon­de­lok 12. sep­tem­bra. Samot­né vypus­te­nie pla­chet­ni­ce bolo ove­ľa nároč­nej­šie, než som čakal. Hlav­ne pre­to, že som na všet­ko bol sám a veľa som sa pri tom musel naučiť, naprí­klad šofé­ro­vať dodáv­ku. Ľudia, kto­rých som náhod­ne oslo­vil, boli veľ­mi ochot­ní. Jeden z rybá­rov bol mojou pla­chet­ni­cou fas­ci­no­va­ný a pomo­hol mi ju pos­kla­dať. Ďal­ší ma vie­zol po prí­sta­voch a pomá­hal mi hľa­dať rybá­rov. Bol som prek­va­pe­ný, koľ­ko taxi­ká­rov vie o dvoch robo­tic­kých pla­chet­ni­ciach. O tej, kto­rú nedáv­no vypus­til počet­ný kanad­ský uni­ver­zit­ný tím, sa dozve­de­li v rádiu. O tej mojej sa šíri­li kle­be­ty. Pla­chet­ni­cu sme pre­ho­di­li cez palu­bu rybár­skej lode asi 5 kilo­met­rov od bre­hu. Pla­chet­ni­ca sa krát­ko po vypus­te­ní oto­či­la správ­nym sme­rom a vysla­la prvý sig­nál. Bol som spo­koj­ný, že je všet­ko v poriad­ku a pla­chet­ni­ca sa rých­lo stra­ti­la z dohľa­du.

Až keď som sa za tmy vrá­til domov, posky­tol sa mi desi­vý obraz na mape – loď pod­ľa súrad­níc zme­ni­la smer a nará­ža­la do skál. V tej chví­li som nemo­hol nič robiť len počkať do zaj­tra. Loď sa medzi­tým vzdia­li­la a jej nahá­ňa­nie by bolo prí­liš dra­hé. Za dva dni sa sama opra­vi­la a s krát­ky­mi pre­stáv­ka­mi sme­ro­va­la správ­ne – do Írska. No dlho to nevy­dr­ža­lo a odvte­dy sa loď motá pod­ľa toho, ako fúka vie­tor. Prav­de­po­dob­nou prí­či­nou toh­to sprá­va­nia je zly­ha­nie časo­va­ča, kto­rý má reset­núť loď do troch minút, ak hlav­ný prog­ram nefun­gu­je správ­ne, a takis­to aspoň raz za osem hodín. Prob­lém je, že ener­gia ulo­že­ná v kon­den­zá­to­roch chví­ľu pohá­ňa elek­tro­ni­ku, kým je zdroj odpo­je­ný a pro­ce­sor sa nestih­ne reset­núť. Taký­to prí­pad som zazna­me­nal deň pred vypus­te­ním lode, ale nepri­kla­dal som mu význam, pre­to­že rese­to­va­nie lode som mal mno­ho­krát otes­to­va­né. Jedi­ná vec, kto­rú som na Newfound­lan­de menil, bol ser­vo­mo­tor, a mož­no to bol kameň úra­zu.

0intro2

Čo ťa vied­lo k stav­be robo­tic­kej pla­chet­ni­ce? Pre­čo prá­ve pla­chet­ni­ca?

Počas výš­ky som súťa­žil s robot­mi v blu­dis­ku na Istro­bo­te a veľ­mi ma to bavi­lo, tak­že som zvy­kol vyhrá­vať prvé ale­bo dru­hé mies­to. Posled­né šty­ri roky som sa veľa motal oko­lo oce­ánu – s neja­ký­mi pre­stáv­ka­mi som žil na Kanár­skych ostro­voch a na Mau­rí­ciu. Začal som sa tam potá­pať, jaz­diť na moto­ro­vom člne a vyrá­bať si hob­by ponor­ku. Hľa­dal som však neja­kú veľ­kú výzvu a nara­zil som na Mic­ro­trans­at Chal­len­ge, kto­rej cie­ľom je prejsť Atlan­tic­ký oce­án auto­nóm­nou loďou. Keď som sa naiv­ne opý­tal orga­ni­zá­to­rov, či je táto súťaž len pre štu­den­tov, dostal som odpo­veď, že ešte sa to niko­mu nepo­da­ri­lo. Neve­ril som tomu a po chví­li hľa­da­nia som zis­til, že už desať­ro­čie sa o to pokú­ša­jú tímy z celé­ho sve­ta a prie­mer­ná život­nosť lode je nie­koľ­ko dní. Ešte neuve­ri­teľ­nej­šie je, že na tom poho­re­la aj boha­tá (desiat­ky mili­ó­nov USD) komerč­ná spo­loč­nost, kto­rá robo­tic­ké pla­chet­ni­ce vyrá­ba. Uka­zu­je sa, že je jed­no, koľ­ko ľudí a koľ­ko rokov na tom pra­cu­je ale­bo koľ­ko na to majú peňa­zí, výsle­dok je zhru­ba rov­na­ký. Aby som zis­til, v čom je zádr­heľ, roz­ho­dol som sa to skú­siť.

Pôvod­ne som začal robiť moto­ro­vú loď,pretože som sa nechal ovplyv­niť séri­ou argu­men­tov o kom­pli­ko­va­nos­ti pla­chet­ni­ce. Avšak ako vidieť na poku­soch s moto­ro­vý­mi loďa­mi, jed­na za dru­hou zly­há­va pres­ne na tom istom – motor sa zamo­tá­va do rias. Nako­niec som sa roz­ho­dol pre pla­chet­ni­cu. Pla­chet­ni­ca nie je až tak závis­lá od sln­ka ako moto­ro­vá loď a pohy­bu­je sa rých­lej­šie.

Kedy si začal pla­chet­ni­cu vyrá­bať a čo sú jej naj­dô­le­ži­tej­šie prv­ky?

Pla­chet­ni­cu som začal vyrá­bať v mar­ci a sti­hol som ju aj s nie­koľ­ký­mi nepo­dar­ka­mi za šesť mesia­cov. Pri­tom som prvý­krát prog­ra­mo­val Ardu­ino, prvý­krát som držal v ruke kar­bo­brús­ku a prvý­krát som pra­co­val s lami­ná­tom, tak­že väč­ši­nu času som sa učil.

Dôle­ži­té su sen­zo­ry, kto­ré zbie­ra­jú dáta pre navi­gá­ciu ako GPS, kom­pas a sen­zor vet­ra. Loď je pohá­ňa­ná vet­rom fúka­jú­cim do plach­ty a pred vypus­te­ním som pri­dal malú pred­nú plach­tu, kto­rá loď urých­ľu­je. Pla­vá­ky po bokoch ju sta­bi­li­zu­jú a ťaž­ký kýl s olo­ve­ný­mi záva­žia­mi brá­ni jej pre­vrá­te­niu. Kor­mid­lo je pohá­ňa­né ser­vo­mo­to­rom, kto­rý nasta­vu­je ria­dia­ca jed­not­ka. Tá je posta­ve­ná na plat­for­me Ardu­ino, nachá­dza sa vo vodo­tes­nom kuf­ri spo­lu so zdro­jom a solár­nym regu­lá­to­rom. Baté­rie sú nabí­ja­né 100 W solár­nym pane­lom. Loď je vyba­ve­ná aj sen­zor­mi tep­lo­ty a vlh­kos­ti a tie sa spo­lu s aktu­ál­nou polo­hou vysie­la­jú cez sate­lit­nú sieť Iri­dium. Okrem toho má loď ďal­šie dva vysie­la­če cez kon­ku­renč­nú sieť Glo­bals­tar, aby sme pozna­li jej polo­hu. Na lodi je aj kame­ra, kto­rá natá­ča video vo Full HD kva­li­te. Keď­že kapa­ci­ta je obme­dze­ná na 128 GB, nato­čí sa kaž­dú hodi­nu len 30 sekúnd.

Aké mate­riá­ly si pou­žil na zostro­je­nie pla­vid­la?

Pou­žil som pev­né a neko­ro­zív­ne mate­riá­ly. Základ tvo­rí surf, kto­rý je spev­ne­ný ple­chom pro­ti zlo­me­niu a naň je pri­mon­to­va­ná kon­štruk­cia z hli­ní­ko­vých pro­fi­lov. Po bokoch sú pla­vá­ky z polys­ty­ré­nu oba­le­né­ho sklo­la­mi­ná­tom. Loď je zaťa­že­ná kýlom s olo­ve­ný­mi záva­žia­mi, aby sa po pre­vrá­te­ní oto­či­la nazad. Plach­ta je z takz­va­né­ho netr­ha­vé­ho nylo­nu, z kto­ré­ho sa vyrá­ba­jú naprí­klad padá­ky a sta­ny, a lemo­va­ná je nylo­no­vým pop­ru­hom. Plach­ta je pri­ši­tá na kon­štruk­cii z kar­bó­no­vých rúriek. Elek­tro­ni­ka je uzav­re­tá v kuf­ri Peli­can a dvoch poly­kar­bo­ná­to­vých kra­bi­ciach.

Všet­ky mate­riá­ly som tes­to­val tak, že som ich namo­čil do sla­nej vody aspoň na mesiac a pokú­šal sa ich vše­mož­ne zlo­miť. Nie­kto­ré veci som vtip­ne vyrie­šil, naprí­klad ser­vo­mo­tor som zaba­lil do late­xo­vej ruka­vi­ce napl­ne­nej sili­kó­no­vou mas­ťou, čím je dosia­hnu­té doko­na­lé tes­ne­nie. Musel som vyskú­šať veľa dru­hov lepi­diel a spô­so­bov tes­ne­nia, kým som našiel tie správ­ne.

34

Vedel by si zjed­no­du­še­ne vysvet­liť, ako fun­gu­je ria­de­nie a kon­tro­la pla­chet­ni­ce?

Na zákla­de GPS a kom­pa­su pozná pla­chet­ni­ca svo­ju polo­hu a smer. O zis­te­nie sme­ru vet­ra sa sta­rá tzv. ultra­zvu­ko­vý ane­mo­me­ter. V pamä­ti je ulo­že­ný zoznam bodov, cez kto­ré má prejsť s danou pres­nos­ťou. Ria­dia­ca jed­not­ka tie­to dáta vyhod­no­tí a vypo­čí­ta odchýl­ku od žia­da­né­ho sme­ru a sna­ží sa ho sko­ri­go­vať kor­mid­lom. Algo­rit­mus kor­mid­lo­va­nia je pomer­ne sofis­ti­ko­va­ný, pre­to­že dôraz je kla­de­ný na šet­re­nie ser­vo­mo­to­ra na úkor rých­los­ti a pres­nos­ti. Kor­mid­lo robí krát­ke pohy­by a sle­du­je odoz­vu, až kým loď neskon­ver­gu­je správ­nym sme­rom. Správ­ne kor­mid­lo­va­nie sme vide­li počas dvoch dní, keď prvý­krát nabe­hol hlav­ný soft­vér (na mape sa obja­vi­li zele­né body). Plach­ta má fix­nú maxi­mál­nu polo­hu na jed­nu ale­bo na dru­hú stra­nu, aby som celú vec zjed­no­du­šil. Jej tvar bol špe­ciál­ne vypo­čí­ta­ný, aby loď bolo mož­né ria­diť len kor­mid­lom. Smer vet­ra je pod­stat­ný len v prí­pa­de, keď fúka opro­ti ale­bo tak­mer opro­ti. Vte­dy sa zvo­lí iný algo­rit­mus.

Dĺž­ka trva­nia ces­ty sa nedá odhad­núť pres­ne. Hovo­ril si o mesia­ci až troch mesia­coch. Ako to všet­ko vyze­rá v pra­xi po vypus­te­ní pla­chet­ni­ce?

Pri tom­to poku­se to vyze­rá na več­nosť. Teraz ide o to, aby sa loď nestra­ti­la a dosta­la sa na aké­koľ­vek pobre­žie pre jej náj­de­nie a pre­skú­ma­nie.

Mal si neja­ké špe­ciál­ne oba­vy pred vypus­te­ním pla­vid­la?

Obá­val som sa, že najs­lab­ším člán­kom na lodi je ser­vo­mo­tor otá­ča­jú­ci kor­mid­lom, ale napo­kon sa loď poka­zi­la tak, ako som neča­kal.

Čo by moh­lo pla­chet­ni­ci zne­mož­niť dojazd do cie­ľa? Vieš si s prí­pad­ný­mi prob­lé­ma­mi pora­diť?

Je jas­né, že táto pla­chet­ni­ca už do cie­ľa nedo­ra­zí. Loď má časo­vač, kto­rý kon­tro­lu­je beh prog­ra­mu a reset­ne všet­ky kom­po­nen­ty v prí­pa­de prob­lé­mov. Len prob­lém je, že nič nekon­tro­lu­je ten časo­vač.


2img_0681

Dis­po­nu­je pla­chet­ni­ca záchran­ným sys­tém v prí­pa­de zly­ha­nia tech­ni­ky?

Okrem hard­vé­ro­vé­ho a soft­vé­ro­vé­ho časo­va­ča a bac­kup plá­nu pri poško­de­ní pamä­te je vyba­ve­ná nie­koľ­ký­mi nezá­vis­lý­mi trac­ker­mi, kto­ré umož­ňu­jú loď vysto­po­vať pri zly­ha­ní hlav­né­ho prog­ra­mu ale­bo poško­de­ní solár­ne­ho pane­lu. Na mape sú vyzna­če­né zele­nou, čer­ve­nou a žltou. Vide­li sme však poma­lé umie­ra­nie v pria­mom pre­no­se, kedy trac­ke­ry odchá­dza­li v tom­to pora­dí a vždy tomu pred­chá­dza­la neja­ká búr­ka. Uka­zu­je sa, že nehos­tin­né pro­stre­die sever­né­ho Atlan­ti­ku v tom­to roč­nom obdo­bí bolo pod­ce­ne­né. Čo sa udia­lo, sa môže­me dozve­dieť, až keď budem mať mož­nosť loď vylo­viť.

Tvo­ja pla­chet­ni­ca zdo­lá­va plav­bu oko­lo 3000 km, aby si dosia­hol rekord. Na všet­ko doze­rá poro­ta. Je pred­čas­né hovo­riť o úspe­chu toh­to pro­jek­tu?

Ak aj táto loď prej­de oce­án, nedá sa to nazvať víťazs­tvom. Jeden taký­to vrak už plá­va upro­stred Atlan­ti­ku, občas sa ozve a prav­de­po­dob­ne vyplá­va na pobre­žie Euró­py ale­bo Afri­ky ako mŕt­va ryba. Pra­vid­lá Mic­ro­trans­at Chal­len­ge sú nasta­ve­né tak, aby vyhra­la loď, kto­rá sku­toč­ne zvlád­ne celú ces­tu. Jed­nou z naj­ťaž­ších pod­mie­nok je, aby loď tra­fi­la cieľ s pres­nos­ťou 25 kilo­met­rov, čo sa dá spl­niť len s per­fekt­ne funkč­nou loďou, kto­rá hra­vo pre­plá­va oce­án. Vylu­ču­je sa tým loď, kto­rú na pol ces­ty done­sú len oce­án­ske prú­dy. Tak­že táto loď je skôr expe­ri­men­tom, kde sa vyjas­ňu­je veľa vecí, na kto­rých tre­ba pop­ra­co­vať. Úspe­chom pro­jek­tu ako také­ho som si však celom istý. Mož­no to nebu­de dru­há ani tre­tia loď, ale nie­ke­dy bude misia spl­ne­ná.

Ces­ta robo­tic­kej pla­chet­ni­ce sa dá sle­do­vať na tom­to webe. Aké naj­väč­šie nástra­hy už pre­ko­na­la?

Loď nás už nie­koľ­ko­krát prek­va­pi­la. Keď sa na začiat­ku zda­lo, že úpl­ne zly­ha­la, zra­zu vysla­la detail­né infor­má­cie o svo­jom sta­ve a správ­ne sa nasme­ro­va­la. Krát­ko po úva­he vylo­viť nefunkč­nú loď som začal veriť tomu, že sa dosta­ne do Írska. Po búr­ke odišiel kom­pas, potom sa zase opra­vil a potom defi­ni­tív­ne odišiel. Po posled­nej sil­nej búr­ke odišiel posled­ný trac­ker a po 30 hodi­nách sa loď, kto­rú som už pocho­val, ozva­la.

Na danej strán­ke píšem komen­tá­re, čo sa deje a hoci loď viac nefun­gu­je ako fun­gu­je, nie­ke­dy sú to vzru­šu­jú­ce oka­mi­hy. Ako­by loď zápa­si­la so svo­jím osu­dom.

lod

Pla­chet­ni­ca má namon­to­va­nú kame­ru a kaž­dú hodi­nu spra­ví 30 sekun­do­vý záber. Máš tie­to zábe­ry k dis­po­zí­cii? Vedia ti poslú­žiť na prí­pad­né „odvrá­te­nie kata­stro­fy“?

Posie­la­nie dát cez sate­lit­né pri­po­je­nie je veľ­mi dra­hé a jedi­ný obrá­zok môže vyjsť na stov­ky dolá­rov. Odhliad­nuc od toho, že zaria­de­nie na rých­lej­ší inter­net sto­jí tisí­ce. Záber sa ukla­dá na SD kar­te a sú to pre mňa veľ­mi cen­né dáta, pre­to­že sa dozviem, čo sa sta­lo. Na zákla­de toho môžem vyro­biť lep­šiu loď. Aj pre­to je kľú­čo­vé, aby sa loď na oce­áne nestra­ti­la a zís­kal som tie dáta.

Pre­zra­dím však, že expe­ri­men­tu­jem so sta­rým sate­lit­ným tele­fó­nom a je dosť mož­né, že pri ďal­šom poku­se budem malé obráz­ky z bojis­ka posie­lať na povel a násled­ne ich budem pub­li­ko­vať.

Pre­plá­vať Atlan­tik auto­nóm­nou loďou sa ešte niko­mu nepo­da­ri­lo. Pre­čo to tak bolo? Čo si ty pri plá­no­va­ní a výstav­be zme­nil?

Kaž­dý pokus bol uni­kát­ny. Mno­ho­krát sa loď navž­dy stra­ti­la a nikto nemal mož­nosť dozve­dieť sa prí­či­nu zly­ha­nia, pre­to táto vec ostá­va tajom­stvom. Oce­án je nehos­tin­né pro­stre­die a aj keď neja­ká loď pre­šla úcty­hod­nú vzdia­le­nosť, bolo to len pre­to, že ju neza­siah­la búr­ka. Tá potom priš­la a sko­li­la ju. Čas­to bola sla­bým člán­kom mecha­nic­ká kon­štruk­cia, pokiaľ nebo­li prob­lé­my s elek­tro­ni­kou, tes­ne­ním a soft­vé­rom. Ja som loď vypus­til v naj­me­nej vhod­nom obdo­bí, kedy sa búr­ky menia na huri­ká­ny, nech­cem sa spo­lie­hať na to, že loď bude mať celú ces­tu „ustla­né“. Cie­ľom je vyro­biť loď, kto­rá prej­de oce­án za akých­koľ­vek pod­mie­nok.

Mys­lím, že roz­diel od iných mám v prí­stu­pe. Mojou sna­hou bolo najprv vyro­biť mecha­nic­ky robust­nú loď čo naj­rých­lej­šie, bez zlo­ži­tej výro­by a bez zdr­ža­nia ju pus­tiť do vody, pre­to­že len tak sa dozviem, čo fun­gu­je a čo tre­ba vylep­šiť. Obdi­vu­jem tých, kto­rí to skú­ša­jú kaž­dý rok s drob­ný­mi vylep­še­nia­mi, ale mno­hí na to idú ako na hoto­vú vec – ide­me prví prejsť oce­án. Sto­krát to odlo­žia, pre­to­že to ešte nie je doko­na­lé a až po množ­stve tes­to­va­ní pus­tia loď na oce­án za veľ­kých fan­fár. A tam aj za pár dní skon­čí. Tak vidí­me pro­jek­ty, kto­ré zača­li dob­re, ale bohu­žiaľ rých­lo skon­či­li ale­bo spo­ma­li­li. Pre­to si mys­lím, že je za tým fun­da­men­tál­nej­ší prob­lém spo­loč­nos­ti, kto­rý je lik­vi­dač­ný – tlak na úspech a strach zo zly­ha­nia.

3img_0692

Tvo­ja budúc­nosť sa iste odví­ja od úspe­chu, resp. neús­pe­chu pla­chet­ni­ce. Máš neja­ké ďal­šie robo­tic­ké plá­ny?

Ten­to pro­jekt je behom na dlhú trať, ale pop­ri ces­te dostá­vam aj iné nápa­dy a zatiaľ neviem, kde začať. Ak aj loď raz prej­de oce­án, sme­ro­va­nie pro­jek­tu Open­Trans­at sa môže vykryš­ta­li­zo­vať až za 10 rokov. Iný­mi slo­va­mi, netu­ším, čo z toho bude, ale verím, že nie­kam sa to posu­nie a bude to nie­čo ešte zau­jí­ma­vej­šie než samot­né prej­de­nie oce­ánu. Tech­no­ló­gie budú napre­do­vať, obja­via sa nové mate­riá­ly, nová digi­tál­na výro­ba, sate­lit­né pri­po­je­nie sa sta­ne lac­nej­ším a raz bude­me vidieť desiat­ky podob­ných lodí, kto­ré prej­dú oce­án. K také­mu vývo­ju je však potreb­né, aby nie­kto začal pub­li­ko­vať svo­ju prá­cu a pomo­hol ostat­ným so spo­loč­ným cie­ľom. Slo­víč­ko “Open” v náz­ve zna­čí, že vše­tok soft­vér, hard­vér a dizajn zve­rej­ním, nech ho kaž­dý pou­ži­je tak, ako chce. A záro­veň kaž­dý nech zve­rej­ní to, čo na tom posta­vil. Pub­li­ko­vať začnem hneď ako odstrá­nim súčas­né nedos­tat­ky ria­dia­cej elek­tro­ni­ky, ale zve­rej­ním aj chy­by, nech sa nemu­sia opa­ko­vať.

Cie­ľom je vytvo­riť komu­ni­tu, kto­rá bude sta­vať na otvo­re­nom návrhu a spo­loč­ný­mi sila­mi pris­pieť k vývo­ju robo­tic­kých lodí a násled­ne k výsku­mu oce­ánu. Uka­zu­je sa to ako dob­rá ces­ta. Dostal som feed­back zo zahra­ni­čia od skú­se­nej­ších inži­nie­rov a jeden Slo­vák ma milo prek­va­pil tým, že naprog­ra­mo­val lep­šiu trac­ko­va­ciu mapu, kto­rou sa chys­tám nahra­diť súčas­nú.

Ďaku­jem za roz­ho­vor a inšpi­rá­ciu.

foto­gra­fie: archív Andrej Osus­ký, track.opentransat.com

Pridať komentár (0)