Architekti to zvládli na jednotku. Dom v centre mesta spája históriu s modernými prvkami

Veronika Bartošová / 7. januára 2019 / Architektúra

  • Ar­chi­tekti stáli pred ne­ľah­kou úlo­hou
  • Ako uro­biť nový dom, pri­ro­dzené po­kra­čo­va­nie ulice?
  • Nad­via­zať na kon­text, ne­sna­žiť sa ko­pí­ro­vať, ale ne­nú­tene včle­niť nové do sta­rého…
zdroj: Robert Žákovič
  • Ar­chi­tekti stáli pred ne­ľah­kou úlo­hou
  • Ako uro­biť nový dom, pri­ro­dzené po­kra­čo­va­nie ulice?
  • Nad­via­zať na kon­text, ne­sna­žiť sa ko­pí­ro­vať, ale ne­nú­tene včle­niť nové do sta­rého…
Podľa článku od au­tora Mar­tina Ťažká, Ar­chinfo.sk, au­tori pro­jektu: Petr Mo­rá­ček, Jana Zoub­ková, Pa­vel Ma­tyska, Spo­lu­práca: Ka­te­řina Fry­zel­ková

At­mo­sféru ulice Zá­mecká v cen­tre Mi­ku­lova vy­tvára drobná mierka oko­li­tých sta­vieb, po­hľady na strešnú ro­vinu his­to­ric­kých do­mov, a mi­ku­lov­ský zá­mok „za chrb­tom“. V ne­po­sled­nom rade aj his­tó­ria sta­rej ži­dov­skej štvrte, v kto­rej srdci sa dom na­chá­dza.

Ar­chi­tekti sa pri na­vrho­vaní domu sna­žili za­bez­pe­čiť pre ma­ji­te­ľov do­sta­tok sú­kro­mia v ruš­nej tu­ris­tic­kej lo­ka­lite. Dom v tes­nej väzbe na his­to­rické cen­trum Mi­ku­lova má podľa ich slov pô­so­biť sa­moz­rejme a ne­ná­padne, no zá­ro­veň jasne ref­lek­to­vať dobu svojho vzniku.

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (13)
zdroj: Ro­bert Žá­ko­vič
Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (13)
zdroj: Ro­bert Žá­ko­vič

Viac po­dob­ných člán­kov náj­deš na Ar­chinfo.sk

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (13)
zdroj: Ro­bert Žá­ko­vič
Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (13)
zdroj: Ro­bert Žá­ko­vič

Stavba účelne vy­užíva celý po­ze­mok s roz­lo­hou pri­bližne 240 m2. Ot­vára sa do ma­lého in­tím­neho dvora uzav­re­tého múrmi vy­sta­va­nými z miest­neho vá­penca a te­hál. S pries­to­rom dvora je priamo pre­po­jená obý­vačka a ate­liér. Spálňa má k dis­po­zí­cii sa­mos­tatnú te­rasu, po­sa­denú na dre­ve­nej prí­stavbe spo­mí­na­ného ate­li­éru, na ktorú ve­die ex­te­ri­é­rové scho­disko. Pre vnú­torný pries­tor domu je ur­ču­júce vy­uži­tie roz­diel­nej výš­ko­vej úrovne ulice a dvora, pre­po­je­nie vnú­tor­ných pries­to­rov a ot­vo­re­nie obyt­ného pries­toru do krovu na po­schodí.

Na so­lídny mu­ro­vaný dom nad­vä­zuje dre­vená prí­stavba s ate­li­é­rom. Mu­ro­vaná stavba je omiet­nutá, ate­liér je z pre­važ­nej časti dre­vo­stavva, s fa­sá­dou zo sm­re­kov­co­vých do­siek.

Dom od ma­te­riá­lovo i for­málne po­dob­ných oko­li­tých his­to­ric­kých sta­vieb od­li­šujú najmä de­taily. Fa­sádu zjed­no­du­šujú skryté žľaby, ke­ra­mické strešné škridle sú po­dobné ako lo­kálne po­u­ží­vané bob­rovky, majú však priamu hranu. Bez­rá­mové za­sk­le­nie, alebo okná s jed­no­du­chými dre­ve­nými pro­filmi sú vsa­dené v rôz­nych hĺb­kach oken­ných ot­vo­rov.

Pries­tor dvora je z veľ­kej časti spev­nený teh­lo­vou dlaž­bou a mla­tom. Okolo stien sú vy­sa­dené ruže a by­linky.

viac_podobnych_clankov_na_www_archinfo_sk
Pridať komentár (0)