Bratislava dostane svoj prvý drevený mini-mrakodrap. Poznáme lokalitu, kde by táto budova mala vyrásť

V zahraničí je čoraz bežnejšie, že drevostavby začínajú byť vyššie, nestavajú sa len rodinné domy. Architektonické štúdiá začínajú navrhovať kancelárske priestory, ktoré si vyžadujú niekoľko poschodí. V neďalekej Viedni je postavená hybridná výšková budova HoHo, ktorá má 24 podlaží a výšku 84 metrov. Slúži ako hotel, má niekoľko apartmánov, reštauráciu, ale aj kancelárske priestory.

Svojho vyššieho súpera má v Osle. Mjos Tower je budova postavená ako celodrevená stavba, má 18 podlaží a s výškou 85,4 metrov predbehla aj viedenskú vežu. 

Prvá v Československu

Predseda predstavenstva developerskej firmy Corwin Marián Hlavačka spomenul v rozhovore pre Dennik N, že jeho firma plánuje postaviť v projekte Palma na Račianskej ulici v Bratislave kancelársku budovu z dreva, málokto tomu venoval pozornosť.

Podľa týždenníka Trend je celý projekt ešte len vo fáze prípravy. Teraz tento zámer však začal naberať reálne kontúry.

„Boli by sme radi, ak by sme z dreva mohli v Palme postaviť jednu obytnú a jednu kancelársku budovu. A to aj napriek tomu, že náklady na takéto stavby vychádzajú vyššie, než v prípade klasických železobetónových konštrukcií,“ povedal Samuel Csáder, projektový manažér Corwinu pre Trend.

zdroj: Wikimedia / Øyvind Holmstad

Kde to viazne

Na Slovensku sme mohli mať výškové drevostavby už dávno. Na vine je opäť raz naša legislatíva. Tá zatiaľ nedovoľuje stavať viacpodlažné drevostavby. Pritom tu máme viacero architektonických ateliérov zameraných presne na to.

„Som presvedčený, že na Slovensku je potenciál takúto stavbu pripravovať so zámerom povzbudiť lokálny trh. To je možné len cez masívnu participáciu slovenských profesionálov,“ uvádza Pavol Pokorný z ateliéru Pokorny architekti pre Trend.

Hlavačka v rozhovore pre Denník N spomenul, že na vybudovanie drevostavby na Račianskej ulici by si určite prizval aj odborníkov zo zahraničia.

Pomalými krokmi napredujeme. Len prednedávnom sa novelizovala okrem iného aj norma Požiarnej bezpečnosti stavieb, ktorá doteraz umožňovala stavať len dvojpodlažné drevodomy či objekty určené na bývanie.

Po novom môžu drevené stavby určené na bývanie vyrásť až do výšky piatich podlaží. V porovnaní s Rakúskom, Nórskom, Japonskom či inými krajinami je to stále málo na to aby sa drevostavby od Corwinu postavili.