Dánsko je superveľmoc šťastia. Ich sociálny systém by mohol byť príkladom aj pre Slovensko

Dánsko je v medzinárodných prieskumoch známe ako superveľmoc šťastia. Pravidelne sa totiž umiestňuje na popredných priečkach najšťastnejších krajín sveta. Niekoľkokrát sa Dáni ocitli na prvej priečke. Posledné 3 roky však „zlatý stupienok“ patrí Fínsku. Dánsko si však nijako výrazne nepohoršilo a za rok 2020 sa v rebríčku tých najšťastnejších, ocitlo na druhom mieste. Len pre porovnanie uvedieme, že Slovensko sa ocitlo na 37. mieste. Česi zas na 19.

Sociálny štát

Index šťastia je v Dánsku vysoký aj napriek tomu, že veľkú časť roka prevládajú krátke dni. Dánsky autor Meik Wiking, v svojej knihe uvádza: „Jedným z hlavných dôvodov toho, prečo má Dánsko celosvetovo dobrú pozíciu v otázke šťastia, je model sociálneho štátu, ktorý u populácie znižuje pocit neistoty.“

Slováci vyzbierali z prírody viac ako tri tony odpadu. Stovky vriec smetí veľa napovedajú aj o našej mentalite

Ďalej uvádza, že všeobecná bezplatná zdravotná starostlivosť či bezplatné vzdelanie, jednoznačne prispieva nie len k miere istoty, ale aj šťastia. Podľa štúdie KPMG International majú najtransparentnejšie systémy zdravotnej starostlivosti práve severské krajiny – Dánsko, Fínsko, Švédsko a Nórsko.

Súčasťou prieskumu bolo 32 krajín, ktoré sú zväčša členskými štátmi OECD. Slovensko ani Česká republika sa štúdie nezúčastnili. Jediným zúčastneným štátom z V4 bolo Poľsko. Do úvahy štúdie brali napríklad výšku poplatkov pre pacientov alebo ceny, ktoré si účtujú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. V neposlednom rade zahŕňala aj celkovú kvalitu zdravotnej starostlivosti.

Portál KPMG uvádza: „Dánsko je vynikajúcim príkladom, ako úspešne vytvoriť pozitívne politické a legislatívne prostredie podporované modelom riadenia, ktorý sa zameriava na kvalitu zdravotnej starostlivosti. V aktuálnom rebríčku spomínaný štát totiž vedie. Príkladom je verejné poskytovanie výkazov o kvalite starostlivosti, vrátane informácií o skúsenostiach pacientov, čakacích dobách aj hodnotení nemocníc.“

Dánsko postaví prvý energetický ostrov na svete. Chce tak splniť cieľ EÚ, ktorý sa týka aj Slovenska

Borgen project.org uvádza, že všetci občania v Dánsku teda využívajú univerzálne a bezplatné služby zdravotnej starostlivosti. Všetci majú rovnocenný prístup k liečbe, diagnostike aj výberu nemocnice v rámci skupiny zdravotného poistenia skupiny 1. Všetko vyššie spomenuté je Dánom poskytované vďaka daniam, ktoré odvádzajú.

Za realizáciu nastaveného systému následne zodpovedá vláda, kraje aj obce, pričom každý zo spomínaných sektorov má svoju vlastnú úlohu. Vláda vypracúva všeobecné plány a nariadenia v oblasti zdravotnej starostlivosti a prideľuje finančné prostriedky. Regióny a obce sú zas zodpovedné za vypracovanie konkrétnych plánov, podľa sociodemografických kritérií.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Denmark.dk 🇩🇰 (@denmarkdotdk)

Pracovný čas

Dáni uvádzajú, že ak by ste sa v akejkoľvek kancelárii zastavili po 17:00, s najväčšou pravdepodobnosťou by bola úplne prázdnou. Dánsko totiž dbá na udržovanie rovnováhy medzi pracovným a osobným životom.

Aj napriek tomu, že samotní Dáni sa označujú za pracovitých, nerobia nad rámec 37-hodinového pracovného týždňa. V robote sa zbytočne nezdržiavajú, aby si stihli vyzdvihnúť svoje deti zo škôl, či pripraviť si spolu s nimi večeru. Aj vyvážený rodinný život teda značne vplýva na to, do akej miery je dánsky národ šťastný.

Podobne je to aj s voľnom počas letných mesiacov. Teda, konkrétne posledných júlových dní. Ak sa v tom čase pokúsite navštíviť niektorú z kancelárií, s najväčšou pravdepodobnosťou bude úplne zamknutá. V tomto ročnom období sa podnikanie do veľkej miery zastaví. Dáni si totiž berú voľno, aby si mohli vychutnať krátke dánske leto.

Každý zamestnanec má zo zákona nárok na päťtýždňovú platenú dovolenku za rok. Dáni ju teda s radosťou vyčerpajú do poslednej minúty.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Denmark.dk 🇩🇰 (@denmarkdotdk)

Udržateľnosť

„Stovky rokov bola dánska spoločnosť tou, ktorá sa venovala poľnohospodárstvu a rybolovu. Dáni sa stále cítia úzko spätí s pôdou a vodou okolo nich. Táto úcta k prírode je dôvodom, prečo je práve Dánsko považované za priekopníkov v udržateľnosti,“ uvádza sa na oficiálnom webe Dánska.

Pod pojmom udržateľnosti si v súvislosti s Dánmi každý vybaví niečo iné. Niekomu by ako prvé napadli obnoviteľné energie. Iní by zas spomenuli recykláciu odpadu či ekologickú dopravu, spojenú s častým využívaním bicyklov. Dánov k spomínanej alternatíve možno vedie aj vysoká registračná daň, ktorú je nutné odvádzať za nové vozidlá. Niekedy ide až o 150% z uvedenej hodnoty auta. Aj napriek tomu, to nijako neovplyvňuje výšku indexu šťastia v Dánsku.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Denmark.dk 🇩🇰 (@denmarkdotdk)

Vzdelanie pre všetkých

Dánsko poskytuje možnosť starostlivosti o dieťa už od 9 mesiaca života. V materských školách sa okrem nadobúdania základných vedomostí, venujú aj konceptu pomoci iným. Veľkú časť dňa však trávia voľnou hrou aj pobytom vonku. Nakoľko majú deti v tak útlom veku priestor prejaviť sa, znižuje sa pravdepodobnosť výskytu psychických ochorení. Budovanie vnútorného pocitu šťastia teda možno pozorovať už od ranného detstva.

Dánske deti do školy nastupujú ako 6-ročné. Aj tu však platí pravidlo – čo najmenej memorovania! Dáni uvádzajú: „Deti pracujú v skupinách a učiteľov oslovujú krstnými menami. Dôraz sa kladie na riešenie problémov, nie na memorovanie. Všetky deti v Dánsku majú tiež prístup k vládnym folkeskole – teda ľudovej škole, až do veku 16 rokov. Niektorí rodičia si vyberajú súkromné školy preto, lebo sú menšie alebo preto, že majú osobitný vzdelávací prístup.“

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Denmark.dk 🇩🇰 (@denmarkdotdk)

Po ukončení základnej školy žiaci absolvujú celonárodný test, ktorý im pomôže pri výbere nasledujúceho vzdelávania. Postup je podobný ako na Slovensku. Praktickejšie zameraný študent si zväčša vyberie odbornú školu, iný zas zvolí gymnázium.

Počas štúdia na vysokej škole zas majú Dáni nárok na príspevky od vlády, ktoré im pomáhajú pri úhrade výdavkov počas štúdia. Štúdium ako také je v Dánsku bezplatné.

Ani v tomto prípade asi nie je nutné nijako hlbšie vysvetľovať, aký vplyv na šťastie Dána má fakt, že pri základnom financovaní štúdia mu pomáha štát.

Dôvodov, prečo sa Dánsko zaraďuje medzi najšťastnejšie krajiny sveta, je nepochybne omnoho viac a vymenovali sme len základné faktory. Dánsky sociálny systém je totiž detailne premyslený a príkladom by mohol ísť nie len členským štátom Európskej únie, ale aj krajinám na celosvetovej úrovni.