Do Európy sa majú cez Rusko hrnúť africkí migranti: Je to hybridná operácia, tvrdí Poľsko

Poľskí predstavitelia vo štvrtok informovali, že registrujú zmenu migrácie cez hranice s Bieloruskom. Väčšina ľudí, ktorí sa ilegálne pokúšajú vstúpiť do krajiny, sú teraz podľa nich Afričania, ktorí najprv vycestovali do Ruska. Predtým bola väčšina migrantov z Blízkeho východu. Medzi africkými migrantmi sú pritom podľa nich takí, čo prechádzajú cez Rusko, blízkeho spojenca a suseda Bieloruska, i takí, čo boli v Rusku dlhšie.

V stanovisku, ktoré poľská vláda agentúre The Associated Press zaslala e-mailom, migráciu označujú za súčasť „hybridnej operácie zameranej na destabilizáciu východného krídla NATO“.

„Majú ruské víza a do Bieloruska prichádzajú cez Rusko,“ vyjadril sa pre AP poľský Národný bezpečnostný úrad. „Majú vydané študijné alebo pracovné víza, no podľa výpovedí, ktoré poskytli hraničnej stráži, nikdy nemali také plány a víza využili len na to, aby sa dostali na migračnú trasu,“ uviedli ďalej s tým, že ruské úrady sprostredkúvajú vydávanie víz, pričom medzi migrantmi sú aj ľudia, ktorí boli v Rusku dlhšie.

„Konanie Ruska a Bieloruska potvrdzuje, že umelo vytvorenú migračnú cestu kontrolujú a koordinujú tieto dva režimy a v budúcnosti by sme mali očakávať len ďalšie zintenzívnenie hybridnej operácie zameranej na destabilizáciu východného krídla NATO,“ dodali poľskí predstavitelia.

V júli zaznamenali 914 pokusov o nelegálne prekročenie poľských hraníc z Bieloruska.

Druhý pokus s migrantmi

Už v novembri minulého roka bolo na hraniciach Poľska a bieloruska poriadne horúco. Tisíce migrantov, prevažne z blízkeho východu, sa snažilo dostať do EÚ. Situácia bola miestami naozaj dramatická, ľudia sa na hranici zhromažďovali v tisíckach a studené počasie im na pohode nepridávalo. Hrozilo dokonca, že prelomia oplotenie na hranici.

zdroj: TASR/AP/Maxim Guchek

Poľský premiér Mateusz Morawiecki už vtedy vyhlásil, že ide o hybridnú operáciu Bieloruska. Migrantov totiž na hranice vozili bieloruskí vojaci. „Tento hybridný útok režimu (bieloruského prezidenta Alexandra) Lukašenka sa zameriava na nás všetkých. Nedáme sa zastrašiť a spoločne s našimi partnermi v NATO a EÚ budeme brániť mier v Európe,“ povedal vtedy.

Poľsko a pobaltské štáty obvinili Lukašenka, že vyvolal utečeneckú krízu zámerne, aby destabilizoval Európsku úniu odvetou za sankcie, ktoré na jeho krajinu uvalil Brusel. Tie si Minsk vyslúžil drsným potlačením protestov po zmanipulovaných voľbách.

Koncom novembra sa však situácia upokojila a tábor migrantov na hraniciach sa začal pomaly rozpúšťať. Autobusmi ich mali odvážať priamo bieloruské úrady.

Žiadajú EÚ o pomoc

Tri organizácie, ktoré v Stredozemnom mori zachraňujú migrantov plaviacich sa do Európy na nestabilných a preplnených člnoch, v spoločnom vyhlásení vyzvali EÚ, aby obnovila pátracie a záchranárske aktivity. SOS Méditerranée, Lekári bez hraníc (MSF) a Sea-Watch, ktoré v posledných dňoch zachránili vyše 1 000 ľudí, varovali, že sú preťažené a upozornili na hrozbu utopenia ďalších migrantov.

Spomenuté organizácie v spoločnom vyhlásení apelovali na členské štáty EÚ a ďalšie krajiny, aby vytvorili špecializovanú pátraciu a záchrannú flotilu, ktorá by bola pod štátnou kontrolou a pôsobila by v centrálnom Stredomorí. Žiadajú tiež rýchlu a adekvátnu odozvu na tiesňové volania a predvídateľný mechanizmus vyloďovania preživších.

zdroj: TASR/AP, Royal Bahamas Defense Force

EÚ ukončila v roku 2020 svoju kontroverznú operáciu zameranú na boj proti pašovaniu ľudí v Stredozemnom mori. Nahradila ju operáciou Irini, ktorej cieľom je dohliadať na dodržiavanie zbrojného embarga OSN uvaleného na Líbyu.

Odvtedy je zachraňovanie migrantov uviaznutých na mori v rukách jednotlivých štátov, avšak mimovládne organizácie sa sťažujú na to, že krajiny ignorujú volania o pomoc či dokonca spolupracujú s líbyjskými úradmi a posielajú migrantov späť.

Centrálne Stredomorie je považované za najnebezpečnejšiu migračnú trasu na svete. Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) tam od roku 2014 eviduje takmer 20 000 úmrtí a nezvestných osôb.

V oblasti sa momentálne nachádza plavidlo organizácie MSF Geo Barents, ktoré má na palube 659 osôb vrátane viac ako 150 maloletých. Napriek tomu, že posádka o možnosť vylodenia požiadala Taliansko a Maltu, stále čaká na povolenie vplávať do niektorého prístavu.

Loď Ocean Viking, ktorú prevádzkuje SOS Méditerranée, v nedeľu priviezla do prístavu v meste Salerno pri Neapole 387 ľudí a loď Sea-Watch 3 v sobotu po niekoľkých dňoch dostala povolenie na vylodenie 438 osôb v meste Tarent v Apúlii.

Od začiatku tohto roka prišlo do Talianska viac ako 42 000 migrantov, vlani ich bolo za rovnaké obdobie takmer 30 000. V Taliansku sa však najmä zo strany krajne pravicových politických subjektov, ktoré očakávajú úspechy v septembrových predčasných voľbách, zaznievajú výzvy na zablokovanie ich prijímania.

Mimovládne humanitárne organizácie čelia obvineniam, že migrantov lákajú do Európy tým, že im v Stredozemnom mori poskytujú záchytnú sieť. Samotné organizácie to však odmietajú.