Dušan Matuška a jeho OCTAGO: Slovenské workout ihriská, ktoré mieria za hranice!

Martin Bohunický / 29. novembra 2015 / Lifehacking

Du­šana som pred na­šim stret­nu­tím vô­bec ne­poz­nal a pô­vodne som sa ho pri­šiel spý­tať na jeho pro­jekt OC­TAGO, v kto­rom sa ako par­tia cha­la­nov ve­nujú vý­stavbe kva­lit­ných wor­kou­to­vých ih­rísk a mno­hým iným ak­ti­vi­tám s tým spo­je­ným.

 

Du­šan Ma­tuška sa však uká­zal ako veľmi zau­jí­mavý cha­lan, ktorý stíha zá­ro­veň tak mi­lión vecí na­raz a OC­TAGO je len jed­nou z nich. Tento jeho pro­jekt v týchto dňoch na­vyše bo­juje vo fi­nále sú­ťaže Štu­dent­ská pod­ni­ka­teľ­ská cena 2015, kde patrí me­dzi ho­rú­cich kan­di­dá­tov na ví­ťazs­tvo. Ako sa teda jeho biz­nisu darí a či budú čo­skoro na slo­ven­ských „pre­liez­kach“ cvi­čiť ľu­dia po ce­lom svete, aj to nám pre­zra­dil v zau­jí­ma­vom roz­ho­vore.

 

Ahoj Dušky, škola, cvi­číš, Oc­tago, osobný roz­voj na ško­lách..koľko má tvoj deň vlastne ho­dín? :)

Naz­dar Mar­tin. Veru tých vecí, ktoré po­čas dňa ro­bím je na­ozaj dosť. Na­šťas­tie, všetky sú v sú­lade s mo­jou ví­ziu, tým kam chcem sme­ro­vať a čo za se­bou za­ne­chať. Stále sa sna­žím nie­ktoré z nich okre­sať, ale mám po­cit, že keď sa jed­nej ak­ti­vity zba­vím, tak mám na krku hneď dve ďal­šie, ktoré ma ba­via a za­pa­dajú do ví­zie ešte viac ☺. Spá­nok pred­sta­vuje čo­raz men­šiu a men­šiu zložku môjho dňa, ale ešte ho dr­žím na udr­ža­teľ­nej úrovni. Na­zý­vam sa ne­priamo úmer­ným ty­pom člo­veka. Čím mám me­nej voľ­ného času, tým mám pred spa­ním viac ener­gie. Snáď to tak skoro ne­pres­tane :)

 

 

Tak aký je ten re­cept na stí­ha­nie toľ­kých vecí zá­ro­veň?

Kiež by som mal ne­jaký ten time ma­na­ge­ment gu­mi­džús na spo­ma­le­nie oko­li­tého sveta. Môj prob­lém však vy­rie­šil Ujo Gúgl. Nie je to až tak dávno čo som za­čal na­plno vy­uží­vať Go­ogle Ka­len­dár. Do­vtedy som dr­žal tak­mer všetko vo svo­jej hlave, ne­stí­hal som a na zo­pár me­e­tin­gov som sa už rad­šej kvôli meš­ka­niu ani ne­do­sta­vil. Dnes môj ka­len­dár pre­ky­puje fa­reb­nými okien­kami a do­konca sme si ich s pria­teľ­kou aj naz­die­ľali, nech si vieme plá­no­vať spo­ločné chvíle… keď efek­ti­vita tak v kaž­dej ob­lasti. Ak by im ná­ho­dou spadli ser­very, tak by som celý deň mu­sel se­dieť doma a spo­mí­nať, čo som mal v pláne. Kaž­do­pádne od­po­rú­čam de­le­go­vať toho čo naj­viac na svoj ka­len­dár. Veľa času mi pri­dalo za­blo­ko­va­nie news feed, tzv. ná­stenky na fa­ce­bo­oku. Žiadne sc­rol­lo­va­nie, rozk­li­ká­va­nie člán­kov o tec­hmat­chi alebo po­ze­ra­nie Thug Life kom­pi­lá­cií. Po­jem voľný čas zrazu za­čal mať zmy­sel.

Ďal­šia vec, vďaka kto­rej ne­mám plnú hlavu je moja naj­lep­šia ka­ma­rátka- ex­terná na­bí­jačka na te­le­fón. Bez nej by som si už ži­vot ne­do­ká­zal pred­sta­viť. Keďže väč­šinu vecí vy­ba­vu­jem cez te­le­fón, mám ho stále na ňu na­po­jený. Boh žeh­naj tejto mo­der­nej dobe ☺

Naj­väčší prí­nos však pre mňa malo na­sle­dovné. Jed­ného dňa som si zre­ka­pi­tu­lo­val, čo všetko som ro­bil po­čas po­sled­ných 2 týž­dňov. Pred­nášky, drobné ná­vyky, čas strá­vený na fa­ce­bo­oku atď. Ná­sledne som sa zba­vil všet­kých ak­ti­vít ktoré ne­pod­po­ro­vali ob­raz toho ako chcem aby môj ži­vot vy­ze­ral. Zrazu mi vznikli ob­rov­ské ča­sové diery kedy som do­ká­zal prie­bežne od­dy­cho­vať, plá­no­vať alebo ich za­pl­niť inou zmys­lu­pl­nou čin­nos­ťou.

 

Za­čal by som Oc­ta­gom, pre ktoré som ťa pre­dov­šet­kým oslo­vil. Ako sa to celé dalo do­kopy?

Celé to za­čalo zhruba pred 3 rokmi, keď ma cha­lani zlo­mili ísť s nimi cvi­čiť na det­ské pre­liezky. Na­mo­tali sme sa vtedy na vy­ry­so­va­ných čer­no­chov z Bronxu, ktorí dá­vali ne­uve­ri­teľné veci na oby­čaj­nom zá­bradlí, či sto­ja­noch na bi­cykle. Po­stupne sa nás naz­bie­ralo v Pieš­ťa­noch cca 30 ak­tív­nych fa­na­ti­kov a išli sme na mest­ský úrad s tým, že by sme chceli špe­ciálne ih­risko ur­čené na cvi­če­nie s vlast­nou vá­hou(ka­lis­te­niku).

Mesto sa nadchlo a s ich veľ­kou pod­po­rou do pol roka vzni­kol je­den z top wor­kout par­kov na Slo­ven­sku. Na ot­vá­ra­cej ak­cii ktorú sme or­ga­ni­zo­vali, nás oslo­vili pred­sta­vi­te­lia z iných miest, že by mali zá­u­jem o po­dobný wor­kout park u nich. Vtedy nám skr­sla myš­lienka pre­me­niť naše hobby na pod­ni­ka­nie. Keď som si uve­do­mil, že vďaka tomu ako sme cho­dili na úrad a vy­ba­vo­vali te­le­fo­náty a pa­piere majú te­raz deti pries­tor na cvi­če­nie a vi­del ich tam pra­vi­delne, po­ve­dal som si že presne toto má zmy­sel a chcem to ro­biť aj na­ďa­lej.

S vý­stav­bou pr­vého parku sme za­čali tento rok nie­kedy v marci a kon­com no­vem­bra bude stáť už de­viaty. Z toho 3 z nich máme v Chor­vát­sku a je­den v Ra­kúsku. Bu­dúci rok plá­nu­jeme ob­sa­diť ešte ďal­šie kra­jiny v zá­pad­nej Európe.

 

 

Plány s expan­ziou do za­hra­ni­čia vy­ze­rajú dosť bru­tálne, pre­zra­díš viac?

Ak všetko vy­jde ako má, tak bu­deme par­tne­rom naj­väč­šej aso­ciá­cie ka­lis­te­niky na svete v re­gi­óne stred­nej Európy plus pre zo­pár juž­ných kra­jín. Na zá­pad máme zase na­šliap­nuté cez jed­ného in­ves­tora, kto­rému sa naša myš­lienka veľmi páči. Všetko ešte stojí na ďal­ších ro­ko­va­niach, ale vy­hliadky sú za­tiaľ viac ako po­zi­tívne. ☺

 

Čo je tá esen­cia, ktorá robí z Oc­tago úspešný pro­jekt?

Z môjho po­hľadu je to spô­sob, akým roz­mýš­ľame o ce­lom pro­jekte. Skladá sa z via­ce­rých ak­ti­vít na­vzá­jom pre­po­je­ných a pod­po­ru­jú­cich sa. Zo za­čiatku to boli len ih­riská, no te­raz už nie sme len spo­loč­nos­ťou, ktorá po­staví ko­vovú kon­štruk­ciu a ide ďa­lej. Na­ším ih­ris­kám vdy­chu­jeme ži­vot cez rôzne ak­cie a tré­ningy pre ve­rej­nosť, ktoré or­ga­ni­zu­jeme. Chceme pod­chy­tiť ka­lis­te­niku a pri­ro­dzený po­hyb v ce­lej svo­jej šírke. Vy­bu­do­vať ak­tívnu ko­mu­nitu. Naše ih­riská majú byť tým pries­to­rom kde sa táto ko­mu­nita bude stre­tá­vať, na­vzá­jom sa mo­ti­vo­vať, po­sú­vať vpred a vy­tvá­rať nové pria­teľ­stvá. Či už je to vý­stavba ih­rísk, wor­kout kempy, ktoré or­ga­ni­zu­jeme v Chor­vát­sku, ve­rejné tré­ningy, be­ne­fičné ak­cie alebo works­hopy na ško­lách, všetko pod­po­ruje našu ví­ziu. A to umož­ňo­vať pri­ro­dzený po­hyb ľu­ďom kaž­dej ge­ne­rá­cie. Chceme im dať mož­nosť zmys­lu­plne trá­viť svoj voľný čas, prá­cou na sebe. Nie na­darmo je na­ším mot­tom „ Life mat­ters.“ Zá­leží nám na zdraví a ži­vote spo­loč­nosti, v kto­rej ži­jeme.

A tiež je to pre nás hobby. Vô­bec ne­uva­žu­jem ako o práci, keď ro­bím niečo OC­TAGO- re­la­ted. Ne­mám prob­lém v ne­deľu vy­tvá­rať pre­zen­tá­ciu alebo plá­no­vať ďal­šie kroky úplne v klídku s úsme­vom na tvári a vo flow. ☺

 

 

„Tých zo­pár klišé stačí k tomu, aby člo­vek uspel.“

 

To celé sa upieklo za ne­celý rok od za­lo­že­nia firmy. Že ty máš ne­jakú su­per­mo­ti­vačnú myš­lienku, ktorú skrý­vaš pred sve­tom :)

A do kelu, te­raz to mu­sím pre­zra­diť ☺ Moja su­per­mo­ti­vačná myš­lienka znie: „Ne­hľa­dajte su­per­mo­ti­vačné myš­lienky.“

Aj keď som tomu ne­ve­ril pred tým, tých zo­pár klišé jed­no­du­chých vý­ro­kov typu: “rob to čo ťa baví“, „ne­us­tále sa zdo­ko­na­ľuj“, „keď spad­neš zase vstaň“ na­ozaj sta­čia k tomu, aby člo­vek uspel. Keď som bol mladší, mal som po­trebu ne­us­tále hľa­dať nové spô­soby se­ba­mo­ti­vá­cie, toho ako si zma­na­žo­vať čas a ako ap­li­ko­vať tzv. „Ta­jom­stvo“. Je to zväčša len na­há­ňa­nie sa za prázd­nymi re­čami. Bez ak­cie vo fi­nále, bez toho úkonu kedy zdvih­neš te­le­fón(alebo svoj za­dok), či na­pí­šeš mail po­ten­ciál­nemu biz­nis par­tne­rovi, sa nič ne­mení. Dnes sa už po­us­me­jem nad tým ako sa pre­pĺňajú mo­ti­vačné pred­nášky ľuďmi, kto­rých vo­lám „vy­me­tači se­mi­ná­rov(resp. svo­jich hláv)“. Hľa­dajú ul­ti­mátnu for­mulku na ži­vot. Mám ale po­cit, že je to v pod­state jed­no­du­ché a leží nám to pod no­som. Ne­vra­vím, že se­mi­náre a works­hopy sú zlé. Mi­lu­jem ich. Hlavne kvôli ne­twor­kingu.  Ale choďte na tie, ktoré vám dajú do ruky prak­tické ná­stroje a tech­niky a nie len ví­zie úspe­chu.

 

Sa­moz­rejme to všetko ne­ro­bíš sám, máš okolo seba ko­pec ši­kov­ných ľudí. Mô­žeš nám pred­sta­viť cha­la­nov, ktorí ma­kajú s te­bou?

Jasné. Bez nich by ne­bolo žiadne OC­TAGO. V pr­vom rade tu je Marko Ma­rušo Ry­bá­rik, ktorý ako prvý pri­šiel s myš­lien­kou pre­ta­ve­nia nášho hobby do biz­nisu. Mi­lu­jem jeho nad­še­nie a mys­le­nie out of the box. Ve­nuje sa vo firme mar­ke­tingu, spra­vo­va­niu we­bov a so­ciál­nych sietí, roz­voju wor­kout ko­mu­nity a je to tiež veľký pán idea mej­ker. Ob­di­vu­jem jeho tr­pez­li­vosť so mnou a je pre mňa in­špi­rá­ciou, čo sa týka vcí­te­nia sa do dru­hých.

Maťo Ma­last je ten, ktorý nás drží pevne pri zemi a bráni, aby sme si ne­kon­tro­lo­va­teľne ulie­ta­vali ☺ Je to hlavný tech­nik a pro­jek­tový ma­na­žér. Spra­vuje fi­nan­cie, má pre­hľad v do­ku­men­toch, fak­tú­rach a zmlu­vách a podľa môjho ná­zoru je ne­sku­točný ma­kač. To čo po­vie platí, dá sa na neho per­fektne spo­ľa­hnúť a keby do­sta­nem in­farkt tak viem že OC­TAGO pre­žije ☺

V ne­po­sled­nom rade OC­TAGO Core Team do­tvára Timo, ktorý má skú­se­nosti s biz­ni­som v za­hra­ničí, veľmi dobre sa vy­zná v úrad­ných ve­ciach a spon­zo­ringu a do­káže vy­ba­viť aj ne­vy­ba­vi­teľné.

Mys­lím že sme vy­tvo­rili do­ko­nalý mix pre úspešný pro­jekt a ve­rím že v ta­kejto at­mo­sfére bu­deme na­pre­do­vať aj do bu­dúcna.

 

 

Ty sám si ale ne­bol ro­dený cvi­če­nec, všakže?:)

To si úplne tra­fil :D Moje stre­doš­kol­ské zra­nené ego spô­so­bilo, že som za­čal nav­šte­vo­vať v dru­hom roč­níku po­silku a chcel byť ši­roký ako zá­rubňa. Lenže po­silka bola celá pre­po­tená a plná hru­bo­kr­kých za­ze­ra­jú­cich chlap­cov, takže po pár po­ku­soch som sa na to vy­kaš­ľal. Po­tom ma cha­lani zlo­mili ísť s nimi cvi­čiť von na hrazdy. Ne­mys­lel som si, že oby­čajný zhyb na hrazde do­káže byť tak ná­ročný(dal som vtedy sotva je­den) a prek­va­pilo ma ako veľmi málo viem ovlá­dať svoje vlastné telo. Po­ve­dal som si, že ne­pot­re­bu­jem byť za­liaty a na­fúk­nutý ako ob­lá­čik, ale mať do­sta­točnú silu na cviky s vlast­ným te­lom. Od vtedy sa sna­žím cvi­čiť každý deň ráno doma(ak teda ne­mám v okolí ne­jaké to naše OC­TAGO ih­risko) zhruba pol ho­dinu a po­stupne bu­do­vať svoju formu.

 

V Oc­tago bu­du­jete wor­kou­tové ih­riská, no po­čul som, že or­ga­ni­zu­jete aj rôzne kempy. Čo si má pod tým kto­koľ­vek pred­sta­viť?

No jasné, popri vý­stavbe máme ko­pec ďal­ších ak­ti­vít spo­je­ných so zdra­vým ži­vot­ným štý­lom. Náš OC­TAGO Camp je v pod­state do­vo­lenka spo­jená s cvi­če­ním. 7 dní v sl­neč­nom Chor­vát­sku ma­káš na svo­jej fy­zičke a popri tom sa vy­va­líš na pláž alebo ho­díš hneď do vody. Po­da­rilo sa nám tento rok zor­ga­ni­zo­vať dva tur­nusy a v lete 2016 plá­nu­jeme mať už štyri.

Keďže aj v na­šej rod­nej kra­jine máme krásne pod­mienky uva­žu­jeme o jar­ných a je­sen­ných kem­poch v Jas­nej. Cvi­če­nie spo­jené s tu­ris­ti­kou po nád­her­ných ho­rách. Sám som zve­davý ako to celé vy­jde.

 

 

Street Wor­kout je na prud­kom vzo­stupe, nie­kto si bez neho ne­vie pred­sta­viť ži­vot, iní tvr­dia, že sku­točné svaly sa bu­dujú v gyme. Te­raz máš prí­le­ži­tosť im to na­trieť – prečo street wor­kout a nie po­silka? :)

Každý si nájde to svoje a preto nech­cem ni­koho od­rá­dzať od po­silky, sám som tam za­čal. Prečo som ale pre­šiel na cvi­če­nie s vlast­nou vá­hou? V po­silke som mal po­cit, že tam pra­vi­delne vládla ne­pria­teľ­ská at­mo­sféra. Hru­bo­krké stá­lice za­ze­rali na nás chu­dých no­vá­či­kov a ni­kto ne­pri­šiel aby trošku po­ra­dil. Dlho sme mu­seli ča­kať na la­vičky a činky, ktoré boli lep­kavé od potu, sami sme sa tiež ne­sku­točne po­tili keďže to bolo vnútri bez klímy a hlavne hrá­vali hroznú hudbu :D

Tiež sa väč­ši­nou pri cvi­čení s čin­kami izo­lujú svaly na­miesto kom­plex­ného cvi­če­nia na hraz­dách. Aj keď treba to do­pĺňať cvikmi na nohy. Cvi­če­nie s vlast­nou vá­hou je ten naj­pri­ro­dze­nejší po­hyb a preto som jeho zás­tan­com. Kaž­do­pádne som skôr za­me­raný na roz­voj pod­ni­ka­nia ako tré­ner­ské zruč­nosti preto len takto stručne a nie veľmi od­borne :P

 

Taká zve­davá otázka, do­káže vás Oc­tago uži­viť?:)

Uko­jím teda tvoju zve­da­vosť ☺ Nie sme ešte v štá­diu, aby sme si do­ká­zali pra­vi­delne vy­plá­cať mzdu a žiť iba z nej. Nie je to ešte ani rok čo fun­gu­jeme, re­álne sme za­čali pra­co­vať od marca tohto roka. Aj keď som veľmi rád a hrdý na to, že sme si vrá­tili všetky ná­klady, ktoré sme v úvode do firmy vlo­žili.

Čaká nás ešte dlhá cesta k tomu, aby OC­TAGO pra­vi­delne ži­vilo via­ce­rých ľudí. Viem ale, že ideme správ­nym kur­zom

 

Ok­rem cvi­če­nia sa dosť ve­nu­ješ aj osob­nému roz­voju. Tam to často aj končí, každý pra­cuje na sebe a oko­lie moc ne­rieši. Ty si však do­stal tento “pred­met” na školy. Prečo si do toho šiel a ako sa to upieklo?

Za­čal som sa s touto ob­las­ťou po­hrá­vať nie­kedy kon­com stred­nej. Vtedy som veľa čí­tal a po­stupne zis­til, ako veľmi by mi bolo toto know how ná­po­mocné už za­čiat­kom štú­dia. Keď som pri­plá­val do Bra­ti­slavy spoz­nal som sa s Ga­bi­kou a He­ni­kou. Obe cí­tili rov­nakú po­trebu odo­vzdať ve­do­mosti mla­dej ge­ne­rá­cií a uľah­čiť ná­ročný ži­vot stre­doš­ko­láka.

Vtedy sme prišli s ná­pa­dom pred­metu pre stredné školy, ktorý by za­hŕňal ob­lasti ako vzťahy, zdra­vie, ka­ri­éra, du­ševný roz­voj, jed­no­du­cho všetko čo nás vie pri­pra­viť na ži­vot a čo na stred­nej chýba.

Z toho vzi­šiel aj ná­zov pred­metu Ži­vo­to­ló­gia. Pa­mä­tám si, ako sme na dlážke s de­kou pod za­dkom vy­pra­co­vá­vali učebné os­novy pri ran­nom ze­le­nom čaji ☺

V máji tohto roka sme od­pá­lili pi­lotnú ver­ziu 10 skú­šob­ných ho­dín na stred­nej škole v Pe­zinku. Deti boli nad­šené, do­konca sa pý­tali aj z iných tried či môžu ísť na ho­dinu Ži­vo­to­ló­gie. Zá­ro­veň sa na nás cho­dili po­ze­rať aj uči­te­lia, že ktorí blázni sa to dob­ro­voľne a za­darmo vra­cajú na strednú školu ☺

 

 

Je to niečo, čo ti vy­slo­vene na ško­lách chýba? Čo si mys­líš o na­šom škols­tve? Ako by sme ho mohli po­su­núť do­predu?

Na ško­lách chýba podľa mňa za­pá­le­nie uči­te­ľov pre ich pred­met a snaha in­špi­ro­vať žia­kov. Mali sme väč­ši­nou naj­rad­šej tie pred­mety, kde uči­teľ bol skvelý člo­vek s fé­ro­vým prí­stu­pom a do­ká­zal jeho váš­ňou na­ka­ziť aj nás. Na­opak sme ne­ná­vi­deli tie, kde si uči­te­lia len do­ka­zo­vali, akí sú králi a ne­pri­jí­mali iné ná­zory. Ak uči­teľ do­káže v die­ťati vzbu­diť zve­da­vosť, uče­nie pre­stáva byť trá­pe­ním. Tiež ma mrzí že sa stále ne­zme­nil trend sú­stre­de­nia sa hlavne na slabé stránky na­miesto vy­lep­šo­va­nia tých sil­ných. Vy­cho­vá­vame prie­mer­ných žia­kov pre­tože na všet­kých ideme rov­na­kým met­rom. Mali by sme in­di­vi­du­ali­zo­vať učebné plány podľa toho, kde má každý z nás svoj pri­ro­dzený ta­lent a na tie ob­lasti sa za­me­rať. Až po­tom sa sta­neme kra­ji­nou od­bor­ní­kov a bu­deme ro­biť to, čo nám ide naj­lep­šie.

Veľmi v tomto ob­di­vu­jem LEAF a ich novú ini­cia­tívu LEAF Aca­demy. Od bu­dú­ceho sep­tem­bra ot­vá­rajú dvere mla­dým stre­doš­ko­lá­kom a ich prí­stup k vý­učbe bude na­ozaj je­di­nečný. Ur­čite ich sle­dujte.

 

Čo re­ak­cie uči­te­ľov, ale pre­dov­šet­kým detí? Majú zá­u­jem o osobný roz­voj, alebo pred­nášky pre­ča­kali ťu­ka­ním do fa­ce­bo­oku?

Mali sme obe sku­piny. Všimli sme si ale, že tie fejs­bu­kové typy tiež ne­ná­padne dá­vali po­zor a po­čú­vali čo sa deje, no pred svo­jimi spo­lu­žiakmi sa han­bili dať na­javo svoj zá­u­jem. Z ho­diny na ho­dinu to ale bolo lep­šie a lep­šie. Je úžasné, aké vy­spelé ná­zory majú stre­doš­ko­láci, keď im dáš pries­tor sa vy­jad­riť a na­ozaj ich vy­po­ču­ješ. Osobne som na za­čiatku ča­kal práve tú sku­pinu fejs­bu­ko­vých ťu­ka­čov, ale milo nás prek­va­pili ☺

 

 

Aké sú tvoje plány pre ďal­šie na­pre­do­va­nie pro­jektu?

Tento rok si ro­di­čia na ro­di­čov­skom zdru­žení od­hla­so­vali po­kra­čo­va­nie Ži­vo­to­ló­gie a my uvi­díme, ako to ča­sovo zvlád­neme. Na­ším cie­ľom je nájsť a za­ško­liť mla­dých men­to­rov po ce­lom Slo­ven­sku a do­stať Ži­vo­to­ló­giu na každú strednú školu. Na to bu­deme po­tre­bo­vať do­sta­točne veľký team takže sa ne­vá­hajte oz­vať ak máte chuť sa na ta­komto pro­jekte po­die­ľať ;)

Do bu­dúcna chceme tiež vy­tvo­riť on­line plat­formu s vi­de­ami a úlo­hami, ktorá bude za­hŕňať aj ro­di­čov. Chceme ich mo­ti­vo­vať vzde­lá­vať sa spolu so svo­jimi deťmi a tak si vy­tvo­riť zdravší vzá­jomný vzťah.

 

„Ro­biť biz­nis glo­bálne, an­ga­žo­vať sa lo­kálne.“

Máš svoju firmu, ako je to podľa teba s pod­ni­ka­ním na Slo­ven­sku? Mnoho ľudí sa sťa­žuje a vy­kri­kuje po dis­ku­siach, že je­diný dobrý ži­vot je v za­hra­ničí. Čo mys­líš?

Je to za­tiaľ veľmi krátka doba na to, aby som pro­stre­die ob­jek­tívne zhod­no­til. Zú­čast­ňu­jem sa ale množ­stva pod­ni­ka­teľ­ských kon­fe­ren­cií, ne­twor­kin­go­vých ak­cií a star­tup even­tov kde po­čú­vam prí­behy rôz­nych pod­ni­ka­te­ľov, aké mali prob­lémy a čo by okolo seba po­me­nili. Mnoho z nich hneď uva­žuje o expan­zii do za­hra­ni­čia kvôli vyš­šej kú­py­schop­nosti oby­va­teľ­stva a v tomto s nimi sú­hla­sím. Preto sa aj my roz­hlia­dame na zá­pad. Ľu­dia sa tam viac sta­rajú o to, v akom pro­stredí žijú a zve­ľa­ďujú ho. U nás je to skôr vý­nimka. Tak isto stará známa vy­mo­ži­teľ­nosť práva je u nás dosť de­ravá. My sme s tým za­tiaľ skú­se­nosť ne­mali, no pri veľ­kých zá­kaz­kách by nás ne­vy­pla­te­nie fak­túry mohlo ohro­ziť. Čo sa ži­vota týka srdce mám stále na Slo­ven­sku ☺ Možno sa to ča­som zmení ale vždy to bude moja Lo­ve­Coun­try. Chcem sa dr­žať svojho motta: “Ro­biť biz­nis glo­bálne, an­ga­žo­vať sa lo­kálne.“ Snažme sa po­su­núť ten náš stred Európy o čosi bliž­šie jeho zá­pad­ným ka­ma­rá­tom.

 

 

Ako vi­díš bu­dúc­nosť Slo­ven­ska? Keby máš tú mož­nosť, akým sme­rom by sa naša kra­jina ube­rala? Ho­vorí sa, že máme ko­pec ši­kov­ných moz­gov.

V máji sme sa ako OC­TAGO zú­čast­nili sú­ťaže So­cial Im­pact Award kde som spoz­nal cha­la­nov z Qu­ake ResQ. Na­ma­kaní stre­doš­ko­láci, ktorí po­má­hajú za­chra­ňo­vať ži­voty pri ze­me­tra­se­niach. Vtedy som si uve­do­mil že po­ten­ciál mla­dých Slo­vá­kov stále sil­nie.

Bu­dúc­nosť Slo­ven­ska vi­dím po­zi­tívne, ale len v je­di­nom prí­pade. Ak sa my mladí bu­deme pý­tať čo môžme uro­biť pre Slo­ven­sko a nie čo by malo ono uro­biť pre nás. Tak­tiež vzde­lá­vací sys­tém mi príde taký str­nulý, že od­po­rú­čam mla­dým zo­brať vzde­lá­va­nie do vlast­ných rúk. Je ne­spo­četne veľa on­line kur­zov na všetky možné témy. Stránky ako Edx.com., MIT free cour­ses, Khan Aca­demy, Cour­sera, Udemy, Iver­sity… Stačí si len nájsť čo ťa zau­jíma a pus­tiť sa do štú­dia. Ak sa bu­deme spo­lie­hať, že po škole ne­jako bude, do­sta­neme vý­borné za­mest­na­nie a štá­tik sa po­stará, po­tom od­po­rú­čam na­ozaj ísť do za­hra­ni­čia a skú­siť šťas­tie tam.

Keby mám moc ur­čiť, kam by sa mala naša kra­jina ube­rať uro­bím na­sle­dovné: Pre­ko­pem celý vzde­lá­vací sys­tém od zá­kla­dov(na čom aj pra­cu­jeme so Ži­vo­to­ló­giou), po­sta­vím ho na vzde­lá­vaní podľa sil­ných strá­nok, pre­po­jení s pra­xou, men­tormi a spo­lu­prá­cou so zod­po­ved­nými fir­mami.  

Od­me­ňu­jem uči­te­ľov podľa toho aké zís­kajú hod­no­te­nia od žia­kov. Cel­kovo mlá­dež efek­tív­nej­šie in­for­mu­jem o všet­kých mož­nos­tiach ktoré sa im na­sky­tujú a mo­ti­vu­jem k za­pá­ja­niu sa. Za­vie­dol by som do ško­lách po­vinné pred­mety: Kri­tické mys­le­nie, fi­nančná gra­mot­nosť, ré­to­rika a os­veta po­hybu.

Moje zmeny by sa tý­kali hlavne vzde­lá­va­nia pre­tože v tomto od­vetví sa po­hy­bu­jem a tu vi­dím naj­väč­šiu pri­danú hod­notu pre kra­jinu.

 

Ro­bíš toho fakt veľa, no ja si tip­nem, že nie vždy máš ener­giu a chuť ma­kať. Ko­niec kon­cov, máme to my všetci. Ako tieto stavy pre­ko­ná­vaš?

Taký ten po­cit ne­chuti do ži­vota a hlavne do práce ne­má­vam veľmi často. Mys­lím si, že tomu veľmi na­po­máha moja pre­ven­cia a to, že tak­mer každé ráno 20 mi­nút me­di­tu­jem(od­po­rú­čam na to kaž­dému appku He­ads­pace) a cvi­čím. Keď to na mňa predsa len do­ľahne, do­že­niem svoj spán­kový de­fi­cit doma v Pieš­ťa­noch cez ví­kend. Ro­di­čia ale nie sú nad­šení, keďže by ma radi za­po­jili do rôz­nych do­má­cich prác ☺ Tiež si každý ve­čer za­pí­šem 3 veci, ktoré mi v ten deň uro­bili ra­dosť a ráno si po­viem 3 veci, na ktoré sa v ten deň te­ším. Mys­lím, že aj tieto mik­ro­ná­vyky spô­so­bujú moju vyš­šiu odol­nosť voči vy­sá­va­čom ener­gie a iným pre­káž­kam dňa ;)

 

 

Pri na­šom stret­nutí som zba­dal knihu po tvo­jom boku. Keby máš od­po­ru­čiť tri knihy, ktoré ťa naj­viac v ži­vote po­su­nuli..?

Áno, pa­mä­tám si na to, bola to kniha Pod­ni­ka­teľ­ský mý­tus od pána Mi­cha­ela Ger­bera. Per­fektná li­te­ra­túra pre za­čí­na­jú­cich pod­ni­ka­te­ľov. No hlavne pre tých, ktorí už pod­ni­kajú, prí­liš sto­tož­ňujú svoj ži­vot s fir­mou a ne­majú čas na nič iné. Z môjho po­hľadu nut­nosť v kniž­nici kaž­dého, čo chce po­sta­viť úspešný biz­nis. Vtedy som ju už čí­tal druhý krát a stále mi dá nové ná­pady.

Ďal­šou kni­hou ktorá mi ne­sku­točne po­mohla a do­konca spô­so­bila, že som pre jej au­tora rok pra­co­val je Ko­nec Prok­ras­ti­nace. Know how pod­lo­žené ve­dec­kými štú­diami o tom, ako nájsť svoju ví­ziu, aký bulls­hit je mo­ti­vá­cia cieľmi a ako ma­na­žo­vať svoju pro­duk­ti­vitu. Po­lo­pa­tis­tické po­da­nie a ih­neď ap­li­ko­va­teľné tech­niky. Pre­čí­taná asi 5 krát a znova sa k nej one­dlho plá­nu­jem vrá­tiť.

Tro­j­icu uzav­riem jed­nou z pr­vých, ktoré spô­so­bili zlom v mo­jom ži­vote a to je známa vec od Da­lea Car­ne­gieho- Ako zís­ka­vať pria­te­ľov a pô­so­biť na ľudí. Ná­zov evo­kuje trošku ma­ni­pu­la­tívne prí­stupy ale opak je prav­dou. Z môjho po­hľadu bib­lia me­dzi­ľud­ských vzťa­hov. Keď tak o nej pí­šem te­raz, mu­sím veru po ňu zbe­hnúť do Pieš­ťan, nech ju mám pri sebe na na­hliad­nu­tie a čer­pa­nie múd­rosti ☺

Ve­del by som od­po­ru­čiť ko­pec ďal­ších, ale nie je pries­tor. Preto ma ne­vá­hajte kon­tak­to­vať napr. na Fa­ce­bo­oku, rád vám po­mô­žem ;)

 

„Naj­viac ma zme­nilo to, že som sa na­učil mať rád sám seba.“

 

Ne­bol si však vždy ta­kýto. Pre­zra­dil si mi, že na stred­nej si ne­bol v ide­ál­nej par­tii a tvoje hod­noty boli dosť od­lišné. Čo ťa zme­nilo na člo­veka, akým dnes si?

Pravda. Mo­jím prob­lé­mom kon­com zá­klad­nej a za­čiat­kom stred­nej školy bolo, že som no­sil po­riadnu masku. Sprá­val som sa podľa toho, aby ma oko­lie bralo, aby som za­pa­dol. Ob­lie­kal som sa do vy­ťa­ha­ných ra­po­vých riflí s pud­lom na ko­le­nách a mys­lel som si, aký som cool. No ne­bol som to ja… Do­konca, raz keď ma je­den známy ne­poz­val na svoju párty, asi 4 dni som na nič iné ne­mys­lel, len na to, kde som uro­bil chybu v hre na cool cha­lana…no proste cho­reee.

Naj­viac ma zme­nilo to, že som sa na­učil mať rád sám seba, rád trá­viť čas úplne sám a ne­tr­vať na po­zor­nosti a prí­tom­nosti iných ľudí. Až po­tom som spoz­nal to, čo te­raz na fa­kulte vo­láme in­ter­nal lo­cus of con­trol. Viera, že za svoj ži­vot som zod­po­vedný sám a keď chcem niečo zme­niť, tak sa mu­sím k**va po­sta­viť a ísť to zme­niť. Tak­tiež na túto tému by som sa roz­pí­sal viac, ale toto bolo to hlavné čo pris­pelo ku zmene ;)

 

 

Ak by si nám mal spra­viť te­raz krátku ho­dinu osob­ného roz­voja, čo je ten “core”, ktorý by si mal každý vziať? :)

Za naj­dô­le­ži­tej­šiu vec, od­kiaľ za­čať bu­do­vať sám seba, je z môjho po­hľadu Se­ba­úcta, Se­ba­láska. Mať rád to, ako vy­ze­rám, ne­pra­hnúť po fy­zic­kej do­ko­na­losti, na­učiť sa byť rád sám so svo­jimi myš­lien­kami, ne­mať po­trebu pá­čiť sa všet­kým, od­ho­diť masku a byť au­ten­tický. Po­stup­nými krokmi sa dá na tom efek­tívne pra­co­vať.

V dru­hom kroku je dô­le­žité zis­tiť svoje po­sla­nie. Keď to po­viem trošku me­ta­fo­ricky: “zis­tiť, prečo som na tomto svete.“ Utrie­diť si myš­lienky ohľa­dom toho, ako vy­uži­jem naj­lep­šie svoj ob­me­dzený čas, ktorý mi bol pri­de­lený. Kto­rým ve­ciam sa bu­dem v ži­vote ve­no­vať, aby pri­ná­šali hod­notu môjmu oko­liu a aby som sa pri nich do­stá­val do stavu flow, kedy za­bú­dam na čas. De­fi­no­vať svoje silné stránky, ktoré bu­dem roz­ví­jať (nie tie slabé, ako nás učia v škole). Na to od­po­rú­čam Gal­lup test- Strengths­fin­der- za 14 eur zís­kate per­fektný re­port svo­jich TOP 5 sil­ných strá­nok a kon­krétne rady a kroky k tomu, ako ich ap­li­ko­vať a ma­xi­málne vy­užiť.

Keď už mám rád sa­mého seba, viem čo je moja ví­zia treba zvo­liť tak­tiku a ma­xi­ma­li­zo­vať svoje snahy. Sto­tož­ňu­jem sa s ci­tá­tom: „Je­diná vec na svete, ktorú máme plne pod kon­tro­lou a vieme zme­niť, sú naše myš­lienky.“ Tie zase tvo­ria naše ná­vyky. Práve ná­vyky tvo­ria náš ži­vot. Preto ma veľmi fas­ci­nuje tvorba po­zi­tív­nych ná­vy­kov, tak aby boli v sú­lade s na­šou ví­ziou.

Tento prí­stup sa volá Li­fes­tyle De­sign a za­tiaľ je na Slo­ven­sku v plien­kach.

Veľmi dô­le­žité si je ale celý osobný roz­voj uží­vať, mať z toho ra­dosť, za­pá­jať svo­jich pria­te­ľov, oko­lie, zdie­ľať know-how. Ne­robte to ako ro­bot, me­cha­nicky. Ke­dysi som k tomu skĺzol. Dbajte jed­no­značne na vzťahy, ro­dinu, pria­teľ­stvo a lásku. Práve v tomto sú mo­jimi vzormi moji pria­te­lia a OC­TAGO spo­loč­níci Marko s Ma­ťom a moja úžasná po­lo­vička Si­monka. Mám sa od nich ešte mno­hému čo učiť :)

 

Ďa­ku­jem ti za roz­ho­vor!

Pridať komentár (0)